Dysfágia je lekársky výraz pre ťažkosti s prehĺtaním. Môžu sa vyskytnúť akútne alebo sa vyvinú do chronických príznakov, ktoré môžu mať viac príčin. Liečba dysfágie sa zameriava na príčinu symptómov a môže zahŕňať prehltnutie terapie, lieky a chirurgia.
Čo je to dysfágia?
Dysfágia sa týka ťažkostí s prehĺtaním. To znamená, že osoba potrebuje viac sily a úsilia, aby z nej presunula jedlo a tekutiny ústa k žalúdok. Môže byť tiež spojená s dysfágiou bolesť v tomto kontexte. V závažných prípadoch nemusí byť postihnutá osoba vôbec schopná prehltnúť. Izolovaný ťažkosti s prehĺtaním zvyčajne nie sú dôvodom na poplach a zvyčajne zmiznú samy. Pretrvávajúca dysfágia však môže byť znakom vážneho ochorenia a vyžaduje si cielenú liečbu. Dysfágia sa môže vyskytnúť v akomkoľvek veku, ale je oveľa častejšia u starších ľudí. Príčin dysfágie môže byť veľa a liečba závisí od týchto príčin.
Príčiny
Päťdesiat svalov hrá dôležitú úlohu pri jednoduchej činnosti prehĺtania. Mnoho porúch preto môže mať vplyv na prehĺtanie. Podskupina týchto problémov sa nazýva pažeráková dysfágia a popisuje fyzické problémy v pažeráku. Tie obsahujú achalázia, pri ktorom sa dolný sval pažeráka nemôže správne uvoľniť, aby umožnil príjem potravy do žalúdok, Je tu tiež difúzny kŕč pažeráka, ktorý spôsobuje nedobrovoľnosť zášklby počas prehĺtania, čo ho nesmierne sťažuje. Avšak nádory, prehltnuté cudzie telá alebo gastroezofageálne reflux choroba môže tiež viesť do dysfágie. Pri orofaryngeálnej dysfágii dochádza k oslabeniu svalstva. Môže to byť vyvolané neurologickými poruchami, napríklad post-polio syndrómom alebo roztrúsená skleróza; neurologické poškodenie vyvolané mozgovou príhodou alebo poškodením chrbtice však môže tiež spôsobiť dysfágiu.
Príznaky, sťažnosti a znaky
Pri dysfágii trpia postihnutí ľudia spravidla veľmi ťažko ťažkosti s prehĺtaním. Môžu sa líšiť v závažnosti a závažnosť a ďalší priebeh veľmi závisia od presnej príčiny dysfágie. The ťažkosti s prehĺtaním môcť viesť ťažkosti s prijímaním potravy a tekutín, aby nimi trpeli aj niektorí pacienti dehydratácia alebo rôzne príznaky nedostatku. Toto môže tiež viesť na iné choroby. Dysfágia vedie najmä u detí k oneskoreniu vývoja a tým k rôznym ťažkostiam v dospelosti. V niektorých prípadoch sú príznaky také závažné, že postihnutí musia zvracať. Môže to tiež viesť ku kašľu alebo dýchanie ťažkosti. Ak dýchanie ťažkosti nie sú liečené, poškodenie vnútorné orgány alebo mozog sa môžu vyskytnúť v ďalšom kurze. Mnoho postihnutých tiež stratí vedomie a pri páde sa môže zraniť. V prípade dysfágie nemožno urobiť všeobecnú predpoveď o dĺžke života postihnutej osoby. Ak však stav sa nelieči, zvyčajne sa redukuje. V niektorých prípadoch môže mať dysfágia tiež za následok výrazne zvýšené slinenie.
Diagnóza a priebeh
Testovacie postupy, ktoré možno použiť na diagnostiku dysfágie, sú:
Röntgen s kontrastom: pri tomto postupe pacient prehltne roztok bária, ktorý zakrýva vnútorné steny pažeráka a umožňuje lepšie snímanie pomocou röntgenového prístroja. Zmeny v pažeráku možno lepšie zistiť; z nich môže lekár odvodiť vývoj svalov. Možno bude potrebné niečo prehltnúť, aby ste pozorovali pohyb svalov. Štúdia dynamického prehĺtania: Pri tomto teste pacient prehltne jedlo potiahnuté báriom. Lekár teraz môže pomocou zobrazovania presne určiť, aké chyby sa vyskytujú v procese prehĺtania. endoskopia: pomocou tenkej trubice je lekár schopný skontrolovať pažerák zvnútra a vyvodiť možné príčiny dysfágie.
