Suicidalita je veľmi vážna téma, len v Nemecku si každý rok vezme život viac ako 10,000 XNUMX ľudí. Počet neohlásených prípadov bude určite oveľa vyšší. Počet samovrážd teda významne prevyšuje počet smrteľných dopravných nehôd za rok.
Čo je to samovražednosť?
Suicidalita alebo samovražedná tendencia opisuje duševný stav, v ktorom myšlienky, fantázie a tiež činy postihnutého človeka smerujú k dosiahnutiu jeho vlastnej smrti. Tento stav môže byť pretrvávajúci, opakovaný alebo môže existovať iba v krízových situáciách. V prípade suicidality sa rozlišuje medzi samovražednými predstavami (bez skutočnej vôle spáchať samovraždu) a naliehavými samovražednými predstavami, ktoré v sebe skrývajú konkrétne samovražedné zámery a plány. Suicidalita nie je choroba, ale symptóm základného problému. Psychologický problém sa stal natoľko akútnym, že vládne iba zúfalstvo a beznádej. Postihnutým sa zdá ich život neznesiteľný, a preto ich chcú ukončiť. Pri akútnych samovražedných sklonoch nie je možné zmeniť súčasný život k lepšiemu. Samovražda sa postihnutému javí ako jediné východisko. Liečba suicidality patrí medzi najťažšie výzvy, ktorým čelia zdravie systém starostlivosti.
Príčiny
Existuje mnoho rôznych príčin suicidality. Tie obsahujú:
- Depresívna porucha
- Závislosť od alkoholu alebo drog
- Pokusy o samovraždu v minulosti
- Samovraždy v rodine alebo v blízkom prostredí
- Poruchy osobnosti
- Neurotické poruchy
- Schizofrénia
- Izolácia a osamelosť, napríklad v starobe.
- Pracovné stresy
- Nezamestnanosť alebo iné dôvody vedúce k vysokej miere beznádeje a nedostatku perspektívy
- Násilné prostredie
- Finančné problémy
- ústrky
- Strata sebaúcty
- Závislosť od iných ľudí
- Traumatické alebo stresujúce zážitky, ako napríklad strata milovaného človeka, napríklad smrťou alebo rozvodom
- Vážna alebo nevyliečiteľná choroba
Suicidalita môže nastať kvôli jednej udalosti, ale môže byť tiež dôsledkom sledu rôznych udalostí. To, ako sú jednotlivé stresy prežívané, sa zásadne líši.
Príznaky, sťažnosti a príznaky
Typickým príznakom suicidality je myslenie alebo rozprávanie človeka o smrti alebo nespokojnosti vo vzťahu k životu alebo problémom. Toto by sa malo všeobecne brať veľmi vážne a malo by sa to chápať ako výstražný signál. Je bežnou mylnou predstavou, že ľudia, ktorí si plánujú vziať život, nie hovoriť o tom. Väčšina samovražedných ľudí hovoriť o tom, že sú unavení zo života alebo že sa im ich život zdá nezmyselný. U predchodcov samovražedných činov často dochádza k zásadnej zmene nálady a správania. Často sa pozoruje, že reagujú emotívnejšie a majú tendenciu mať silné emočné výbuchy, napríklad strach, smútok, výbuchy hnevu, pocity hanby a viny. Postihnutý potom upadne do depresívneho stavu. Verí, že tomu môže uniknúť iba spáchaním samovraždy. Začala hlboká beznádej. Samovražední ľudia sa často stiahnu a menej komunikujú. Na druhej strane sa tiež často pozoruje, že ľudia, ktorí sa rozhodli spáchať samovraždu, sa zrazu javia ako „uľavení“, takže sú komunikatívnejší a rozhľadenejší ako predtým. Rozdávanie majetku alebo usporiadanie vecí môže byť známkou suicidality.
Diagnóza a priebeh choroby
Pri diagnostike suicidality hrá dôležitú úlohu niekoľko hľadísk. Tie obsahujú:
- Zúženie, zvrátenie agresie a samovražedné fantázie.
- Medzi rizikové faktory patria duševné choroby a poruchy, najmä depresia a schizofrénia (akútna fáza)
- Závislosť
- Psychosociálne krízy, ako je rozchod alebo smrť milovaného človeka.
