Dlhodobý Pamäť je neuronálna, multimodálna funkcia, ktorá dlhodobo spracováva a ukladá informácie.
Čo je to dlhodobá pamäť?
Dlhodobý Pamäť sa rozumie neurálna, multimodálna funkcia, ktorá dlhodobo spracováva a uchováva informácie. Dlhý termín Pamäť možno rozdeliť na deklaratívnu a nedeklaratívnu pamäť. Deklaratívna pamäť obsahuje konkrétne vedomosti, zatiaľ čo nedeklaratívna pamäť uchováva informácie založené na skúsenostiach. Deklaratívny obsah je uložený v tých oblastiach mozgovej kôry, ktoré sa tiež podieľali na spracovaní. Nedeklaratívnej dlhodobej pamäti sú pridelené dosť heterogénne kapacity pamäte. Patria sem asociačné a neasociatívne štúdium, priming, návyky a zručnosti. Nedeklaratívna pamäť súvisí s mozočekamygdala a striatum okrem iného nezávisia od vedomej pamäte, zatiaľ čo deklaratívne vedomosti si možno vedome zapamätať, a sú preto flexibilné. Endel Tulving (* 1972) tiež nazýva tieto dve formy sémantickou, respektíve epizodickou dlhodobou pamäťou. Epizodická pamäť zahŕňa konkrétne udalosti človeka, pričom sa ukladajú aj časopriestorové charakteristiky. Táto pamäť je tiež známa ako zdrojová pamäť. Sémantická dlhodobá pamäť obsahuje významy slov, fakty alebo systémy pravidiel. V epizodickej pamäti je možné vyvolať jednu udalosť, čo v sémantickej pamäti nie je možné. Ďalšou formou je procedurálna pamäť, ktorá sa nazýva aj behaviorálna pamäť. Ukladá automatizované zručnosti, ako je vedenie vozidla alebo chôdza. Tieto akcie sa učia neustálym cvičením a potom ich možno bez premýšľania vyvolať.
Funkcia a úloha
V mozog, informácie sa neukladajú na konkrétnom mieste, ale nachádzajú sa v celkovej štruktúre neurónov, ako aj v ich spojeniach. Do tohto procesu sú zapojené napríklad: limbického systému, čelné a časové laloky a bájna morská príšera, ktorý prenáša obsah z krátkodobej do dlhodobej pamäte. Akonáhle obsah vstúpi do dlhodobej pamäte, je tam trvale uložený. Za týmto účelom sa vytvárajú takzvané engramy (pamäťové stopy ako štrukturálna zmena v mozog v dôsledku vystavenia stimulom), prostredníctvom ktorého sa stáva možné zapamätanie si. Príkladom schopností dlhodobej pamäte je spomenutie si na báseň, nepríjemnú situáciu alebo tvár známeho. Informácie sú aktívne kódované, spracovávané, ukladané a reprodukované alebo zapamätávané. Podstatnou funkciou dlhodobej pamäte je preto poskytovanie informácií, aby bolo možné následne optimálne rozhodovať. Celkovo sa rozlišujú štyri procesy dlhodobej pamäte: štúdium, uchovanie, zapamätanie a zabudnutie. Dlhodobá pamäť má takmer neobmedzenú kapacitu. Štúdium prebieha medzi motorom a senzorickým neurónom (nervová bunka). Pri stimulácii senzorického neurónu sa uvoľňujú zvýšené neurotransmitery a dochádza k silnej aktivácii svalov. Proces učenia prebieha najskôr ako krátkodobé a neskôr ako dlhodobé úložisko, pričom synapsa zväčšuje svoju veľkosť a mení svoju funkciu. Prepojením učebného materiálu s tým, čo je už známe, je možné informácie ukladať do dlhodobej pamäte. Niektoré skutočnosti alebo udalosti sa však verne reprodukujú iba veľmi zriedka. Pri zapamätaní zohrávajú očividne dôležitú úlohu predchádzajúce znalosti, ale obsah môžu zmeniť alebo skresliť aj reflexie alebo určité procesy vyhľadávania.
Choroby a sťažnosti
Jedným z možných ochorení súvisiacich s dlhodobou pamäťou sú problémy s pamäťou. Poruchy pamäti, slabé koncentrácie a zábudlivosť, ak sa nezvyšujú, sú často dôsledkom vyčerpania resp stres. Ak sa však problémy zväčšia a bežný denný režim bude problematický, mali by ste sa poradiť s lekárom, pretože zábudlivosť môže zakryť aj vážnejšie ochorenie. Jednou z možných chorôb je demencie, čo zhoršuje schopnosť myslenia alebo duševný výkon. Dotknutí majú problém absorbovať nový obsah a potom ho reprodukovať. Okrem toho sú ovplyvnené aj reč, aritmetika a schopnosť orientácie. Najbežnejšia forma je Alzheimerova choroba choroba, pri ktorej mozog bunky zomierajú v dôsledku proteínových zhlukov, ktoré sa vyskytujú mimo alebo vo vnútri nervových buniek. Ďalšou bežnou formou je vaskulárna demencie, ktorá je spôsobená poruchy obehu v mozgu. Menej časté je a stav nazývané Lewyho telo demencie. Lewyho telieska sú sférické štruktúry nachádzajúce sa v mozgovej kôre alebo mozgový kmeň. Postihnutí jedinci pociťujú progresívne zhoršovanie pamäti a trpia pohybovými poruchami, ako aj psychotickými príznakmi. Demencia sa môže vyskytnúť aj v súvislosti s Pickovou chorobou. Tu je predovšetkým narušená schopnosť abstraktného myslenia a určité oblasti mozgu pomaly zomierajú. Naopak, demencia sa vyvíja veľmi rýchlo v Creutzfeldt-Jakobova choroba. Vyskytujú sa hlavne poruchy v koncentrácie, pozornosť alebo pamäť, príčinou sú toxické látky proteíny ktoré spôsobujú odumieranie mozgového tkaniva. Sprievodná demencia je možná aj v Parkinsonova choroba alebo HIV. Ďalšie choroby, pri ktorých sa môže vyskytnúť zábudlivosť, sú:
- Zápal mozgových blán: vírusy or baktérie môže spôsobiť zmätok, ospalosť alebo slabosť koncentrácie.
- Zápal mozgových blán: Tu sa vyskytujú príznaky ako zmätenosť alebo porucha vedomia.
- spánková apnoe: Pretože pri tejto chorobe je nočný spánok mimo rytmu, je tu nesústredenosť, zábudlivosť alebo únava počas dňa.
- Chronická únava syndróm: Typické pre toto je fyzické a psychické vyčerpanie, ktoré sprevádza podráždenosť a slabá koncentrácia.
- Depresia a poruchy úzkosti môžu mať vplyv aj na mozog a viesť na zábudlivosť.
Medzi ďalšie príčiny patria lieky, nedostatok tekutín a výživy, poruchy spánku, stres, alkohol zneužívanie a rakovina liečby.