Komplikácie
Dysfágia má často za následok ťažkosti so vstrebávaním potravy a tekutín. Preto podvýživa je možné ako komplikácia dysfágie. Okrem toho sa často stáva, že postihnutí pijú príliš málo - napríklad z dôvodu bolesť pri prehĺtaní alebo strachu z udusenia. Prehltnutie predstavuje všeobecné riziko dysfágie. V tejto súvislosti medicína označuje aspiráciu. Pri tejto komplikácii sa kúsky jedla môžu dostať do pľúc, čo zvyčajne spôsobuje bolesť. Cudzie telesá môžu spôsobiť poškodenie pľúc a tiež podporovať infekcie. Ak existuje podozrenie, že sa do pľúc dostali cudzie telá, je potrebné lekárske ošetrenie. Dlhé čakanie pred liečbou tiež zvyšuje riziko komplikácií. Pomocou bronchoskopie možno aspirované kúsky často odstrániť z pľúc bez potreby chirurgického zákroku. V niektorých prípadoch môže mať aspirácia za následok ďalšiu komplikáciu: Aspiráciu pneumónia. Toto je špecifická forma pneumónia ktorý vyplýva z inhalácia cudzích telies. Môže sa to vyskytnúť najmä vtedy, ak je cudzie telo kontaminované. Príkladom toho sú zvratky. Navyše, aspirácia cudzieho tela môže prekážať dýchanie a viesť k kyslík nedostatok v tele. V takom prípade je potrebná aj lekárska pomoc (napríklad pohotovostný lekár).
Kedy by ste mali ísť k lekárovi?
V prípade chronických problémov s prehĺtaním treba rozhodne navštíviť lekára. Pacienti, ktorí opakovane pociťujú pocit tlaku alebo hrudku v krku alebo majú znateľný dávivý reflex, môžu trpieť dysfágiou. Medzi ďalšie príznaky, ktoré je potrebné objasniť, patrí regurgitácia už požitého jedla, kašeľ alebo aspirácia počas príjmu potravy a nadmerné slinenie. V extrémnych prípadoch nemôže postihnutý už vôbec prijímať jedlo - v takom prípade musí byť okamžite navštívená nemocnica. Ohrození sú najmä starší ľudia a pacienti s iným ochorením pažeráka alebo pľúc. Roztrúsená skleróza a ALS sú tiež spojené so zvýšeným výskytom dysfágie. Každý, kto patrí do týchto rizikových skupín, by mal hovoriť okamžite vyhľadajte lekára. V prípade roztrúsená skleróza a ALS, dysfágiu si najskôr všimnú iba príbuzní. Je vhodné rýchlo informovať zodpovedného lekára, aby mohol začať vhodné podanie terapie. Ak existujú náznaky pneumónia, treba privolať pohotovostného lekára. Ak postihnutá osoba omdlie, prvá pomoc sa majú podať okamžite.
Liečba a terapia
Liečba dysfágie je zvyčajne špecificky prispôsobená rôznym príčinám. Pri orofaryngeálnej dysfágii môže byť postihnutá osoba odoslaná k logopédovi. Táto osoba bude inštruovať cielené cvičenia na vyriešenie svalového problému a naučí triky, ako uľahčiť prehĺtanie v každodennom živote. Pri pažerákovej dysfágii môžu byť svaly v pažeráku stiahnuté. V takom prípade je možné pomocou endoskopu vložiť malý balónik, ktorý môže zúženie pomaly rozširovať. Ak sú príznaky spôsobené benígnym alebo malígnym nádorom, bude pravdepodobne potrebné ich chirurgicky odstrániť. Ak je dysfágia spôsobená stúpaním žalúdočnej kyseliny, toto škodlivé reflux sa dá znížiť pomocou liekov. Tento liek sa možno bude musieť podávať dlhšiu dobu. Pri veľmi ťažkých formách dysfágie je často potrebné, aby postihnutý dodržiaval a strava so špeciálnymi tekutými jedlami alebo na príjem výživnej trubice.