- Sotva nejaké spoločenské vzťahy
- Predchádzajúce pokusy o samovraždu alebo samovraždy v rodine.
- Beznádej, zúfalstvo, úzkosť, bezradnosť, nespavosť.
- rezignácia
- Absolutórium z psychiatrického ústavu
Tieto faktory sú veľmi vážne, rovnako ako samovražednosť. Tu platí, čím skôr je riziko rozpoznané, tým lepšie, pretože čím dlhšie stav čím dlhšie trvá, tým viac sa môže upevniť aj túžba spáchať samovraždu.
Komplikácie
Suicidalitu a jej komplikácie je potrebné zvažovať prípad od prípadu. Ďalej to možno chápať ako komplikáciu depresia. Suicidalita nesie riziko, že nebudú rozpoznané alebo im nebude porozumené. Nie zriedka, depresia najmä to nie je zjavné pre jeho okolie a vedie k zvýšeniu psychologickej stres z dôvodu neposkytnutia pomoci. To isté platí pre samovražednosť, ktorá sa v týchto prípadoch ukáže až pri (úspešnom) pokuse o samovraždu. Okrem toho môže byť táto forma duševného utrpenia veľmi akútna, čo znižuje prahovú hodnotu inhibície pre páchanie afektívnych činov - autodestrukčných a samovražedných činov - a de facto tak znemožňuje zásah tretích strán alebo terapeutov. Suicidalita ďalej vedie k komplikáciám pri liečbe. Napríklad neochota žiť v postihnutej osobe môže znamenať, že odmieta lieky alebo príjem potravy. To má za následok vyššie riziká (prijaté samovražednou osobou), ktoré majú právne a emočné následky pre lekárov a príbuzných. Komplikácie môžu nastať aj pri neúspešných pokusoch o samovraždu. Zmrzačenie, mozog poškodeniu a podobne a často znamenajú predĺženie vnímaného utrpenia pre postihnutých.
Kedy by ste mali navštíviť lekára?
Ľudia, ktorí uvažujú o tom, že svoj život ukončia sami, by mali vyhľadať lekársku alebo terapeutickú pomoc. Ak existuje pretrvávajúca netečnosť voči životu alebo pocit márnosti, je znepokojujúce. Ak vzniknú myšlienky o vlastnej zbytočnosti alebo nadbytočnosti, mali by sa o ne podeliť s ostatnými ľuďmi. Ak ostatní už nemôžu cítiť emócie, zmiznú priania a sny alebo nastane beznádej, mali by sa o vnímaní diskutovať s lekárom. Ak postihnutý vo svojom živote dospeje do stavu, keď bude podľa neho záťažou pre blízke okolie, mal by sa otvorene venovať svojim obavám. Ak postihnutá osoba často rieši spôsoby, ako ukončiť svoj vlastný život, je potrebná pomoc. Ak sa objavia konkrétne plány o tom, ako dôjde k vlastnej smrti, je nevyhnutne potrebné konať. Ak dôjde k sebapoškodzujúcim činom, je napísaný samovražedný list alebo dotknutá osoba začne rušiť existujúce zmluvy, mala by sa zvýšiť ostražitosť. Ak osoba vyjadrí jasné činy, ktoré viesť na jeho alebo jej úmyselný zánik musí byť upozornená pohotovostná služba. V opačnom prípade nedôjde k poskytnutiu pomoci, čo je podľa zákona trestné. V prípade tvrdeného podozrenia na samovraždu sa poučí povinný príkaz.
Liečba a terapia
Na preskúmanie dôvodov suicidality a na zahájenie vhodnej liečby môže byť iba špecialista. Tu je terapie závisí od zodpovedajúceho spúšťača samovražedných úmyslov. Postihnutá osoba musí byť často liečená na uzavretom psychiatrickom oddelení, čo sa často robí proti jeho vôli, aby sa chránila. V prípade depresia, antidepresíva alebo sa používajú látky stabilizujúce náladu. Pri maniodepresívnych stavoch sú klinické príznaky obvykle závažné, takže je nutná kombinácia rôznych liekov. V prípade samovraždy vyplývajúcej zo životnej situácie, psychoterapie alebo socioterapeutické Opatrenia sú užitočné. Pre úspech je vždy dôležitý dobrý vzťah medzi lekárom a pacientom terapie.
