Dúhovka

Synonymá

dúhovka, „farba očí

Definícia

Dúhovka je membrána optického prístroja oka. Má otvor v strede, ktorý predstavuje žiak. Dúhovka sa skladá z niekoľkých vrstiev.

Množstvo pigmentu (farbiva) zabudovaného do dúhovky určuje farbu oka. Zmenou veľkosti žiak, je regulovaný dopad svetla na sietnicu. Toto sa dosiahne komplexným prepojením nervy a niekoľko svalov.

Klasifikácia

  • Pigmentový list
  • Irisstroma
  • Ciliárne telo

Anatómie

Dúhovka pozostáva z dvoch listov Irisstroma a pigmentového listu. Dúhovkový stroma obsahuje spojivové tkanivo a je umiestnená v prednej časti. Existujú aj bunky (melanocyty) a krv plavidlá.

Za ním je pigmentový list, ktorý sa zase skladá z dvoch častí. V zadnej časti je vrstva buniek z farbiaceho pigmentu epitel. To zaisťuje, že dúhovka bude nepriehľadná.

Táto časť je zodpovedná za funkciu clony clony. Okolo žiakpigment epitel je viditeľný ako zreničkový okraj. Ak pigment chýba, dúhovka je červenkastá (napr. V albinizmus), čo je odraz sietnice, ktorá sa javí ako červenkastá.

Farba pigmentovej vrstvy je zodpovedná za farbu oka. Predné bunkové vrstvy so svojimi rozšíreniami tvoria sval (Musculus dilatator pupillae), ktorý je zodpovedný za rozšírenie veľkosti zrenice. Okrem toho existuje ešte jeden sval (Musculus sphincter pupillae), ktorý je zodpovedný za zúženie zrenice.

Koreň dúhovky leží zvonka a splýva s ciliárnym telom. Táto štruktúra sa skladá z dvoch častí. Zadná časť (pars plana) splýva s cievovka.

Predná časť (pars plicata) obsahuje ciliárny sval. Tento sval je zodpovedný za zakrivenie šošovky a teda za lomovú silu, tj. Ostré videnie na blízko i na diaľku. Šošovka je zavesená na ciliárnom tele vláknami (vlákna zonula).

Ciliárne telo má tiež rozšírenia, ktorých bunky (epitelové bunky) produkujú tekutinu, takzvanú komorovú tekutinu. Dúhovka oddeľuje predné oko na dve komory, tj. Prednú a zadnú komoru oka. Obe komory sú spojené otvorom v strede dúhovky, zrenice.