Dodatok vermiformis je prídavok slepého čreva, ktorý je náchylný na akútne zápal. Hovorovo sa tomu hovorí aj slepé črevo. Posledné výskumy naznačujú imunoregulačnú funkciu orgánu, ktorý bol predtým klasifikovaný ako prevažne nefunkčný.
Čo je vermiformný doplnok?
Infografika zobrazujúca anatómiu a umiestnenie zápal slepého čreva. Kliknutím obrázok zväčšíte. Dodatok vermiformis (slepé črevo vermiformis) je výbežok zložený prevažne z lymfoidného tkaniva s priemernou dĺžkou 10 cm a priemerom 0.5 mm, ktorý ústi do slepého čreva (slepého čreva) cez chlopňový slizničný záhyb nazývaný Gerlachov ventil. Dodatok sa v bežnej reči často nesprávne označuje ako príloha. Dodatok vermiformis sa nachádza v pravom dolnom kvadrante brucha ako miesto výstupu z slepého čreva pod ileocekálnou chlopňou (valva ileocaecalis), funkčným uzáverom medzi hrubým a tenkým črevom.
Anatómia a štruktúra
Tvarom, veľkosťou a umiestnením je appendix vermiformis mimoriadne variabilný; obvykle sa však nachádza retrocekálne („za slepým črevom“), pri stúpaní alebo klesaní. Tri taenia z dvojbodka pokračujte na slepé črevo ako uzavretá pozdĺžna svalová vrstva. Celkovo sa slepé črevo skladá z nasledujúcich vrstiev tkaniva (zvnútra smerom von): vrstva sliznice (tunica) sliznice) Z spojivové tkanivo vrstva medzi sliznice a svalová vrstva (tela submucosa), vrstva jemného tkaniva obsahujúca bunky hladkého svalstva (tunica muscularis) a serózna koža vrstva (tunica serosa). Séra obklopujúca orgán sa spoja do mezoappendixu (mezenteriol) v mieste pripojenia, ktoré nesie zásobujúci krv plavidlá (dodatok tepna, dodatok žila). Telo submukóza a tunica sliznice obsahujú Peyerove plakety. Tieto zbierky lymfoidných folikulov vyčnievajú v niektorých oblastiach do kupolovitého tvaru lumen. Namiesto obvyklých klkov a krýpt sa tu nachádzajú M bunky. Tieto priame antigény smerujú k lymfoidným folikulom a spúšťajú imunitnú odpoveď.
Funkcia a úlohy
O funkcii červovitého prívesku sa diskutuje už nejaký čas. Napriek dôkazom o opaku sa ešte pred niekoľkými rokmi predpokladalo, že slepé črevo bolo iba nefunkčným pozostatkom evolučného vývoja. Medzitým sa predpokladá, že má imunoregulačnú funkciu ako lymfoidný orgán a je súčasťou takzvaného GALT (črevo- asociované lymfoidné tkanivo), imunitný systém čreva. Jeho presná funkcia však zatiaľ nie je jasne pochopená. The črevo- asociované lymfoidné tkanivo pozostáva z agregovaných lymfoidných folikulov (Peyerových plakov) v celom gastrointestinálnom trakte, ktoré slúžia ako kolónie B lymfocyty na proliferáciu a diferenciáciu B lymfocytov na plazmatické bunky produkujúce antigén. V rámci získaného imunitný systém„Peyerove plaky hrajú významnú úlohu v obrane proti infekcii a pri spracovaní imunologicky relevantných informácií. Posledné štúdie navyše naznačujú, že pri hnačkových ochoreniach prospešný baktérie prírodného črevná flóra sú chránené spolu s molekuly z imunitný systém v slepom čreve vermiformis z hnačka- indukované vymývanie a sú zásobované obrannými látkami okolitým lymfatickým systémom. Dodatok teda funguje ako akýsi „bezpečný dom“. Počas fázy rekonvalescencie baktérie ktoré prežijú týmto spôsobom, môžu kolonizovať črevo a vytesniť klíčky stále tam prítomný. Táto funkcia je obzvlášť významná v oblastiach so zlými hygienickými podmienkami. Vo vyspelých krajinách operácia slepého čreva (odstránenie prílohy v dôsledku zápal), ktorý sa často vykonáva, sa nezistil žiadny vplyv na zdravie dotknutých jednotlivcov.
Choroby a zdravotné ťažkosti
Najmä u detí vo veku základnej školy a starších, ako aj u mladých dospelých, môžu zjazvené pramene, nestráviteľné zložky potravy (vrátane kôstok z ovocia) alebo fekálne kamene spôsobiť viesť upchatie lúmenu slepého čreva. Stagnujúca sekrécia poškodzuje stenu slepého čreva a poskytuje optimálnu pôdu pre množenie baktérií patogény, ktoré môžu migrovať buď krvou, alebo z črevná flóra (črevné infekcie) sa množia a spôsobujú akútne zápal (zápal slepého čreva). Aj keď je to akútne zápal slepého čreva je veľmi časté ochorenie a predstavuje najčastejšiu príhodu v brušnej chirurgii u 7 až 12 percent prípadov, včasná diagnostika je zložitá z dôvodu rôznych pozičných anomálií a individuálne veľmi odlišných bolesť lokalizácia. Okrem toho klasické príznaky ako napr strata chuti do jedla, ťahanie aj koliky bolesť v pupočnej oblasti alebo epigastriu (oblasť hornej časti brucha) s neskoršou bolesťou prechádzajúcou do dolnej časti brucha, nevoľnosť a zvracanie aj mierne horúčka sa prejavia iba u asi 50 percent postihnutých. Hlavnou komplikáciou apendicitídy je perforácia. V otvorenej perforácii prúdi hnisavý sekrét z apendixu do voľnej brušnej dutiny, kde môže spôsobiť život ohrozujúce rozptýlenie zápal pobrušnice (generalizovaný zápal pobrušnice) so zvýšeným rizikom sepsa, Najčastejšie patogény Medzi uvoľnené patria enterokoky, ako aj Escherichia coli, a vo vzácnejších prípadoch Salmonella, Staphylo- alebo streptokoky. Výsledkom zakrytej perforácie je absces pokryté veľkým pletivom (perityflitický absces) s lokalizovanými zbierkami hnis v pravom podbrušku (lokálne zápal pobrušnice). Aj pri zápale slepého čreva s perforáciou a zápal pobrušnice, letalita je iba 1 percento. V zriedkavých prípadoch sa môžu vyvinúť zhubné nádory v slepom čreve (zhubné nádory slepého čreva).
