Terapia
Tzv. behaviorálna terapia sa ukázala ako psychoterapeutická metóda na liečbu panickej poruchy. Centrálnym prístupom terapie musí byť prelomenie začarovaného kruhu. Napríklad typické príznaky panickej poruchy, ako je dýchavičnosť, je možné vyvolať kontrolovanou fyzickou námahou alebo sa môžu rýchlo zvýšiť dýchanie.
Tu sa pacient môže dozvedieť, že tieto príznaky má pod kontrolou. Dozvedá sa nielen to, že sám môže tieto príznaky vyvolať, ale aj to, že z nich nevyplýva nijaká hrozba. Okrem toho sa pacient pomocou takzvanej kognitívnej terapie naučí zvládať myšlienky zvyšujúce strach a rozvíjať realistickejší pohľad fyzických sťažností. (Môj srdce bije rýchlo, pretože som nadšený - je to stále zdravé) V terapii agorafóbia, takzvaná expozícia, tj kontrolovaná konfrontácia so situáciami zvyšujúcimi strach môže priniesť výrazné zlepšenie.
Behaviorálna terapia rozlišuje medzi pomalým vystavením a približovaním sa situácii, takzvanou frakčnou expozíciou a „úplným útokom na bok“, záplavami. Tu je pacient vedený priamo do situácie vyvolávajúcej strach v sprievode terapeuta. Takáto terapia sa môže kombinovať s liekovou terapiou.
Na základnú liečbu zo skupiny takzvaných antidepresív by sa mali používať predovšetkým takzvané SSRI. Dobré skúsenosti sa v minulosti dosiahli s drogami zo skupiny takzvaných tryziclikov. (pozri tiež Terapia depresia). Ako pri každej úzkostnej poruche, benzodiazepíny majú svoje miesto v kontrolovanej liečbe, ale nie v ambulantnej liečbe, pretože riziko závislosti je veľmi vysoké. (pozri tiež Liečba generalizovanej úzkostnej poruchy)
