Vedomie je určené zložitými neurofyziologickými procesmi jedinca. Dodnes je ťažké vysvetliť príčiny vedomého povedomia o svete. Poruchy vedomia sa prejavujú v širokej škále psychologických porúch.
Čo je vedomie?
Úlohou vedomia je dosiahnuť, aby bolo prostredie pri vedomí jednotlivca. Nie je také ľahké objasniť, čo to vedomie vôbec je a ako vzniká. Preto neexistuje jediná definícia vedomia. Z vedeckého hľadiska je to súhrn psychických stavov jednotlivca, ktoré sú podporované zložitými neurofyziologickými procesmi. Ako však tieto neurofyziologické procesy môžu viesť do stavov vedomia je kontroverzná. Ako je teda možné, že prenosy nervových stimulov resp mozog činnosti vyvolávajú určité vnemy alebo pocity? Ako a prečo možno tieto psychické stavy pripísať konkrétnym nervovým procesom? Fyziologické procesy podliehajú chemickým a fyzikálnym zákonom. Ako sa teda tieto procesy doladia a prečo vytvárajú štáty, ktoré jednotlivca informujú o jeho úlohe v životnom prostredí? Tajomnosť vedomia zamestnáva vedcov aj filozofov. Doteraz teda boli vyvinuté rôzne teórie, ktoré však nemôžu poskytnúť definitívne vysvetlenie. Všetky pokusy o vysvetlenie sú iba približné. V dôsledku toho existujú aj rôzne pohľady na opis vedomia.
Funkcia a úloha
Úlohou vedomia je dosiahnuť, aby bolo prostredie pre jednotlivca vedomé. V tomto zmysle majú vedomie aj iné formy života ako ľudia, aj keď pravdepodobne v slabšej miere. Podľa vedeckej definície duševné stavy zahŕňajú všetky vnemy, pocity, vnímanie a kognitívne schopnosti (tj. Myslenie). U ľudí sa vedomie vyvíjalo najsilnejšie v priebehu evolúcie. Dôležitú úlohu zohráva najmä myslenie na jednotlivé zložky. Zdá sa, že z historického hľadiska existovala nevyhnutnosť, aby druh primátov musel prežiť pri plánovaní dopredu. Pravdepodobne boli životné podmienky také ťažké, že samotné konanie založené na inštinkte by viedlo k vyhynutiu ľudí. Zároveň sa vyvinul jazyk na zlepšenie komunikácie medzi jednotlivcami. Na tomto základe by sa mohli skúsenosti získané skôr odovzdať ďalším generáciám. V posledných rokoch sú kognitívne schopnosti známe aj u niektorých druhov zvierat. Zistilo sa napríklad, že opice, ošípané, delfíny, slony a rôzne corvidy sa vedia rozpoznať v zrkadle. Niektoré druhy zvierat tiež vykazujú predvídavé správanie. Každé zviera má určité vnemy ako napr bolesť, hlad, smäd alebo sýtosť. Tieto vnemy sú predpokladom prežitia. Keď však možno hovoriť o vedomí, tu je to kontroverzné. Hranice sú plynulé v závislosti od definície. Ak sa k pocitom už pridajú pocity ako strach alebo dokonca smútok a radosť, možno hovoriť o začínajúcom vedomí. Zo sveta zvierat to už dobre vie každý majiteľ psa, ktorý pozoruje spoločníka s vrtiacim sa chvostom. Jednotlivci (vrátane ľudí) často konajú nevedome podľa inštinktu. Tu sú tieto správania buď vrodené, alebo uložené nevedomky v mozog. Vedomie zahŕňa aj vnímanie prírodného prostredia. U ľudí vnímanie zahŕňa zrak, sluch, vôňa, klávesya dotknite sa. Komplexné procesy vedomia slúžia ľuďom na spracovanie týchto vnemov a pri vývoji stratégií konania v ich prospech.
Choroby a choroby
Medzi choroby ovplyvňujúce vedomie patria všetky druhy psychologických, duševných a duchovných porúch. Tieto poruchy významne ovplyvňujú spôsob konania človeka. V dôsledku toho sa môžu vyvinúť poruchy osobnosti, ktoré si vyžadujú intenzívne psychologické alebo psychiatrické ošetrenie. V prípade drog a závislosť na alkohole rovnako ako schizofrénie, často sa vyvíjajú psychózy, ktoré sú spojené s bludmi a halucinácie. Dotknutá osoba sa už nemôže jasne stotožniť so svojím „ja“. Psychózy sa môžu vyvinúť aj v kontexte iných chorôb ako napr demencie, ťažké úrazy alebo stavy v kóme.Ťažké choroby pečeň, obličky alebo srdce Môžete tiež viesť na psychózy za určitých okolností. Rozlišujú sa kvantitatívne a kvalitatívne poruchy vedomia. Kvantitatívne poruchy vedomia sa prejavujú zakalením bdelosti (bdelosti). K tomu dochádza v štyroch fázach. Tie sa pohybujú od jednoduchej ospalosti po ospalosť (trvalá ospalosť), sopor (stav podobný spánku) a kóma. Príčiny kvantitatívnych porúch vedomia sú rozmanité. Patrí sem nedostatočná ponuka kyslík k mozog pri srdcovo-cievnych ochoreniach, mŕtvica, epilepsie, zvýšený intrakraniálny tlak, kraniocerebrálna trauma, otrava príp zápal z nervový systéma hypoglykémie or hyperglykémia. Kvalitatívne poruchy vedomia sa označujú ako zahmlenie vedomia, zúženie vedomia a zmena vedomia. Otupenie vedomia popisuje stavy zmätku v myslení a konaní. Patria sem príznaky ako dezorientácia, halucináciealebo úzkosť. Tieto stavy sa môžu vyskytnúť v schizofrénie, demencie, droga, alkohola zneužívanie liekov alebo metabolické choroby. Pri strate vedomia pacient znížil reakciu. Často toto stav sa vyvíja s traumatické poranenia mozgu, epilepsiealebo mozog zápal. Posuny vo vedomí sa prejavujú zmenenou vnímavou schopnosťou spojenou so zvýšenou bdelosťou. Toto je typické stav začínajúceho mánia, zneužívanie drog alebo dokonca intenzívne rozjímanie. Príčiny kvalitatívnych porúch vedomia, okrem alkohol a ďalšie drogyvrátane kraniocerebrálna trauma, zápalové ochorenia mozgu, otravy, odoprenie spánku, alebo metabolické problémy. V prípade delikventného správania sa trestný zákon domáha neviny alebo zníženia viny, ak je trestný čin spáchaný v stave zhoršeného vedomia.
