úvod
Bioelektrická impedančná analýza (BIA) je fyzikálna metóda používaná na stanovenie presného zloženia živého organizmu. Parametre, ktoré je možné merať, sú: Voda v tele
- Beztuková hmota
- Chudá hmota
- Tučná hmota
- Bunková hmota tela
- Hmota extracelulárneho šumu
Všeobecné informácie
Tento postup sa v lekárskej praxi zriedka používa na pomoc s diagnostickým postupom, ako sú bežné metódy (Röntgen, MRI) sú vhodné na tento účel. Častejšie sa používa pre ľudí, ktorí majú záujem poznať svoje percento telesného tuku alebo ktorých zaujíma presné percento svalovej hmoty. Profesionálni športovci, najmä v oblasti kulturistika, často ho používajú na vedecké zhodnotenie pokroku a na základe toho navrhnú svoje školenie.
Okrem toho môže poskytnúť informácie o tom, či a zdravie-kritický stav je prítomný: V prípade anorexia (forma anorexie) alebo obezita (obezita), BIA sa môže použiť na poskytnutie lepšieho obrazu pacienta o jeho chorom tele. V praxi sa to však zriedka používa, pretože takáto liečba má tendenciu uprednostňovať psychologické a sociálne faktory a racionálny argument založený na faktoch a číslach neposkytuje pacientovi nijaké objasnenie. Mohla by vás zaujímať aj téma: Skladba tela
Princíp bioelektrickej impedančnej analýzy
Z fyzikálneho hľadiska sa impedancia skúmaného organizmu meria pomocou striedavého prúdu približne 0.8 mA a frekvencie 50 kHz. K tomu musia byť pripojené elektródy, ktoré vytvárajú magnetické pole, a ďalšie elektróny, ktoré detekujú napätie a fázový posun. Fázový posun nie je nič iné ako posun dvoch rovnakých funkcií alebo vzájomných kriviek.
Vyškolený personál je povinný pripevniť elektródy, ktoré ich umiestnia do úplne správnej polohy. V tejto súvislosti sa hovorí aj o štvorvodičovom meraní, pretože elektródy poskytujú štyri vodiče, ktoré merajú podľa Ohmovho zákona. (napätie = odpor krát prúd) Tu sa merajú premenné: odpor R, kapacita membrány alebo súčet všetkých membránových kapacít Xc.
Pretože každé telo má odlišné zloženie, merajú sa aj rôzne odpory, ktoré poskytujú informácie o tkanivách a orgánoch tela, ako aj o elektrolyty. V tomto prípade sa to týka napríklad iónov vo vnútri a mimo bunky sodík a draslík. Fyzikálnym základom pre to však nie je iba nameraný odpor R, ale aj takzvaná hodnota Xc, ktorá dokáže určiť počet buniek tela aj ich kvalitu.
Kvalitu buniek charakterizuje hlavne vysoká hodnota Xc, pretože ak je prítomná vysoká hodnota, dá sa predpokladať, že bunky sú intaktné a zdravé a nevykazujú žiadne deficitné stavy, ako napr. podvýživa. Pri posudzovaní týchto deficitných stavov vstupuje do hry aj fyzikálny pojem fázový uhol: ide o podiel hodnoty Xc, tj. Súčtu kapacít membrány, na celkovom odpore R - tj vypočítaný pomer našich predtým nameraných hodnôt.
Ak je tento fázový uhol obzvlášť veľký, potom stav zdravie vyšetreného športovca je vynikajúci: má zvlášť veľké svalstvo, je atletický a dobre vyživovaný. Ak je však fázový uhol veľmi malý, potom podvýživa je veľmi častý, atletický a všeobecne svalnatý stav pacienta je veľmi nízke, a preto je riziko rôznych chorôb veľmi vysoké. Na prvý pohľad možno pomocou BIA posúdiť, či hormonálne poruchy, hypotyreózahyperaktívna štítna žľaza a srdce sú prítomné.
Okrem toho je možné pri hodnotení obmedziť jeho merania na jednotlivé kompartmenty tela. Napríklad tuk alebo svalovú hmotu je možné merať konkrétne na končatinách, tj na rukách a nohách. Tiež by vás mohla zaujať téma: Stanovenie telesného tuku Je však potrebné spomenúť, že fyzikálno-lekárske metódy merania vždy umožňujú iba všeobecne platné tvrdenie - na pacienta alebo osobu je potrebné pozerať ako na jednotlivca, a teda na výsledky impedancie analýza musí byť individuálne vyhodnotená v každom prípade s konkrétnou história medicíny osoby. To znamená, že aj u veľmi dobrého športovca so svalmi a malým telesným tukom sa môžu vyvinúť choroby a tento výsledok nie je voľnou vstupenkou na nezdravý životný štýl.
