Syndróm holennej dlahy: príčiny, príznaky a liečba

Syndróm holennej dlahy je výskyt bolesť na prednom okraji holennej kosti. Nepohodlie sa prejavuje hlavne po športových aktivitách.

Čo je to syndróm tibiálnej plošiny?

V medicíne je syndróm tibiálnej šľachy známy aj ako syndróm tibiálnej plató alebo syndróm holennej dlahy. Týka sa to chronického bolesť syndróm, ktorý sa vyskytuje primárne po športových činnostiach, ako sú intenzívne jogging. To isté platí pre všetky športy, ktoré kladú väčší dôraz stres na svaloch holene. Proces hojenia, ktorý často postupuje pomaly, sa považuje za problematický.

Príčiny

Syndróm holennej dlahy je zvyčajne spôsobený intenzívnym bezat tréning, dlhé túry a športy ako skok do diaľky alebo skok do výšky. V zásade však môže byť akýkoľvek šport, ktorý vedie k intenzívnym pohybom, spúšťačom syndrómu holennej dlahy. Jedným z nich je teda aj skateboarding. Medzi športovcami je syndróm holennej dlahy jednou z najbežnejších sťažností týkajúcich sa športu a je na treťom mieste. Pôvod bolesť sa považuje za zmenu povrchu zeme na jar a na jeseň, technické zmeny v tempe bezat v rámci intervalového tréningu a výrazné maratón školenia. Podobne aj náhle zvýšenie v bezat tempo alebo tréning objem môže byť zodpovedný za vznik bolesti v oblasti holení. Ďalším mysliteľným spúšťačom je nosenie nesprávnej obuvi. Holenné dlahy sú však najčastejšie spôsobené neustálym skákaním a pristátím. Športovci so zvýšenou pronácia, ktorých noha sa otáča vo vonkajšom smere a ktorí používajú hroty, sú tiež obzvlášť postihnutí. Bolesťovým syndrómom okrem športovcov často trpia aj tanečníci a vojaci.

Príznaky, sťažnosti a príznaky

Syndróm holennej dlahy je viditeľný náhlym nástupom silnej bolesti na okraji holene. Ak sa záťaž zníži, bolesť ustúpi. Ak sa záťaž opäť zvýši, postihnutý športovec okamžite pocíti bolesť znova. Lekári rozlišujú medzi dvoma formami syndrómu holennej dlahy. Existuje syndróm mediálneho a laterálneho tibiálneho hrebeňa: Pri syndróme mediálneho tibiálneho hrebeňa sa bolesť vyskytuje v dolnej časti tibiálneho hrebeňa. Bočná forma sa naopak prejavuje v hornej časti tibiálneho okraja. Bolesť je cítiť ako ostrá alebo tupá. Aj keď sa spočiatku prejavuje iba počas pohybu, môže sa vyskytnúť aj v pokoji, keď bude postupovať. V dôsledku silného tlaku na postihnuté oblasti došlo k koža niekedy predstavuje silnú pružnosť. Bolesť je možná aj kvôli koža napätie. Niektorí pacienti tiež pociťujú senzorické poruchy v napätí koža oblastiach. V niektorých prípadoch silný tlak ovplyvňuje svaly, čo zase obmedzuje určité pohyby svalov. Niekedy sa nekrózy tvoria aj v postihnutých svalových partiách. To môže spôsobiť ďalšie nepríjemnosti ako napr únava a vysoké horúčka. V horšom prípade životu nebezpečný sepsa (krv otrava) nastáva.