Prevencia
V zásade neexistuje samovražedný inštinkt. Pred tým, ako ľudia utajia takéto zámery, sa zvyčajne stalo veľa, a práve v tomto prípade je dôležité zasiahnuť a pomôcť. V prípade núdze je potrebné okamžite vyhľadať pomoc a bezodkladne zavolať pohotovostného lekára. Je dôležité dať mu vedieť, že daná osoba je samovražedná. Tí, ktorí rozpoznajú príznaky suicidality a konajú, môžu zachrániť život. V zásade je nesprávne vyčítať alebo vyčítať druhému človeku, bagatelizovať alebo bagatelizovať situáciu. Namiesto toho by sa situácia druhej osoby mala brať vážne, pretože sa to momentálne zdá beznádejné. Dotknutá osoba by nemala zostať v situácii sama, mala by sa jej dostať podpora a súcit.
domáce ošetrovanie
Suicidalita je jav, ktorý by sa mal brať veľmi vážne, a terapie by mala byť sprevádzaná dôslednou následnou starostlivosťou. Kontakty pre tento účel sú psychiatri alebo psychológovia, ako aj praktický lekár. Pri následnej starostlivosti hrá dôležitú úlohu dôvod samovražedného sklonu. Je dôležité vedieť, či je jedna traumatická udalosť dôvodom samovražedných úmyslov alebo či je príčinou týchto myšlienok depresia. Je dôležité mať sociálnu sieť, na ktorú sa dotknutá osoba môže kedykoľvek obrátiť, keď nastanú problémy alebo ak je to potrebné inak hovoriť. Do istej miery to môžu poskytnúť aj príbuzní a priatelia. Často je vhodné navštíviť svojpomocnú skupinu. Tu môžu dotknutí ponúknuť hodnotnú výmenu skúseností a užitočné tipy v chránenom prostredí. Záľuby a spoločenské kontakty vo voľnom čase sú tiež vhodné na sprevádzanie následnej starostlivosti o samovraždu. Tí, ktorí cítia úzkosť a nepokoj, to môžu tiež znížiť pomocou relaxácie metódy. Najlepšie sa ich dá naučiť na kurze, aby si ich potom mohli sami doma pravidelne precvičovať. Existuje široká škála možností: progresívny sval relaxácie, autogénny výcvik alebo fantasy cesty napr. jóga môže tiež pomôcť. Kombináciou fyzických a dychové cvičenia, relaxácie a rozjímanie, má holistický účinok na telo, myseľ a dušu.
Čo môžete urobiť sami
Prejavy túžby po samovražedných činoch môžu byť pre spoločenské prostredie mimoriadne stresujúce a viesť do situácií nadmerných požiadaviek. Z tohto dôvodu je pri práci s touto citlivou témou potrebné postupovať mimoriadne opatrne. V prípade samovražedného úmyslu sa príslušnej osobe odporúča vyhľadať odbornú pomoc. Odporúča sa spolupráca s psychoterapeutom. Dotknutá osoba často nedokáže sama prekonať emočné minimum. Vždy je vhodné otvorene prediskutovať svoje myšlienky a emócie s dôverníkmi. Ak sa však túžba po ukončení vlastného života utvrdí, je potrebná odborná pomoc. Hneď ako sa túžba po samovražde vyvinie do konkrétnych plánov, treba konať. Postihnutá osoba by za žiadnych okolností nemala byť sama alebo zostať v oblastiach a situáciách, v ktorých sa beznádej zdá byť ešte väčšia. V núdzovej situácii môže postihnutá osoba sama upozorniť pohotovostné služby alebo nadviazať kontakt s pastoračnou službou. Okrem toho to môže byť vnímané ako príjemné a užitočné, ak dôjde k výmene s inými predtým samovražednými osobami. Tu existuje maximálna miera empatie, aby postihnutá osoba našla dobrého partnera, ktorý sám zažil svoju stresovú situáciu a mohol poukázať na východiská.
