Fyziológia
kosatec má funkciu clony a reguluje dopad svetla do oka. V strede má otvor, ktorý predstavuje žiak. Veľkosť žiak závisí od denného času alebo jasu na jednej strane a od činnosti autonómneho režimu nervový systém na druhej.
Výskyt svetla vníma sietnica, prekladá sa do elektrochemických informácií a prenáša sa na mozog. V mozog, svetelná informácia je vnímaná a vyhodnocovaná. Tam, optika nervy sú spojené s nervami, ktoré riadia svaly, ktoré zase regulujú dopad svetla.
Toto prepojenie je veľmi zložité a ovplyvňuje niekoľko nervy a svaly. Autonómne nervový systém tiež reguluje veľkosť súboru žiak. Dva najdôležitejšie svaly na reguláciu dopadu svetla sú rozširujúci sval zrenice (Musculus dilatator pupillae) a sťahujúci sval zrenice (Musculus sphincter pupillae).
Dilatačný sval je regulovaný sympatikom nervový systém. Je to hlavne aktívne pri bojoch, úniku, strese, strachu atď. Sťahujúci sval ovláda parasympatický nervový systém.
Táto parasympatická časť autonómneho nervového systému prevažuje počas odpočinku, spánku a v tráviacej fáze. Preto je veľkosť zrenice malá, keď je unavená, a veľká, keď je aktívny a v strese. Tieto mechanizmy regulácie dopadu svetla dopĺňajú očné viečka a ich svaly.
V prípade veľmi silného dopadu svetla, napr. Pri pohľade na slnko, sú viečka reflexne zatvorené. Farba očí závisí od množstva pigmentu. S modrou kosatec je tam málo pigmentu. Pretože sa pigment vytvára iba v prvých mesiacoch po narodení, majú novorodenci modré oči.
Funkcia dúhovky
Funkcia kosatec je obdobou clony fotoaparátu. Uzatvára zrenicu a určuje jej priemer. Iba časť svetla, ktoré dopadne na žiaka, sa môže dostať na sietnicu.
Ak je dúhovka nastavená na šírku, do oka preniká veľa svetla, čo umožňuje dostatočnú expozíciu sietnice aj za zlých svetelných podmienok. Dodatočné dopadajúce svetlo však zvyšuje vnímanie rozmazaného obrazu. Dôvod je ten, že väčší otvor znamená, že svetlo je menej zoskupené.
Hĺbka ostrosti klesá, keď je clona dokorán otvorená. To znamená, že oblasť, kde je obraz vnímaný ako ostrý, sa zmenšuje. Pre silne zúženú dúhovku je to naopak. Svetelné lúče vstupujú do oka menej intenzívne kvôli menšej clone.
Zároveň do oka celkovo vstupuje menej svetla, vďaka čomu sa vnímaný obraz javí tmavší. Hĺbka ostrosti je menšia. U ľudí je šírka dúhovky nevedomky riadená autonómnym nervovým systémom.
Svojvoľná kontrola šírky zrenice preto nie je možná. Šírka zrenice je určená svetelnými podmienkami, sledovaným obrazom a našim emocionálnym stavom. Ak sa chcete na predmet pozerať zblízka, zrenica je stiahnutá, čo zvyšuje ostrosť.
Ak sa na objekt pozriete z diaľky, zrenica je mierne rozšírená, čo umožňuje prenikanie väčšieho množstva svetla do oka. Aj v tme je zrenica široko nastavená, čo umožňuje väčšiemu množstvu svetla dostať sa na sietnicu. Dúhovka môže meniť množstvo svetla vstupujúceho do oka desaťkrát až dvadsaťkrát.
Každý deň je však oko konfrontované s oveľa výraznejšími zmenami svetelných podmienok (až na faktor 1012). Preto sú potrebné ďalšie procesy na sietnici. To sa vyjasní ráno po prebudení.
Ak sa krátko nato pozriete do jasného svetla, oslní vás to. Zrenica reaguje v priebehu milisekúnd na nové svetelné podmienky a zužuje sa. Pretože to samo o sebe nie je dostatočné, ostáva do očí bijúce svetlo trochu viditeľné.
Sú potrebné ďalšie procesy na sietnici, kým si oko nezvykne na jasné svetlo. Náš stav mysle má vplyv aj na dúhovku. Časť autonómneho nervového systému, ktorá je zodpovedná za rozšírenie zrenice, sa aktivuje hlavne v emočne vzrušujúcich situáciách.
Jeho nosnými látkami sú adrenalín a noradrenalín. Vo vzrušujúcich chvíľach sa preto žiak javí ako široký. Typický „pohľad do spálne“ vyplýva aj z rozšírenia žiakov pri pohľade na milovaného človeka.