Diagnóza a priebeh ochorenia

Ak existuje podozrenie na syndróm holennej dlahy, ošetrujúci lekár najskôr uskutoční podrobnú diskusiu s pacientom. Pritom sa pýta na napätie, v ktorom sa sťažnosti vyskytujú, a či sa už prejavili pri predchádzajúcich príležitostiach. Dôležitú úlohu zohráva aj tempo chôdze pacienta a to, či existujú nejaké predchádzajúce tromboembolické ochorenia. V nadväznosti na anamnézu, a fyzické vyšetrenie sa vykonáva. Vo väčšine prípadov je možné pozorovať opuch pozdĺž okraja holennej kosti. Ak lekár na opuch vyvinie tlak, je zjavná výrazná bolesť. Lekár navyše používa zobrazovacie vyšetrovacie metódy, ako je napríklad snímanie röntgenovými lúčmi. Touto cestou, stres zlomeniny alebo zápal periostu možno identifikovať. Je tiež možné vykonať magnetická rezonancia or scintigrafia. Tieto postupy sa používajú hlavne vtedy, keď a stres zlomenina je podozrivý. Diferenciálna diagnóza je tiež dôležitá na vylúčenie ďalších chorôb, ktoré by mohli byť zodpovedné za sťažnosti tohto typu. Patrí sem syndróm kompartmentu, okluzívne ochorenie periférnych artérií dolných končatín a poruchy venózneho odtoku. Priebeh syndrómu holennej dlahy sa u jednotlivých pacientov veľmi líši. Zatiaľ čo u niektorých postihnutých sťažnosti trvajú iba niekoľko hodín, iní nimi trpia niekoľko týždňov. Ak holenná kosť nie je ušetrená, bolesť naďalej rastie na intenzite a stav vydrží dlhšie.

Komplikácie

Pri tomto syndróme trpia primárne veľmi silné bolesti. Bolesť sa objavuje hlavne v oblasti holene, takže môžu existovať aj obmedzenia v pohybe, a tým aj v každodennom živote postihnutého. Spravidla sa bolesť vyskytuje pri námahe. Môže sa však vyskytnúť aj vo forme bolesti v pokoji a môže tiež spôsobiť nepríjemné pocity v noci. Výsledkom je, že mnoho pacientov tiež trpí poruchami spánku alebo psychickými poruchami. Ochrnutie alebo iné poruchy citlivosti sa môžu vyskytnúť aj v dôsledku syndrómu tibiálnej plošiny a naďalej komplikujú každodenný život postihnutej osoby. nekróza vyvíja a trpiaci často pôsobia unavene a unavene. Ďalej môže syndróm tibiálnej plošiny tiež viesť na krv otrava, ktorá v najhoršom prípade môže viesť k smrti postihnutej osoby. Rovnako tak syndróm môže viesť na ťažkú horúčka. Liečba tohto syndrómu sa dá zvyčajne vykonať pomocou liekov. Komplikácie sa nevyskytujú. Mnoho postihnutých sa však spolieha aj na rôzne cviky na obnovenie pohyblivosti. Očakávaná dĺžka života pacienta tiež nie je negatívne ovplyvnená syndrómom.

Kedy by ste mali navštíviť lekára?

V prípade syndrómu tibiálnej plošiny je obvykle vždy nevyhnutná návšteva lekára. V tomto procese nemôže dôjsť k samoliečeniu, takže stav musí byť vždy vyšetrený a ošetrený lekárom. Iba tak zabránite ďalším komplikáciám a nepohodliu. Ak postihnutá osoba trpí veľmi silnými bolesťami v oblasti holenia, je potrebné vyhľadať lekára. Bolesť sa môže vyskytnúť vo forme bolesti pri námahe alebo bolesti v pokoji a môže mať veľmi negatívny vplyv na kvalitu života postihnutého. Obzvlášť bodavé bolesti naznačujú syndróm holennej dlahy a v prípade, že sa vyskytnú dlhší čas, mali by byť vyšetrené lekárom. Ďalej vysoká horúčka alebo vážne únava sú tiež indikátorom syndrómu holennej dlahy, ak príznaky pretrvávajú dlhšiu dobu. Ak sa syndróm tibiálnej plošiny nelieči, môže to tiež viesť k krv v horšom prípade otrava. Syndróm holennej dlahy diagnostikuje a lieči ortopedický chirurg. V prípade núdze alebo v prípade akútna bolesť po nehode možno navštíviť aj nemocnicu alebo priamo zavolať pohotovostného lekára. Očakávaná dĺžka života postihnutého človeka sa týmto ochorením zvyčajne neznižuje.

