Divergencia je jedným z vergenčných pohybov očí a zodpovedá disjunktívnemu pohybu, ktorý umožňuje fixáciu predmetov na diaľku. Opačným pohybom očí je konvergencia, ktorá sa používa na fixáciu objektov v tesnej blízkosti. Aj to je vergenčné hnutie. Poruchy divergencie môžu odkazovať na neurologické poškodenie.
Čo sú vergenčné hnutia?
Divergencia je jedným z vergenčných pohybov očí a zodpovedá disjunktívnemu pohybu, ktorý umožňuje fixáciu predmetov na diaľku. Ľudské oko je mimoriadne mobilné, aby selektívne detekovalo vizuálne podnety z rôznych smerov. Päť vzorov pohybu očí predstavuje hlavné triedy pohybu očí. Tieto pohybové vzorce zahŕňajú fixáciu, sledovanie pohybu a sakády, ako aj vergenčné pohyby. Tieto pohyby očí zodpovedajú disjugovanému pohybu očí. Jedná sa o protichodné pohyby očí, pretože sú prítomné v rotačných pohyboch okolo paralelnej osi s opačnými smermi otáčania. Od divergencie je potrebné odlíšiť takzvanú konvergenciu. Jedná sa o opačný pohyb očí, pri ktorom pohyb z paralelnej polohy spôsobuje prekrývanie oboch línií očí. Konvergencia zodpovedá dvojstrannej dohode addukcia. Naproti tomu odchýlka sa deje od bilaterálnych únos a prináša línie tváre za dvoma očami, aby sa prekrývali. Takzvaná pozitívna vertikálna divergencia nastáva vždy, keď línia videnia na pravom oku vykazuje odchýlku nahor v porovnaní s odchýlkou na ľavom oku. Negatívna vertikálna divergencia je, keď sa ľavá línia pohľadu líši smerom hore v porovnaní s pravou. Konvergencia a divergencia sa súhrnne označujú ako vergenčné hnutia.
Funkcia a úloha
Vergenčné pohyby očí zodpovedajú pomalým pohybom, ktoré sa navzájom vyskytujú. Keď sa ľavá a pravá línia pohľadu pretínajú priamo pred očami, hovoríme o konvergencii. Ak je priesečník za očami, lekár hovorí o divergencii. Divergenčné pohyby očí majú úlohu najmä v súvislosti s fixáciou. V medicíne je fixácia zameraním pohľadu na určitý objekt alebo subjekt v prostredí, ku ktorému dochádza pomocou sietnice s najvyšším rozlíšením. Priamka medzi týmto bodom sietnice a pozorovaným objektom sa zase nazýva čiara zorného poľa. Pohyby divergencie a konvergencie umožňujú pevnému bodu pohybovať sa do hĺbky. Ďalej, keď sa objekt pohybuje v hĺbke, tieto pohyby očí zaisťujú údržbu priamej fixácie. Všetky vergenčné pohyby sa spoliehajú na bilaterálny pohybový impulz okolo príslušnej osi. Zatiaľ čo pohybový impulz konvergencie prebieha smerom k nos a teda zodpovedá an addukcia, k divergencii dochádza smerom k čelu, a teda zodpovedá dvojstrannej únos pohyb. Pohybové formy vergencie sú nenahraditeľné pri cielenom pozorovaní alebo fixácii predmetov a subjektov v bezprostrednej blízkosti a vo veľkej vzdialenosti od pozorovateľa. Ak nebudú fungovať dostatočne, môže to viesť k dvojitému vnímaniu obrazu. Konvergenčné pohyby patria do kontrolnej slučky neurofyziológie pozostávajúcej z mechanizmu blízkeho zamerania v zmysle akomodácie a žiak zúženie v zmysle miózy. Spolu s konvergenčnými pohybmi očí sa tieto mechanizmy nazývajú triáda blízkej úpravy. Divergencie naopak patria do triády úpravy vzdialenosti. Keď sa pozorovateľ zafixuje, a tak pozoruje objekt alebo subjekt na diaľku, jeho zrakové osi sa rozchádzajú v dôsledku pohybu divergencie. Celá vergencia je tiež známa ako disjugovaná, disjunktívna alebo opačné pohyby očí a ďalej sa ďalej delí na akomodačnú vergenciu kvôli adaptácii a fúznu vergenciu. Povaha pohybov očí určuje, ktoré riadiace premenné cítia sietnici. Charakteristickým znakom každej vergencie je zmena uhla v okamžitých osiach. Do pohybu očných buliev je zapojených celkovo šesť svalov. Okrem musculus rectus lateralis, musculus rectus medialis a musculus rectus superior patria sem musculus rectus inferior, musculus obliquus inferior a musculus obliquus superior. Ten sa posúva počas vergencie vizuálnej osi a umožňuje dobrovoľné sledovanie objektu.nervy do pohybu sú zapojené nerv abducens, okohybný nerv a trochleárny nerv.
Choroby a sťažnosti
Konvergenčné a divergenčné pohyby sú riadené rôznymi oblasťami v EÚ mozog a mozgový kmeň ktoré predchádzajú okulomotorickým jadrám troch okulomotorických lebečných nervy. Pri rôznych vzdialenostiach objektov nie je možné zmeniť orientáciu vizuálnych osí oboch očí, ak dôjde k narušeniu divergencie a konvergencie. Vizuálne osi na fixovanom objekte sa teda už nepretínajú. Poškodenie rostrálneho stredného mozgu môže narušiť kontrolu vergenčných pohybov. Poruchy divergencie sa vyskytujú vo forme divergenčnej parézy a preto sa zvyčajne nevyskytujú izolovane, ale sú zvyčajne spojené s inou parézou pohľadu. Výsledkom poruchy divergencie je horizontálny typ dvojitého videnia ako najdôležitejší vedúci príznak, ktorý sa vyskytuje najmä pri pohľade do diaľky. Čím bližšie sa vzdialený objekt blíži k očiam pacienta, tým menšia je vzdialenosť medzi dvoma dvojitými obrazmi. Odlišná paréza sa môže vyskytnúť v kontexte poruchy obehu alebo krvácanie. Neurologické traumy alebo choroby môžu byť tiež primárnou príčinou. Jednou z najbežnejších primárnych príčin narušenej divergencie je roztrúsená skleróza. Pri tomto autoimunitnom ochorení pacient imunitný systém napáda centrálne nervové tkanivo a spôsobuje zápal v tom. Okrem MS a a mŕtvica alebo nádory centrálneho nervu, kraniocerebrálna trauma (otras mozgu) môže tiež spôsobiť poruchy divergencie. Kvôli týmto koreláciám nestačí oftalmologické vyšetrenie na objasnenie poruchy divergencie. Okrem objasnenia príčiny by sa malo vykonať minimálne neurologické vyšetrenie.
