depresie
Tzv. odoprenie spánku alebo terapia prebudením označuje kontrolovanú redukciu nočného spánku v terapeutickom prostredí pod lekárskym dohľadom, napr. počas hospitalizácie v nemocnici. Môže sa použiť na liečbu depresia, ale nejde o samostatnú formu terapie. Malo by sa používať v spojení s psychoterapie a liekovú terapiu.
Osobitnou slabinou je vysoké pracovné zaťaženie zdravotníckeho personálu. Ďalej sa používa ako ďalšia možnosť liečby, keď existuje depresia pri ktorých sú vyčerpané všetky ostatné spôsoby liečby alebo keď sa znížila doba pôsobenia antidepresív. Ďalej sa ním dá určiť rozdiel medzi depresívnou pseudodementiou a skutočnou demencie.
Depresívni ľudia sa často ani neunavia za okolností, keď iní, zdraví ľudia zaspia. Ich mozog is bezat v plnej rýchlosti a môžu sa cítiť nudní a unavení, ale nie sú. Štúdia porovnávajúca mozog vlny depresívnych, zdravých a mániových ľudí dospeli k záveru, že ľudia s veľmi zvýšeným pohonom rýchlejšie zaspávajú v nudnom alebo neatraktívnom prostredí, zatiaľ čo depresívni majú problém so spánkom.
Terapia budením prerušuje narušené spánkové rytmy a v lepšom prípade je regulácia spánku priaznivo ovplyvnená. Existujú tiež dôkazy, že najmä ranné spánkové cykly sa môžu zvýšiť depresia. Pacienti sú bdelí v skupinách a sú vyrušovaní činnosťami.
Buď celú noc, alebo ak je to čiastočné (tj čiastočné) odoprenie spánku, spánok sa skracuje v skorých ranných hodinách. Pozitívny účinok však odoprenie spánku zvyčajne trvá iba jeden deň, čo je nevýhodou, pretože nemôžete bez spánku zostať dlhší čas bez negatívnych následkov, ktoré môžu byť horšie ako depresia. Posunom fáz spánku sa však dá vyrovnať a zachovať pozitívny účinok. K nesprávnemu vyrovnaniu spánkových fáz dochádza dočasne pri pohľade dopredu, pretože, ako je uvedené vyššie, môžu príznaky depresie zosilniť najmä ranné časti spánku.
Pacient ide deň po spánkovej deprivácii následne skôr do postele a vstáva po dostatočnom množstve spánku aj v minulosti. Tento proces sa opakuje a posúva sa stále ďalej a dozadu (tj. Chodíte spať neskôr a neskôr), kým sa pacient nevráti do svojej obvyklej doby spánku. Vedľajšími účinkami terapie deprivácie spánku môžu byť manické stavy, zvýšenie symptómov alebo zvýšenie rýchlosti jazdy. Najmä v druhom prípade sa odporúča opatrnosť, pretože to môže zvýšiť riziko samovraždy.
