V každodennom živote často hovoriť o dušu. Zároveň každý vie, čo tento pojem znamená - definícia je naopak ťažká. V oblasti psychológie je pojem duša všeobecne stotožňovaný s psychikou. Ostatné vedné odbory ju odlišujú od psychiky.
Čo je duša?
V každodennom živote ľudia často hovoriť o dušu. Napriek tomu každý vie, čo tento pojem znamená - definícia je naopak ťažká. Existujú teórie o pôvode slova duša, ktoré sa vracajú k starogermánskym pojmom „jazero“ a „ríša mŕtvych“. Termín psychika, ktorý sa v psychológii obvykle používa ako synonymum pre dušu, pochádza zo starogréčtiny a znamená „dych“ alebo „dych“. Pojem duša sa používa v rôznych učeniach a tradíciách. V náboženstve je duša tým, čo zostáva po rozpade pozemského tela. Používa sa ale aj v oblasti filozofie. V psychológii je duša postavená na roveň životu. Dýchanie je znakom vitality a životnej sily, a teda údajom o prítomnosti duše. Na druhej strane duša odkazuje hlavne na mimotelové telo, ktoré udržuje človeka pri živote. Je ťažké dať presnú definíciu, pretože duša popisuje hlavne to, nad čím si vedci a filozofi lámu hlavu po celé storočia. Je možné znovu vytvoriť ľudské telo biologickými a chemickými metódami. Napriek tomu toto telo nikdy nebude žiť, pretože mu chýba to, čo človek všeobecne nazýva dušou. Tento výraz sa často dáva do súvislosti s duchom, myslením a mysľou. Dnešný spoločný pokus o definíciu predstavuje dušu ako celok všetkých životných impulzov, ktoré sprevádzajú pocity a myšlienky. Zahŕňa to teda celé vnímanie živých bytostí, správanie, fantázie, sny a vedomie. Psychosomatické choroby pôsobia na dušu. Môžu vyvolať príznaky, ktoré nie sú vo fyzickom tele zistiteľné. Naopak, môžu sa tiež stať dôvodom fyzických chorôb.
Funkcia a úloha
Na základe týchto priblížení k definícii nie je úlohou duše nielen dať človeku život, ale aj prinútiť ho porozumieť a konať. Podľa Sigmunda Freuda leží všetko, čo riadi človeka, podmienené psychikou. Motívy a motivácie pochádzajú z túžob, ktoré vznikajú vnímaním a myšlienkami. Každý človek má na jednej strane emočné motívy a na druhej racionálne motívy, ktoré ho poháňajú. V celkovom mechanizme tela sú tieto motívy vyvolané kombináciou psychologických a hormonálnych fyzických dôvodov. Podľa Freudovho štrukturálneho modelu psychiky majú ľudia v oblasti duše tri odlišné štruktúry: ego, superego a id. Uvedené id má funkciu usmerňovania pohonov, afektov a potrieb. Rozumejú sa ako psychické orgány a vedú telo. Freudovo superego pomenúva psychickú štruktúru zodpovednú za svetonázory a ideály, zatiaľ čo ego spája všetky tieto tvrdenia, normy a hodnoty prostredníctvom racionality a kritického myslenia. Ego teda možno považovať za sprostredkujúcu inštanciu, ktorá zahŕňa vnímanie, myslenie a Pamäť. Tieto prístupy sú nielen abstraktné, ale rovnako nedokázateľné. V skutočnosti však psychika a telo vzájomne pôsobia, sú vzájomne závislé a nemožno ich od seba oddeliť. V zmysle výroku „V zdravom tele žije zdravá myseľ“, fyzické stav je rozhodujúco zodpovedný za duševný stav a naopak. Duša môže byť chorá ako telo. O takýchto chorobách a fyzických väzbách čoraz viac uvažujú aj zdravotnícki pracovníci okrem psychológov a psychiatrov.
Choroby a choroby
Psychike sa pripisuje celá škála chorôb. Psychické a emočné poruchy súvisia s narušenými sociálnymi vzťahmi, správaním, cítením a myslením a vnímaním. Nie každé kolísanie nálady sa však dá prirovnať k chorobe. V mnohých prípadoch si diagnóza, ktorá je skutočne objektívne potrebná, vyžaduje subjektívne posúdenie osobou, ktorá ju prežíva. Medzi duševné choroby patria poruchy správania, schizotypové a klamné poruchy a neurotické a afektívne poruchy. Rôzne poruchy sú zarážajúco často spojené s pohlavím. Najmä ženy sú fobicky ovplyvňované s prekvapivou frekvenciou poruchy úzkosti, panika, depresia, posttraumatické stres porucha a poruchy stravovania. Muži naopak ukazujú alkoholizmus, ADHD, autizmus a narušené sociálne správanie častejšie v percentách. Tieto javy väčšinou súvisia s povahou rozdielnej výchovy chlapcov a dievčat a z toho vyplývajúcimi rozdielnymi požiadavkami na ne. Napríklad je spoločensky v poriadku, že sa ženy (údajne „mäkké“ pohlavie) boja pavúkov, pre mužov ich však v očiach ostatných oslabujú. K spomínaným chorobám prichádza syndróm vyhorenia. Toto je porucha preťaženia. Aj depresie sa v dnešnej dobe stali chorobami ľudí a vyskytujú sa zriedkavo už v mladosti. Vyznačujú sa apatiou, vnútorným nepokojom, úzkosťou a podráždenosťou. Pocit beznádeje, ťažkosti so sústredením a poruchy spánku idú často ruka v ruke depresia. Postihnutých je niekoľko miliónov ľudí v Nemecku. Trend sa zvyšuje. Navyše, stresové faktory alebo emocionálny tlak môže vyvolať fyzické sťažnosti ako napr bolesti hlavy or žalúdok bolesti. Záchvaty paniky or poruchy úzkosti sú tiež predurčené na pohon impulzu nahor a viesť na nevoľnosť a svaly kŕče. To ukazuje na úzky vzťah medzi psychikou a fyzikálne.
