Spoločný priestor oddeľuje povrchy kĺbov. Obsahuje synoviálna tekutina ktorý pomáha vyživovať, pohybovať sa a chrániť organizmus kĺby. Keď sa kĺbový priestor zúži alebo rozšíri, dôjde k patologickej zmene v kĺbe.
Čo je to spoločný priestor?
Medicína rozlišuje medzi nereálnymi a skutočnými kĺby. Okrem chrupavkovej kosti kĺby, synchondrozy a sympatie, neautentické kĺby sú spojivové tkanivo kostné kĺby, syndesmózy a synsarózy. Neskutočné kĺby sa líšia od skutočných kĺbov svojou štruktúrou. V skutočných kĺboch je medzi koncami medzery medzera kosti ktoré dosadajú na vzájomné spojenie a nazývajú sa spoločný priestor. Spoločným priestorom je teda medzerovitá dutina chrupavkových povrchov, ktorá predstavuje súčasť kĺbovej dutiny a považuje sa za charakteristický znak hnačiek. Telo má viac ako 100 kĺbov. Veľké množstvo z nich patrí medzi skutočné kĺby s kĺbovou dutinou naplnenou tekutinou. Viskózny synoviálna tekutina je požadovanou súčasťou každého kĺbového priestoru a nazýva sa tiež synovium. Látka v spoločnom priestore vyživuje kosti a umožňuje im pohyb. Spoje ako napr tarsálne kĺby fyziologicky majú viac kĺbových priestorov.
Anatómia a štruktúra
Spoločný priestor leží medzi jednotlivcom chrupavka povrchy spojené s kĺbom. Priestor medzi nimi má tvar štrbiny, čo vysvetľuje jeho označenie ako spoločný priestor. Dutina kĺbu je celý vnútorný priestor kĺbu uzavretý v kĺbová kapsula. Kĺbová dutina je tvorená prevažne kĺbovým priestorom a je vyplnená synoviálna tekutina. Táto synoviálna tekutina je viskóznej konzistencie. Slúži ako klzný film filmu kosti a týmto spôsobom umožňuje pohyby kostí. Synoviálna tekutina chráni artikulárne chrupavka počas pohybov reguláciou trenia smerom dole a tým znižovaním známok opotrebenia. Nakoľko je zložený z látok ako napr glukóza, tiež vyživuje kĺby. The objem synovia v kĺbovom priestore sa líši od kĺbu k kĺbu. Okrem kĺbov a synovie sú potrebné aj intraartikulárne štruktúry, ako sú disky, väzy, šľachyalebo môžu byť v kĺbovej dutine prítomné tukové telieska. Vo väčších kĺboch je kĺbová dutina ako celok často spojená s burzami.
Funkcia a úlohy
Z funkčného anatomického hľadiska je to v podstate kĺbový priestor, ktorý umožňuje kĺbu pohyb. Kĺby spájajú voľné konce kostí dohromady a poskytujú im určitý rozsah pohybu v rôznych osiach v závislosti od konkrétneho typu kĺbu. Okrem rozšírenia únos, addukcia, flexie a rotácie, niektoré kĺby tela môžu vykonávať pronácie, supinácie, nutácie, opozície, sklony a repozície. Rozsah pohybu závisí od typu kĺbu. Skutočné kĺby s kĺbovým priestorom môžu napríklad zodpovedať trojosovým guľovým kĺbom a byť tak schopné ohybu, predĺženia, únos, addukciaa vonkajšia a vnútorná rotácia. Biaxiálne vaječné kĺby s kĺbovou medzerou sú tiež pravými kĺbmi a realizujú sa napríklad pohyby flexia-extenzia alebo pohyby zo strany na stranu. Medzi skutočné kĺby s kĺbovým priestorom patria aj dvojosové sedlové kĺby so schopnosťou ohýbať a predlžovať sa, rovnako ako uniesť a addukovať. Jednoosé valcové kĺby sú tiež skutočnými kĺbmi a nesú spoločný priestor. Môžu sa ohýbať a predlžovať. Jednoosé pravé kĺby sú tiež kĺbovými čapmi. Rovinné kĺby sú statické, ale majú translačné stupne voľnosti. Pravé bikondylárne kĺby s kĺbovými medzerami sú opäť biaxiálne a okrem flexie a extenzie vykonávajú napríklad aj vonkajšie a vnútorné rotácie. Spoločný priestor je v podstate zapojený do všetkých vyššie uvedených pohybov. Obsahuje synoviálnu tekutinu, ktorá pôsobí ako mazací film nad chrupavka počas pohybov, znižujúce trenie medzi prvkami. Bez zníženia trenia synovie v kĺbovom priestore by sa kĺby po veľmi krátkom čase opotrebovali a stuhli v pohybe. Okrem toho, bez prívodu synoviálnej tekutiny do štrbiny, chrupavka nemohla prežiť, pretože glukóza obsahuje to krmiva.
Choroby
Spoločný priestor kĺbu je dôležitým faktorom pri rádiografickej diagnostike na vyhodnotenie kĺbu a akýchkoľvek abnormalít kĺbu. Rozšírený kĺbový priestor môže napríklad indikovať lekárovi poranenie väzivových štruktúr alebo výpotok kĺbu. Pri kĺbovom výpotku sa tekutina hromadí vo vnútri kĺbu. Toto stav je často výsledkom traumy alebo je s ním spojené zápal. Príčiny kĺbového výpotku môžu byť napríklad aj degeneratívne ochorenia kĺbov, ako sú napr osteoartritída, Navyše, dna, hemofílie a reumatoidné artritída spôsobiť výrony kĺbov. Okrem toho sú nádory často spojené s výskytom a súvisiacimi zmenami v kĺbovom priestore. Okrem poskytnutia dôkazu o kĺbovom výpotku teda hodnotenie spoločného priestoru poskytuje lekárovi aj dôkaz o väčších primárnych ochoreniach, pri ktorých mohlo dôjsť k spoločnému výpotku. V niektorých prípadoch röntgenový snímok odhalí aj zúžený alebo dokonca úplne zrušený spoločný priestor. Takýto objav svedčí o chronickom polyartritída alebo degeneratívne ochorenie ako napr osteoartritída. Pretože kĺbový priestor oddeľuje príslušné povrchy kĺbov a je bezpodmienečne nutný ich kontakt, býva svojou povahou malý. Ak sú povrchy chrupavky v norme stav a nenesú kalcifikácie, napríklad medzera medzi zdravými chrupavkami sa na an röntgen než medzera medzi degeneratívne zmenenými povrchmi chrupavky. Keď chrupavka podstúpi degeneratívne zmeny, ochranné časti chrupavky sa rozpadnú a kostné povrchy kĺbov sa skĺznu bližšie k sebe. Výsledkom tohto javu je zúženie spoločného priestoru na röntgenograme. Zúženie spoločného priestoru je rozdelené do dvoch foriem. Rovnomerne sústredné zúženie spoločného priestoru predstavuje artritída. Naproti tomu v roku dochádza k nerovnomerne excentrickému zúženiu spoločného priestoru osteoartritída.