Liečba a terapia

Liečba syndrómu tibiálnej plošiny je spravidla konzervatívna. Dôraz sa kladie predovšetkým na šetrenie noha. Ak je potrebné ďalšie školenie, musí sa obmedziť iba na cvičenia, ktoré nespôsobujú stres pre holennú kosť. Patria sem cyklistika resp plávanie. V prípade syndrómu akútnej tibiálnej šľachy môže pacient aplikovať masťové obväzy s analgetikami. Ďalšou možnosťou je užívať lieky proti bolesti tablety. Ak tieto liečby nevedú k zlepšeniu, a kortizón roztok môže byť injikovaný do postihnutých oblastí. Za užitočné sa považujú aj fyzioterapeutické cvičenia. Ak príznaky pretrvávajú aj napriek konzervatívnej liečbe Opatrenia, môže byť vhodný chirurgický zákrok. V takom prípade chirurg rozdelí svalovú fasciu, aby dosiahol zníženie tlaku. Namiesto otvoreného chirurgického zákroku sa na tento účel čoraz viac využívajú minimálne invazívne endoskopické postupy. Šance na úspech operácie sa považujú za pozitívne. Napríklad viac ako 60 percent všetkých pacientov po zákroku už nepociťuje žiadne nepohodlie. Asi po štyroch týždňoch môžu pacienti pokračovať v športových aktivitách.

Prevencia

preventívna Opatrenia môžu sa užívať na prevenciu syndrómu tibiálnej plošiny. Napríklad športovec by nemal zvýšiť objem tréningu, ktorý absolvuje za týždeň, o viac ako desať percent. Týmto spôsobom dáva svoje šľachy a svalov dostatok času na prípravu na nové záťaže. Dôležitá je aj vhodná bežecká obuv.

domáce ošetrovanie

Postihnutí jedinci by mali mať pri športovaní urgentne ochranné chrániče holení. To môže poskytnúť dostatočnú ochranu pred komplikáciami v prípade nehôd a nežiaducich vonkajších účinkov. Ak postihnutý zaznamená bolesť alebo iné komplikácie, je potrebné okamžite urobiť prestávku. V takom prípade musí byť postihnutá holenná kosť dostatočne ušetrená. Postihnutí jedinci by si mali zvyčajne dopriať dostatok odpočinku a zotaviť sa, aby sa mohlo rýchlo dostaviť zlepšenie. Všetky vykonávané činnosti by sa preto mali urgentne prispôsobiť chorobe. To platí aj pre okupáciu. Ak sa vykonáva povolanie, pri ktorom je holenná kosť veľmi namáhaná, mali by postihnutí zvážiť zmenu tohto povolania. Fyzioterapia treba tiež vyhľadať. Pacienti sa tam môžu naučiť, ako sa vyhnúť nesprávnemu držaniu tela, aby na holennú kosť neprichádzal ďalší stres. Chorobe musia byť prispôsobené aj topánky postihnutého. Veľkosť topánok musí zodpovedať chodidlu a topánky by nemali mať žiadny podpätok alebo iba obmedzený podpätok. Uchádzači by mali zvážiť vloženie vložky do topánok. To môže viesť k rýchlej úľave od príznakov. Postihnutí jedinci by tiež mali dbať na to, aby sa zabránilo jednostrannému stresu na tele, pretože to môže tiež viesť k zhoršeniu príznakov.

Čo môžete urobiť sami

Pri vykonávaní športových aktivít by sa mala nosiť primeraná ochrana holene. To pomáha chrániť pred nežiaducimi vonkajšími vplyvmi, tlmí všetky nehody a chráni pred silným namáhaním. Ak dôjde k prvým poruchám alebo poruchám, je potrebné dodržať odpočinok a telo by malo byť primerane odpočinuté. Potrebné je obdobie regenerácie, aby sa zmiernili sťažnosti a mohlo dôjsť k zlepšeniu. Výkon pohybových aktivít sa v zásade musí prispôsobiť potrebám postihnutého človeka a jeho organizmu. Je potrebné zabrániť situáciám preťaženia. V každodennom živote je možné vykonávať fyzioterapeutické cvičenia samostatne, aby nedošlo k nesprávnemu namáhaniu alebo nesprávnemu držaniu tela. Nosená obuv by sa mala skontrolovať a prípadne optimalizovať. Podpätky by nemali byť príliš vysoké a topánka by mala byť prispôsobená veľkosti chodidla. V niektorých prípadoch dochádza k zmierneniu príznakov už pri nosení vložiek. Okrem toho by sa malo skontrolovať, na ktorej podlahovej ploche sa postihnutá osoba pohybuje veľkú časť času. Napríklad príliš tvrdý povrch môže pri chôdzi vyvolať nárast fyzických nepravidelností. V rámci svojpomoci je potrebné dbať na to, aby sa zabránilo jednostranným fyzickým stresom. Môžu mať negatívny vplyv na kostný systém alebo svalstvo.