Súvisiace príznaky
Izolovaná svalová slabosť sa vyskytuje pomerne zriedka. Je oveľa bežnejšie, že okrem svalovej slabosti existujú aj svalové zášklby a poruchy vedomia, chôdze, prehĺtania, videnia a reči, ktoré sú výsledkom svalovej slabosti. S banálnymi príčinami, ako sú a magnézium nedostatok, svalovú slabosť sprevádza aj svalstvo kŕče.
Vo všeobecnosti príznaky sprevádzajúce svalovú slabosť vždy súvisia so skutočným ochorením alebo spúšťačom. Môže sa preto vyskytnúť veľmi široké spektrum sprievodných príznakov. Prvým príkladom je nedostatočná funkčnosť systému štítna žľaza (=hypotyreóza).
Tu je svalová slabosť iba jedným z mnohých príznakov. Okrem toho sťažnosti ako prírastok hmotnosti, zápcha, spomalený srdce sadzba (bradykardia) a často sa vyskytuje nedostatok disku. Telo je takpovediac spomalené a obmedzené vo svojej činnosti a výkonnosti z mnohých hľadísk.
Okrem toho takzvaná „neonatálna myasténia“, tj. Svalová slabosť novorodenca v dôsledku autoimunitného ochorenia, môže viesť k slabosti sania, ovisnutým viečkam a nedostatočnému dýchanieNakoniec, sprievodné príznaky v kontexte dlhodobého kortizón ako príklad treba uviesť terapiu. kortizón sa považuje za liek s mnohými vedľajšími účinkami, čo znamená, že okrem svalových slabostí môže viesť aj k sťažnostiam ako napr. glaukóm (= zelená šedý zákal), palpitácie a u detí inhibícia rastu. kortizón tiež oslabuje imunitný systém, čo má zodpovedajúce dôsledky.
Kortizón v starobe ovplyvňuje nielen tvorbu svalov, ale aj stabilitu kostí osteoporóza skôr. Nie všetky svalové zášklby sú rovnaké. Ponúkajú širokú škálu možných príčin niekedy neškodných zášklby ale aj na vážne choroby.
Rozhodujúca je intenzita svalových zášklbov, ale aj frekvencia, tj. Či sa svalové zášklby vyskytujú v pravidelných intervaloch alebo skôr sporadicky. Podľa toho, koľko svalového tkaniva je zapojené do zášklby, je to nielen viditeľné pre tých, ktorých sa to týka, ale pre cudzincov je to dokonca rozpoznateľné ako pohyb. Napríklad benígne svalové zášklby sa často vyskytujú v stresových fázach života, pri hypoglykémii, magnézium nedostatok alebo ako vedľajší účinok liekov.
Takéto svalové zášklby sú pre túto chvíľu iba nepríjemné a zmiznú, akonáhle dôjde k zníženiu alebo eliminácii spúšťacích faktorov. V tejto súvislosti sa svalová slabosť nevyskytuje. Kombinácia svalové zášklby a oslabenie alebo post-zášklby oslabenia určitých svalov môžu byť v súvislosti s vážnymi chorobami.
Príkladom je degeneratívna amyotrofická laterálna skleróza nervový systém choroba, pri ktorej svalové zášklby sa vyskytuje klasicky. V ďalšom priebehu ochorenia je najčastejšou príčinou svalová slabosť v dôsledku svalovej atrofie, ktorá môže pokračovať až do ochrnutia. Svalové zášklby by mal lekár objasniť, ak pretrvávajú dlhšiu dobu bez banálneho spojenia, ako je stres alebo extrémne napätie.
Aby bolo možné zistiť príčinu svalovej slabosti, je dôležité, aby lekár najskôr urobil podrobnú správu história medicíny (anamnéza). Medzi otázky, ktoré môžu byť užitočné pri stanovení diagnózy, patria: od kedy svalová slabosť existuje, na ktoré svaly má vplyv, či došlo k konkrétnej udalosti (napríklad k úrazu), ktorá svalovej slabosti priamo predchádzala, či existujú ďalšie sťažnosti (napríklad napríklad senzorické poruchy), či existujú lieky, ktoré sa užívajú pravidelne a či pacient trpí akýmikoľvek známymi už existujúcimi stavmi (ako napr. cukrovka melitus, roztrúsená skleróza alebo iné). Po anamnéze vykoná lekár ďalšie vyšetrenia v závislosti od podozrenia.
Na jednej strane a fyzické vyšetrenie má veľký význam. Tu sa kontroluje presne zostávajúca sila vo svaloch, hľadajú sa možné senzorické poruchy a reflex sú skontrolované. Okrem toho a krv test môže byť užitočný pre veľa ľudí.
Špeciálnejšie vyšetrovacie metódy sú oprávnené, ak existuje odôvodnený predpoklad určitých chorôb. Patria sem zobrazovacie postupy, ako je počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia (MRI), odstránenie svalového tkaniva (svalové biopsie), elektromyografie (EMG), vyšetrenie mozgovomiechového moku (pomocou alkoholu pichnutie), elektroneurografia (ENG) alebo elektroencefalografia (EEG). Ďalej môže byť užitočné vykonať genetický test alebo vyšetrenie u odborníka, ako je ucho, nos a špecialista na hrdlo alebo oftalmológ.
