Patológia sa zaoberá hodnotením a stanovením príčin patologických zmien v organizme. Pritom úzko spolupracuje s anatómiou, patofyziológiou a cytológiou. V medicíne je to dôležitý nástroj na zabezpečenie kvality.
Čo je to patológia?
Patológia je odbor medicíny, ktorý sa zaoberá symptómami a komplexmi symptómov patologických procesov, ako aj ich príčinami. Termín patológia je odvodený z gréckeho slova „patologia“, čo znamená choroba, utrpenie alebo vášeň. V tomto zmysle je patológia definovaná ako štúdium choroby alebo choroby. Je to odbor medicíny, ktorý sa zaoberá symptómami a komplexmi symptómov patologických procesov, ako aj ich príčinami. Ďalej skúma pôvod, spôsob vývoja a účinky chorôb. Na tento účel má patológia k dispozícii veľa možností vyšetrenia. Skúma makroskopické aj mikroskopické zmeny, a preto úzko spolupracuje s podoblastami anatómie, cytológie a patofyziológie. Je však potrebné ho odlíšiť od súdneho lekárstva, ktoré sa zaoberá iba neprirodzenými príčinami smrti, ale používa podobné vyšetrovacie metódy. Niekedy je ťažké oddeliť tieto výrazy, pretože výraz „patológia“ sa tiež používa obrazne na označenie patologického oddelenia alebo ústavu.
Funkcia, účinok a ciele
Ako už bolo spomenuté, patológia v pravom slova zmysle sa zaoberá vývojom, identifikáciou, priebehom a účinkami chorôb. Pri tom využíva rôzne metódy vyšetrovania. Patologická diagnóza je teda založená na hodnotení tkanív makroskopickým a mikroskopickým vyšetrením. Pri makroskopickom hodnotení je cieľom zistiť patologické anatomické zmeny už vizuálnou kontrolou, ktorá môže poskytnúť indikáciu určitých patologických procesov. Napríklad vo vzorkách tkaniva možno zistiť nápadné farebné zmeny, ktoré v spojení s ďalšími vyskytujúcimi sa príznakmi môžu naznačovať určité ochorenia. Mikroskopické vyšetrenia pomocou svetelného mikroskopu registrujú abnormality na bunkovej úrovni. Táto metóda sa môže často použiť na hodnotenie malignity vyšetrovaných buniek. Patológia tiež čoraz viac využíva na diagnostiku biochemické a molekulárne biologické metódy. V patologickom výskume sa čoraz viac využíva aj elektrónová mikroskopia. Okrem vyšetrenia živého tkaniva sa v patológii vykonávajú aj pitvy (postmortálne vyšetrenia). Na určenie prirodzenej príčiny smrti sa používajú pitvy. Cieľom je zistiť, ktoré patologické procesy konkrétne viedli k smrti. V patológii je však vyšetrenie živého tkaniva (biopsia) zďaleka prevláda. V biopsia, vzorky tkaniva odoberie lekár a vyšetrí ich patológ. Patológ malé vzorky spracuje na preparáty rezu a vyšetrí ich svetelným mikroskopom. Po príprave najskôr makroskopicky vyhodnotí veľké kúsky tkaniva. Úseky tkaniva, ktoré sa zdajú neobvyklé, sa opäť vyrežú zo vzorky a pripravia sa na mikroskopiu. Mikroskopia často dáva patológovi údaj o povahe patologickej zmeny a jej závažnosti. Týmto spôsobom akékoľvek rakovina bunky je možné identifikovať a určiť postihnuté oblasti. Ak je nádor prítomný, dá sa posúdiť jeho typ, veľkosť, rozsah a malignita. Dnes sa okrem histologického (mikroskopické vyšetrenie tkaniva) vykonávajú aj imunologické, biochemické a molekulárno-biologické vyšetrenia tkaniva. Vyšetrenie nádoru na molekulárnej úrovni môže byť rozhodujúce pre výber konkrétnej formy terapie. Druhou dôležitou oblasťou patológie je, ako už bolo spomenuté, pitva mŕtvych tiel. Pitvu možno vykonať, iba ak s tým súhlasia príbuzní zosnulého. Slúži na objasnenie príčiny smrti, môže potvrdiť lekára o správnosti jeho liečebnej metódy a odhaliť akékoľvek rizikové faktory ležanie v rodine, napríklad genetické faktory. Je dôležité poznamenať, že patológ vykonáva pitvy iba na zistenie prirodzených príčin smrti. Ak existuje podozrenie na neprirodzenú príčinu smrti, napríklad nehodu alebo vraždu, súdny lekár sa tým zaoberá. Treťou úlohou patológie je zabezpečenie kvality s cieľom udržiavať a neustále zlepšovať lekárske normy. Podľa typu patologického vyšetrenia sa patológia rozdelila na štyri rôzne podpole. Patologická anatómia sa teda zaoberá vyšetrením patologických zmien tkaniva iba vizuálnou kontrolou. Histopatológia ako najbežnejšia metóda vyšetrovania spočíva v histologickom vyšetrení vzoriek tkaniva mikroskopickými a imunohistologickými metódami. V cytopatológii sa na patologické zmeny vyšetrujú jednotlivé bunky namiesto tkanív. Nakoniec sa na hodnotenie jednotlivých buniek a tkanív na molekulárnej úrovni používa molekulárna patológia, štvrtá vetva patológie.
Špeciálne vlastnosti
Patologické zmeny sú špecifické pre všetky organické štruktúry, takže každá oblasť medicíny a dokonca každá forma organizmu má svoju vlastnú patológiu. Napríklad v prípade nervový systém, sa používa termín neuropatológia. Neuropatológia je odvetvie patológie, ktoré sa osobitne zaoberá chorobami nervový systém a mozog. Na rozdiel od neurológie, neurochirurgie a psychiatrie je to klinický teoretický predmet, ktorý slúži ako základ pre diagnostiku, terapie a profylaxia neurologických chorôb. Ďalej z dôvodu rozdielov v patológii predstavuje humánna a veterinárna medicína aj samostatné lekárske odbory. Zložité vymedzenie patológie od iných lekárskych odborov, ktoré sa všeobecne používajú v jazykoch, sa vyjadruje aj v prípade pitvy. Hovorovo je teda patológia vždy priradená k pitve, bez ohľadu na príčinu smrti. V prípade neprirodzených úmrtí (zabitie, nehoda) sa však na vyšetrenie použijú forenzní patológovia. Až keď sa majú zistiť prirodzené príčiny smrti, pitvy vždy vykonávajú patológovia.
