Odkiaľ pochádza strach z kortizónu? | Kortizón ako forma terapie pre deti

Odkiaľ pochádza strach z kortizónu?

Prvé kortizón prípravky, ktoré prišli na trh s lekárskym ošetrením, boli veľmi prísne dávkované a viedli k značným vedľajším účinkom. Dokonca aj prvé mastičky obsahovali množstvo, ktoré bolo účinné v celom tele u mnohých pacientov. Dnešné prípravky sú však oveľa menšie a konkrétnejšie dávky, a preto majú menej vedľajších účinkov.

Najmä dnešná lokálna aplikácia má tiež takmer iba lokálne vedľajšie účinky. Ďalším dôvodom strachu z kortizón je extrémny vzorec dlhodobého užívania. Rodičia sa obávajú vedľajších účinkov, ako je truncal obezita a vysoký krvný tlak, ale tých sa treba obávať, iba ak kortizón sa užíva vo vysokých dávkach počas dlhého obdobia.

Hyperkortizolizmus (príliš vysoká hladina kortizolu v tele) vedie k tzv Cushingov syndróm. Pretože kortizón je hormón produkovaný prirodzene v tele, je tiež ľahšie kontrolovateľný jeho účinok ako chemickým liekom, na ktoré telo často reaguje nešpecificky. To znamená, že vedľajšie účinky sú založené na prirodzenom pôsobení kortizónu a sú dobre známe, zatiaľ čo iné lieky môžu spôsobovať neočakávanejšie vedľajšie účinky. Okrem strachu z kortizónu často chýbajú informácie o prípravkoch. Rodičia by sa nemali báť opýtať ošetrujúceho pediatra, ak je niečo nejasné.

Čo môžem urobiť na zmiernenie vedľajších účinkov?

Najdôležitejším spôsobom na zmiernenie vedľajších účinkov je dôkladné sledovanie a úprava dávky kortizónu hneď, ako sa vedľajšie účinky vyskytnú. Ďalej je tiež dôležité načasovanie príjmu, pretože to umožňuje udržiavať v tele primeranú hladinu kortizónu. Koncentrácia kortizónu sa líši v závislosti od dennej doby.

Pri používaní nosových sprejov obsahujúcich kortizón by si deti mali po použití vypláchnuť ústa, aby sa zabránilo plesňovej infekcii v ústa. Kortizónová masť by sa mal vždy nanášať v tenkej vrstve na postihnuté oblasti pokožky. V prípade otvorenej pokožky môže byť vhodná ďalšia antibiotická liečba, aby bola oslabená imunitný systém nie je preťažený možnými inváznymi patogénmi. V prípade dlhodobej liečby kortizónom by malo prerušenie liečby prebiehať pomaly a postupne, aby si telo mohlo upraviť svoju vlastnú produkciu kortizónu. Celú liečbu kortizónom by mali rodičia a pediatri, aj u trochu starších detí, vždy dôsledne sledovať.

Aké sú možnosti, ak kortizón nepomáha?

Hlavné účinok kortizónu je založená na jeho inhibícii imunitný systém a tým oslabenie obranných reakcií. Existuje celý rad rôznych imunoregulačných liekov. Pri orgánových transplantáciách alebo autoimunitných ochoreniach sa môžu na zníženie tvorby prozápalových cytokínov použiť napríklad inhibítory kalcineurínu, ako je cyklosporín.

Ďalšou skupinou liekov sú inhibítory mTor, ktoré spomaľujú vývoj imunitných buniek. Patria sem lieky Sirolimus a Everolimus. Cytostatické lieky sú tiež známe z rakovina terapia, ktorá zabraňuje rastu a deleniu buniek.

Okrem rakovina bunky, tieto pôsobia na všetky rýchlo sa deliace bunky, a teda aj na mnoho buniek imunitný systém, čo vedie k inhibícii zápalu. Monoklonálne protilátky predstavujú terapeuticky stále veľmi mladú alternatívu. Môžu sa veľmi špecificky použiť proti jednému bunkovému typu, a preto sú vhodné aj na liečbu mnohých autoimunitných chorôb.

Všetky tieto alternatívy majú veľmi silný vplyv na organizmus a sú možnosťami ďalších intervencií pri závažných autoimunitných ochoreniach. Tu, veľmi blízko monitoring pediatrami a inými špecialistami je nevyhnutné. Lieky nepokrývajú celé spektrum účinku kortizónu, ale sú zvyčajne špecifickejšie pre určité choroby.

Cytostatické lieky sú tiež známe z rakovina terapia, ktorá zabraňuje rastu a deleniu buniek. Okrem rakovinových buniek pôsobia tieto na všetky rýchlo sa deliace bunky, a teda aj na mnoho buniek imunitného systému, čo vedie k inhibícii zápalu. Monoklonálne protilátky predstavujú terapeuticky stále veľmi mladú alternatívu.

Môžu sa veľmi špecificky použiť proti jednému bunkovému typu, a preto sú vhodné aj na liečbu mnohých autoimunitných chorôb. Všetky tieto alternatívy majú veľmi silný vplyv na organizmus a sú možnosťami ďalších intervencií pri závažných autoimunitných ochoreniach. Tu, veľmi blízko monitoring pediatrami a inými špecialistami je nevyhnutné. Lieky nepokrývajú celé spektrum účinku kortizónu, ale sú zvyčajne špecifickejšie pre určité choroby.