V transplantácia kmeňových buniek, kmeňové bunky sa získavajú z periférnych krv a transfúzia príjemcovi na regeneráciu hematopoetického systému. Pre veľa leukémie najmä trpiacich, transplantácia kmeňových buniek predstavuje jedinú šancu na vyliečenie, ale stáva sa čoraz dôležitejšou aj pri liečbe závažných vrodených chýb metabolizmu a autoimunitné ochorenia.
Čo je to transplantácia kmeňových buniek?
V transplantácia kmeňových buniek, kmeňové bunky sa zbierajú z periférnych buniek krv a transfúzia príjemcovi na regeneráciu hematopoetického systému. Transplantácia kmeňových buniek (SCT) sa všeobecne vzťahuje na prenos periférnych zariadení krv krvotvorné kmeňové bunky od darcu po príjemcu a používa sa najmä na zhubné hematologické choroby (zhubné nádory krvotvorného systému), ako sú napr. leukémie, zhubný lymfómalebo myeloproliferatívne poruchy. V zásade sa rozlišuje medzi autológnymi transplantácia kmeňových buniek, pri ktorých sú darca a príjemca identickí, a alogénnej transplantácii kmeňových buniek, pri ktorej príjemca s hematologickou onkologickou chorobou dostane materiál kmeňových buniek od zdravého darcu, výhodne od súrodenca.
Funkcia, účinok a ciele
Kmeňová bunka transplantácia sa primárne vykonáva pred ožarovaním alebo chemoterapeuticky terapie(aj za prítomnosti neuroblastómu), ktoré môžu ovplyvňovať kmeňové bunky. Okrem toho kmeňová bunka transplantácia sa vykonáva ako alternatíva k kostná dreň transplantácia na rad hematologických chorôb, zvlášť leukémie (forma neoplázie hematopoetického systému). Indikácia na transplantáciu kmeňových buniek je predovšetkým u pacientov s akútnou lymfatickou alebo myeloidnou leukémiou, u ktorých došlo ku konsolidácii terapie sa používa. V mnohých prípadoch majú ľudia postihnutí leukémiou narušený krvotvorný systém priamo v dôsledku choroby alebo v dôsledku vysokéhodávka chemoterapeutická liečba, ktorú je možné regenerovať transplantáciou kmeňových buniek. Transfúzne krvotvorné kmeňové bunky navyše podporujú deštrukciu malígnych buniek rakovina - bunky prítomné v organizme postihnutej osoby, ktoré nedokáže rozpoznať alebo proti nim bojovať; - imunitný systém v požadovanom rozsahu. Transplantácia kmeňových buniek sa stáva čoraz dôležitejšou pri liečbe genetických metabolických chorôb a autoimunitné ochorenia ktoré nemožno terapeuticky kontrolovať (Stillova choroba, systémová sklerodermia). Väčšina krviniek opúšťa kostná dreň už rozlíšené ako červené alebo biele krvinky. Pretože sa však pluripotentné krvotvorné kmeňové bunky nachádzajú aj v periférnej krvi, aj keď v oveľa nižšej koncentrácie ako v USA kostná dreňmôžu byť tieto kmeňové bunky odfiltrované a spracované z periférnej krvi pomocou aferézy kmeňových buniek, ktorá je podobná dialýza postup. Za týmto účelom sa darcovi podáva rastový hormón G-CSF (faktor stimulujúci kolónie granulocytov) pred aferézou kmeňových buniek (niekoľko dní), ktorý stimuluje syntézu kmeňových buniek a zodpovedajúcim spôsobom tiež zvyšuje koncentrácie pluripotentných buniek v periférnej krvi. Darca je pripojený k aferetickému zariadeniu pomocou dvoch venóznych katétrov, ktoré zaisťujú obidva odber krvi a separácia jednotlivých zložiek krvi odstredením. Pluripotentné kmeňové bunky sa potom odstránia z aferesátu (výsledný krvný produkt), zatiaľ čo zvyšné zložky sa znova zmiešajú a nalievajú do darcu. Tento postup sa vykonáva celkovo 4 krát. Počas tohto procesu sa darcovi kontinuálne podáva roztok citrátu na profylaxiu zrážania. Ak nie je možné získať dostatok materiálu z kmeňových buniek, postup sa môže opakovať po niekoľkých dňoch. Po aferéze kmeňových buniek sa zozbieraný materiál ochladí na teplotu 4 až 9 ° C alebo sa nechá zmraziť na teplotu -170 ° C. Príjemca (najmä v prípade pacientov s anamnézou rakovina) sa potom podáva roztok citrátu. U príjemcu (najmä pri leukémii) je naopak myeloablatívna terapie sa uskutočňuje pred transplantáciou kmeňových buniek chemoterapiou a rádioterapiou Opatrenia zabiť krvotvorné bunky. Následná infúzia krvotvorných kmeňových buniek (prostredníctvom žila) sa zameriava na kolonizáciu kostnej drene zdravými bunkami, a tým na regeneráciu tamojšej krvotvorby.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Transplantácia kmeňových buniek je viacstupňový a komplexný terapeutický prístup, ktorý so sebou prináša riziká. Napríklad toxické vedľajšie účinky, ako je stomatitída (zápal ústnej sliznice) alebo iný zápal slizníc, zvracanie a nevoľnosť, hamöragický zápal močového mechúra, vypadávanie vlasovalebo sa môžu v priebehu myeloablatívnej liečby vyskytnúť orgánovo špecifické vedľajšie účinky spôsobené cytostatickou liečbou. Možné neskoré účinky myeloablatívnej liečby navyše zahŕňajú gonadálnu nedostatočnosť a sekundárne malignity. Okrem toho, transplantácia kmeňových buniek, aj keď v menšej miere ako transplantácia kostnej drene, predstavuje riziko reakcie štep proti hostiteľovi, pri ktorej organizmus príjemcu reaguje cytotoxicky na transfúzované kmeňové bunky. Infekcie, napríklad baktérie alebo huby, je možné pozorovať veľmi často, najmä v prvých troch týždňoch po transplantácii kmeňových buniek, od príjemcu imunitný systém je potlačený peritransplantát (pred a po transplantácii kmeňových buniek). Výsledkom užívania rastového hormónu je chrípka- podobné príznaky, bolesť hlavy, bolesť kĺbov u darcu možno pozorovať depresívne nálady. Ihneď počas vykonávania aferézy kmeňových buniek potrebnej na transplantáciu kmeňových buniek, nevoľnosť, závrat, bolesť v rukách v dôsledku obmedzenia pohybu, horiace pocit v oblasti miest vpichu (ak dôjde k reakcii na citrátový roztok) a môžu sa vyskytnúť obehové problémy až po zriedkavý kolaps.
