kortizón sám o sebe v zásade nie je účinným liekom, pretože hormonálny liek známy ako kortizón zvyčajne neobsahuje neaktívny kortizón, ale jeho aktívnu formu kortizol (hydrokortizón). kortizón je prevedený enzýmy na skutočnú účinnú látku kortizol. Oboje kortizón a jeho aktívna forma patrí do skupiny steroidov hormóny.
Steroidy hormóny sa primárne produkujú v kôre nadobličiek a odtiaľ sa distribuujú do celého tela krvnou cestou. Presnejšie povedané, kortizol patrí do určitej podskupiny steroidov hormónysa glukokortikoidy. Kortizol potláča obranné reakcie tela imunitný systém a má protizápalový účinok.
Okrem toho sa vplyvom kortizónu zvyšuje telesná teplota, aktivuje sa energetický metabolizmus a bolesť reakcie sú inhibované. Tieto lieky sa preto používajú pri nasledujúcich chorobách:
- Rôzne typy zápalov v súvislosti so zraneniami
- Zápalové reumatické choroby
- Choroby spôsobené nadmerne aktívnym obranným systémom tela (imunitný systém), ako sú alergie a takzvané autoimunitné ochorenia, pri ktorých je obrana tela omylom zameraná proti zdravému telesnému tkanivu, a teda zdravé orgány sú ničené imunitnými bunkami, ktoré by za normálnych okolností iba ničili. bunky infikované baktériami alebo vírusmi alebo rakovinové bunky
- Opuch, začervenanie, zahriatie, narušená funkcia a bolesť
Kortizón blokuje uvoľňovanie týchto zápalových a imunitných posolských látok z buniek tela a inhibuje ich účinok v zapálenom tkanive. To vysvetľuje, prečo má kortizón antialergické, antireumatické a imunosupresívne (tlmiaci účinok na vlastný obranný systém tela) účinky.
Okrem toho kortizón môže potlačiť rast nádorov v rakovina. Termín "glukokortikoidy”Odkazuje na účinok látok, pretože podporujú tvorbu novej glukózy z proteíny a tuky („gluko“ = cukor) a do pojmu je zahrnutý aj pôvod hormónov, ktoré sa vytvárajú v kôre (presnejšie v nadobličkách). Aktívny hormón kortizol je zodpovedný hlavne za kontrolu katabolických metabolických dráh.
Regulácia metabolizmu cukrov a tým poskytovanie energeticky bohatých zlúčenín je jednou z najdôležitejších úloh hormónu. V tejto súvislosti stimuluje tvorbu molekúl cukru (glukoneogenézu) v bunkách pečeň, podporuje odbúravanie tukov a zvyšuje celkové odbúravanie bielkovín. Okrem toho má inhibičný účinok na regulované procesy imunitný systém a je preto schopný inhibovať nadmerné reakcie a zápalové procesy.
Kortizol, známy ako „stresový hormón“, má v tele veľa rôznych regulačných funkcií. V priebehu dlhodobých stresových situácií sa kortizol čoraz viac produkuje a uvoľňuje do krvi. V tejto súvislosti má podobný účinok ako katecholamíny adrenalín a noradrenalín.
Na rozdiel od adrenalínu však, pretože sa uvoľňuje až oveľa neskôr. V prípade kortizolu nie je možná väzba na špecifický receptor bunky (receptory spojené s G-proteínom), a preto musí najskôr úplne preniknúť do vnútra bunky. Odtiaľ môže kortizol špecificky zasahovať do metabolických dráh.
Okrem toho má kortizón (vlastne aktívna forma kortizolu) inhibičný účinok na imunitný systém. Vplyv na imunitný systém sa tiež oneskoruje až po skutočnom uvoľnení hormónu. Len čo si hormón vyvinie svoj účinok, dôjde k výraznému zvýšeniu počtu bielych krv bunky (lymfocyty) so súčasným znížením počtu prírodných makrofágov.
Kortizol sa však neuvoľňuje náhodne do krvi, ale je prísne kontrolovaný časťou mozogsa hypotalamus a hypofýzy. Počas stresu, fyzickej námahy a / alebo energetických požiadaviek sa hypotalamus uvoľňuje hormón nazývaný CRH (hormón uvoľňujúci kortikotropín), ktorý následne stimuluje hypofýzy vylučovať ACTH (adrenokortikotropný hormón). ACTH potom stimuluje uvoľňovanie kortizolu.
