enterohepatický obeh popisuje transportný postup niektorých látok, napríklad živín, drogy, alebo dokonca toxíny v tele. Tieto látky cirkulujú z pečeň cez žlčník do čreva a späť do pečene. Niektoré látky môžu prechádzať týmto okruhom viackrát.
Čo je to enterohepatálny obeh?
enterohepatický obeh je tiež známy ako pečeň-črevo obeh, enterohepatický obeh sa tiež označuje ako pečeň-črevo obeh, Opisuje obeh látok v tele, ktoré sa vyskytujú z pečene cez žlčník do čreva a späť do pečene. Túto cestu môže zodpovedajúca látka prejsť až dvanásťkrát za jeden deň. Látky, ktoré už nie sú potrebné alebo sa nemohli absorbovať po prechode enterohepatálnym obehom, sa opäť vylučujú stolicou. Enterohepatálna cirkulácia nepredstavuje endogénny mechanizmus, ale je výsledkom chemických a fyzikálnych vlastností látok. Z týchto vlastností sa určuje správanie látok v tele. Nie všetky látky, ktoré vstupujú do tela, podliehajú pečeňovo-črevnej cirkulácii. Podliehajú tomu predovšetkým látky, ktoré sa užívajú perorálne.
Funkcia a úloha
Enterohepatálny obeh začína v pečeni. Tu sa príslušné látky (napríklad cholesterolu) sa tvoria. Po ich výrobe sa látky ukladajú v ďalšej stanici cyklu, žlčníku. Zo žlčníka sa potom látky uvoľňujú do dvanástnik. Keď odtiaľ látky splnia svoj účel, vrátia sa z tenké črevo do pečene. Recirkulácia prebieha cez portál tzv žila, čo je spojenie medzi tenké črevo a pečeň. Enterohepatálny obeh má veľký význam pre celý rad látok, ktoré telo nevyhnutne potrebuje na udržanie svojich funkcií. Tie obsahujú žlč kyselina a vitamín B12, medzi inými. Jaterno-črevný obeh umožňuje ľudskému telu efektívnejšie absorbovať a zužitkovať dodané látky, ako sú živiny alebo dokonca drogy. V súlade s tým enterohepatálna cirkulácia znižuje množstvo, ktoré musí telo absorbovať alebo si z týchto látok vyrobiť. Chemickou úpravou látky je možné ovplyvňovať jej chemické vlastnosti takým spôsobom, že v rôznej miere podlieha enterohepatálnej cirkulácii. Miera, do akej sú príslušné látky predmetom enterohepatálnej cirkulácie, závisí nielen od ich chemických a fyzikálnych vlastností, ale aj od ich koncentrácie v krv a črevo. Pre žlč kyseliny, pečeňový-črevný obeh má obzvlášť dôležitú funkciu. Asi 90 percent z žlč kyseliny sú predmetom enterohepatálnej cirkulácie. Asi štyri gramy kyseliny cirkulujú medzi pečeňou a črevom niekoľkokrát denne. Výsledkom je, že dopyt po novo syntetizovanej žlčovej kyseline z pečene výrazne klesá. Normálne sa hladina všetkých látok dôležitých pre žlčové kyseliny reguluje sama. Ak však žlč kyseliny bránia vstrebávaniu, zvyšuje sa ich syntéza v pečeni. Odkedy cholesterolu je látka nevyhnutná na tento účel, hladina cholesterolu v krv klesá. Tento princíp bol prenesený do spôsobu pôsobenia cholesterolu-púšťanie drogy. V prípade liekov je enterohepatálny obeh relevantný iba pre látky, ktoré sa vstrebávajú cez črevo. Týka sa to najmä perorálnych prípravkov. Naopak, enterohepatálny obeh je možné obísť pomocou liekov, ktoré nie sú absorbované gastrointestinálnym traktom. Patria sem intravenózne a intermuskulárne lieky injekcie a lieky brané sublingválne, ako aj nosné spreje. Je tiež možné, napríklad po náhodnom požití toxínov, odstrániť látky z enterohepatálneho obehu podaním aktívneho uhlia, čím sa zabráni rozvoju ich plného účinku. Aktívne uhlie viaže látky v čreve a nespracované ich vylučuje.
Choroby a choroby
Enterohepatálny obeh nepredstavuje endogénny mechanizmus, ale je výsledkom vlastností dodávaných látok. Nevykonáva teda žiadnu špecifickú funkciu pre telo, ale môže zmeniť spôsob účinku látok, ako sú lieky, pozitívnym, ale aj negatívnym spôsobom. Enterohepatálny obeh hrá tiež dôležitú úlohu pre vitamín B12 vyvážiť. Vitamín B12 sa ukladá v pečeni. Pretože ju telo dokáže znova vstrebať, stačí jej len veľmi malé množstvo denne. Vlastné zásoby tela zvyčajne vydržia až desať rokov vitamín Diéty bez B12 ako napr vegánstvo. Ak však obeh vitamín B12 je narušený, zásoba sa môže vyčerpať oveľa rýchlejšie. To môže spôsobiť a nedostatok vitamínu B12 čo má ďalekosiahle dôsledky pre telo. Enterohepatálny obeh môže zmeniť pevnosť a načasovanie účinku látky. Látky produkované pečeňou sa môžu štiepiť v čreve, čo zvyšuje ich rozpustnosť. Vďaka tomu sa zvyšuje ich vstrebateľnosť. Ak látka vďaka svojim chemickým a fyzikálnym vlastnostiam cirkuluje veľmi často, účinok látky sa môže prejaviť neskôr, zatiaľ čo sa predĺži jej polčas a tým aj doba pobytu v tele. Ak sa to neberie do úvahy pri viacnásobnom podaní lieku, môže dôjsť k predávkovaniu. Predávkovanie môže spôsobiť príznaky otravy a poškodenia pečene. Rovnaký princíp platí pre niektoré jedy. Vzhľadom na cirkuláciu medzi pečeňou a črevom je ich účinok oneskorený a preto prekvapivejší, ale zároveň silnejší a dlhodobejší. Výsledkom je, že nebezpečné otravy nie sú na začiatku často vôbec zaregistrované.