Výhľad a prognóza
Všeobecne následný priebeh dysfágie veľmi závisí od jej presnej príčiny. Z tohto dôvodu nie je možná všeobecná predpoveď priebehu ochorenia. Vo väčšine prípadov dysfágie je však na zmiernenie prejavov nevyhnutné lekárske ošetrenie. K samoliečeniu dochádza iba v niekoľkých prípadoch a hlavne pri veľmi ľahkých ochoreniach. Patria sem napríklad a studený, pri ktorých ťažkosti s prehĺtaním zvyčajne znova zmiznú samy alebo sa dajú pomerne dobre liečiť pomocou svojpomoci. Ak sa dysfágia nelieči, pacient bude mať problémy s príjmom potravy a tekutín a môže trpieť dehydratácia a príznaky nedostatku. Toto ochorenie u detí môže teda tiež viesť k narušenému a spomalenému vývoju a mať veľmi negatívny vplyv na kvalitu života. Vo väčšine prípadov sa dá dysfágia liečiť dobre, ak je diagnostikovaná príčina ochorenia. Včasná diagnostika a liečba má vždy pozitívny vplyv na ďalší priebeh ochorenia.
Prevencia
Dysfágii sa nedá zabrániť, najmä ak je jej príčinou vážna porucha vyvolaná neurologickými problémami. Krátkodobým problémom s prehĺtaním však možno zabrániť primeraným žuvaním a premysleným prehĺtaním. Včasná liečba gastroezofageálnej reflux choroba môže zabrániť tomu, aby táto porucha spôsobovala príliš veľké poškodenie pažeráka a prerástla do dysfágie.
Nasleduj
Opatrenia a možnosti dysfágie sú vo väčšine prípadov výrazne obmedzené. Predovšetkým je potrebné ochorenie diagnostikovať komplexne a v počiatočnom štádiu, aby sa predišlo ďalším komplikáciám a predišlo sa ďalšiemu zhoršeniu príznakov. V každom prípade má včasné zistenie ochorenia pozitívny vplyv na ďalší priebeh dysfágie. Rozpoznanie základného ochorenia je však tiež veľmi dôležité z dôvodu úplného obmedzenia dysfágie. Príznaky sa dajú vo väčšine prípadov zmierniť rôznymi cvičeniami. Tieto cvičenia môže vykonávať aj pacient vo svojom vlastnom dome, aby sa tak mohol urýchliť proces hojenia. V mnohých prípadoch je však tiež potrebné užívať lieky na zmiernenie dysfágie. V takom prípade je potrebné zabezpečiť pravidelný príjem a konzistentné dávkovanie. V prípade otázok a nejasností treba vždy najskôr vyhľadať lekára. Všeobecne sa nedá predpovedať, či dysfágia znižuje očakávanú dĺžku života postihnutej osoby. Ďalšie vyšetrenia žalúdok môže byť v tomto prípade užitočné aj na zisťovanie sťažností.
Tu je to, čo môžete urobiť sami
Pri liečbe dysfágie je často potrebné prehltnúť terapie, ktorá si vyžaduje spoluprácu pacienta. Úspešnosť tejto terapie samozrejme závisí aj od konkrétnej príčiny. V závažných prípadoch však tento spôsob liečby často nestačí. V takýchto prípadoch dýchanie AIDS alebo chirurgické zákroky sú potrebné kŕmenie z hadičky alebo trubice. Liečba prehĺtaním má zlepšiť zhoršenú funkciu prehĺtania a zabrániť prehltnutiu zvyškov potravy. Takto sa môžu pohybovať svaly pier, líc, žuvacích prístrojov resp jazyk môžu byť konkrétne stimulované. Cvičenie týchto svalových skupín zlepšuje nielen funkciu žuvania a prehĺtania, ale aj reč. Komplexná interakcia svalových skupín v tejto oblasti sa tak podporuje, takže v ideálnom prípade sa funkcia prehĺtania môže dokonca vrátiť do normálu. Predpokladom tohto školenia je dodržiavanie určitých hlava a polohy tela. Vykonávajú sa teda také cvičenia ako „Shaker“, „Mendelsohnov manéver“ alebo „Masako“. Napríklad Shaker zlepšuje otvárací pohyb horného zvierača na pažeráku. Pri Mendelsohnovom manévri sa jazyk a hrtan sú vyškolení na to, aby udržali horný otvor pažeráka dlhšie otvorený. Chráni tak dýchacie cesty a prepravu potravín. V masaku je jazyk sa drží pri rezaní počas prehĺtania na svojom mieste. Okrem prehĺtania by sa mala optimalizovať aj konzistencia, zloženie alebo obsah výživných látok, aby sa rýchlejšie obnovili nové spôsoby spojenia s mozog.
