Miechové disky a väzy Anatómia chrbtice

Miechové disky a väzy

An intervertebrálny disk (= medzistavcový disk) predstavuje chrupavkové spojenie medzi dvoma telami stavcov. Skladá sa z a spojivové tkanivo a chrupavkovitý vonkajší krúžok, takzvaný prstenec fibrosus, a mäkké vnútorné želatínové jadro, nucleus pulposus.

  • Medzistavcový disk (medzistavcový disk) - Discus inter vertebralis
  • Želatínové jadro - nucleus pulposus
  • Vláknitý krúžok - Anulus fibrosus
  • Miechový nerv - N. spinalis
  • Miecha - Medula spinalis
  • Tŕňovitý výbežok - Processus spinosus
  • Priečny proces - Processus transversus
  • Superior artticular process - vynikajúci artikulárny proces
  • Medzistavcová diera - medzistavcový foramen
  • Telo stavca - stavce tela
  • Predný pozdĺžny väz - Lig.

    pozdĺžny anterius

intervertebrálny disk funguje ako nárazník, absorbuje nárazy a vibrácie, ktoré pôsobia na chrbticu. Okrem toho tiež umožňuje, aby sa jednotlivé stavce navzájom lepšie pohybovali. Nie všetky stavce majú taký nárazník: Prvý a druhý krčný stavec tvoria špeciálny kĺb, a preto majú odlišnú štruktúru.

To isté platí pre sacrum a kostrč stavce, ktoré sa počas vývoja navzájom spájajú (pozri: krížová kosť a kostrč vyššie). Z dôvodu dôležitých úloh a funkcií, ktoré sa pripisujú intervertebrálny disk, je pochopiteľné, že mu treba preukázať osobitnú zodpovednosť. To znamená: Pokiaľ je to možné, musí sa zabrániť poškodeniu chrbtice.

To sa dá dosiahnuť napríklad „priateľským prístupom“ („škola chrbta“). Okrem toho je však tiež osobitne dôležité, aby bola medzistavcová platnička ako taká správne vyživovaná. Táto „správna“ výživa nemá nič spoločné so zdravým príjmom potravy ako takým.

Mobilita a pružnosť medzistavcového disku sa dosahuje pravidelným príjmom tekutín, čo sa dá dosiahnuť iba zdravým a dostatočným pohybom človeka. Ak je medzistavcový disk zaťažený a vyložený v adekvátnom striedaní, je dostatočná absorpcia tekutín obvykle zabezpečená „prácou do disku “. Na udržanie pružnosti medzistavcového disku nie je nič také dôležité ako pohyb. Tento stupeň pohybu by však mal byť vhodný.

To znamená, že aj trvalý pohyb len s malými prestávkami môže mať rovnako negatívny vplyv ako chronický nedostatok pohybu. V obidvoch prípadoch môže byť chrupavkový vonkajší krúžok krehký a prasknutý. Vnútorné želatínové jadro tak dostáva príležitosť vystúpiť, aby sa za určitých okolností mohol vyvinúť herniovaný disk.

Aby sa zaistilo, že chrbtica nie je iba podopretá, ale má tiež maximálnu pohyblivosť, musia byť na mieste silné väzy, ktoré sa tiahnu po celej dĺžke chrbtice. Okrem toho sú potrebné ďalšie väzy, ktoré budú predstavené v priebehu tohto článku. Chrbtové svaly tiež poskytujú ďalšiu podporu pre celý väzivový systém.

Iba spoločné pôsobenie a vzájomná podpora umožňujú známu elastickú a stabilizačnú funkciu a štruktúru chrbtice a umožňujú tak početné možnosti pohybu vo všetkých smeroch vrátane možných rotačných pohybov.

  • Predné pozdĺžne väzivo je zodpovedné za stabilizáciu medzi brušnou dutinou a chrbticou.
  • Zadné pozdĺžne väzivo sa tiahne cez zadné telo stavcov povrchy a lemuje prednú časť miechový kanál oblasť.
  • Žltý pás (= Ligamentum flavum) sa nachádza medzi príslušnými oblúkmi stavcov.
  • Systém pásov spája priečne procesy jednotlivých stavcov s prechodnými priečnymi procesmi.
  • Pásmový systém (= inter-proces - pásy) spája medzi sebou tŕňové procesy a teda chrbtice stavcov.
  • Okrem toho sa väzivo tiahne cez všetky tŕňové procesy a podporuje chrbticu v podobe zadnej stabilizácie.

Medzistavcový disk slúži ako nárazník medzi dvoma stavcami. Skladá sa z vonkajšieho vláknitého krúžku (annulus fibrosus) a vnútorného jadra zo želatínovej hmoty (nucleus pulposus).

Jadro slúži reverzibilnej väzbe na vodu, tj. Môže - v závislosti od aktuálneho zaťaženia stav príslušného spinálneho segmentu - uvoľnite (veľké zaťaženie) alebo absorbujte (znížte zaťaženie) vodu, čím pôsobíte ako akýsi vodný vankúš alebo špongia. Medzistavcový disk je teda šok absorbér chrbtice a vystavený tak obrovským silám, čo sa prejaví na čoraz častejších výčnelkoch disku alebo dokonca prolapsoch disku, ktoré sa vyskytujú aj v prvých rokoch dnešných pacientov. V takomto herniovanom disku je vonkajší vláknitý kruh porézny a prasknutý, takže časti jadra vychádzajú a čiastočne skĺzavajú dole do miechový kanál, kde môžu dráždiť nervy bezat tam (pozri nižšie).