Prvým procesom vnímania je senzácia v senzorických bunkách percepčných štruktúr. K rozpoznaniu vnímania sa porovnáva v: mozog medzi momentálne vnímanými stimulmi a stimulmi z vnímania Pamäť. Iba táto zhoda umožňuje ľudskej bytosti interpretovať.
Čo je to uznanie?
Rozpoznávanie sa uskutočňuje na základe predchádzajúcich vnímaní uložených v mozog na porovnanie s každým novým vnímaním. Anatomické senzorické systémy človeka im umožňujú prijímať podnety z prostredia a zo svojho vnútra. Príjem stimulov sa uskutočňuje prostredníctvom zmyslových buniek príslušného percepčného systému. Na získanie obrazu o vlastnom prostredí alebo procesoch vo vlastnom tele je však príjem stimulov iba prvým stupňom vnímania. Cez aferentné nervové dráhy sa percepčné informácie dostanú do mozog cez miecha, kde sa interpretácia, klasifikácia a rozpoznávanie stimulov iba začína. V mozgu je obraz zhromaždený. Percepčná psychológia rozdeľuje proces vnímania na tri odlišné etapy: senzáciu, organizáciu a klasifikáciu. Napríklad vo vizuálnych vnemoch vedie prvá etapa k vzniku obrazu objektu. Krok organizácie organizuje obraz do pevnej podoby vytvorenej z jednotlivých tvarov. Až v poslednom kroku sa zmyslovému dojmu priradí význam: vnímanie sa tak rozpozná. Rozpoznávanie prebieha na základe predchádzajúcich vnímaní, ktoré sú uložené v mozgu a slúžia na porovnanie s každým novým vnímaním. Iba porovnaním, kategorizáciou a hodnotením jeho vnímania ľudská bytosť spozná v prípade zraku napríklad určitý obraz ako osobu alebo predmet. Uznanie je teda jedným z posledných krokov v percepčnom reťazci.
Funkcia a úloha
Rovnako ako všetko živé, aj ľudia vnímajú fyzikálne vlastnosti svojho prostredia a vlastného tela svojimi zmyslami. Existujú však rozdiely väčšej alebo menšej veľkosti medzi tým, čo sa rozpoznáva a čo sa skutočne vníma. To, čo zmyslový orgán zistí, nemusí nevyhnutne zodpovedať tomu, čo sa nakoniec rozpozná. Tento jav je možné reprodukovať napríklad pomocou optické ilúzie. Subjektívne vnímanie navyše nie vždy vždy zodpovedá objektívne pôsobiacim stimulom z fyzického sveta, ktoré v prvom rade spúšťajú vnímanie. Na ceste medzi uchopením zmyslového orgánu a krokom rozpoznania mozog odfiltruje informácie z vnímania, informácie zosumarizuje, rozdelí vnímanie do kategórií a zoradí jednotlivé oblasti vnímania podľa ich zážitkovej dôležitosti. Napríklad v prípade vnímania vizuálneho systému musí na ceste k rozpoznaniu mozog najskôr odfiltrovať jednotlivé objekty z celkového vnímania, rozpoznať tieto objekty ich porovnaním s percepčnými spomienkami a v poslednom kroku porozumieť celkovému obrazu . Napríklad rozpoznávanie objektov sa ako princíp opiera o stručnosť. Čísla sú vnímané podľa princípu stručnosti so štruktúrou, ktorá je čo najjednoduchšia. Princíp blízkosti tiež umožňuje ľuďom vnímať obrazové prvky ako patriace k sebe, akonáhle sú k sebe obzvlášť blízko. Princíp podobnosti navyše umožňuje ľuďom vnímať všetky obrazové prvky rovnakého tvaru alebo farby ako celok. Symetrické štruktúry patria ľuďom k rovnakému objektu. Rovnaké pohyby alebo vzhľad a zmiznutie súčasne vytvárajú toľko spolupatričnosti ako uzavreté čiary povrchu, spoločné oblasti ako ohraničené oblasti alebo kontinuálne obrazové pokračovania prerušovaných prvkov. Vizuálny dojem je týmito a ďalšími princípmi transformovaný z celkového dojmu na mnoho extrahovaných gestaltových informácií. Až po týchto procesoch sa jednotlivé objekty rozpoznajú a dostanú interpretačný význam. Pre rozpoznávanie a interpretáciu objektov teda vo vizuálnych dojmoch mozog extrakty informácie o umiestnení objektov a príbuznosti rozpoznaných čiar. Pri rozpoznávaní objektov nasleduje interpretácia extrahovaných objektov porovnaním s vizuálnymi Pamäť. Toto priraďovanie sa vykonáva analýzou funkcií. Každý objekt predstavuje určitý súbor abstraktných znakov a na základe týchto znakov ho možno rozpoznať. Skutočné rozpoznanie vnímania teda zodpovedá najskôr priradeniu, v ktorom je predmet klasifikovaný, a stáva sa tak predstaviteľom určitej kategórie. V prípade zložitých objektov sa rozpoznanie dosiahne ich rozdelením na jednoduchšie komponenty. Rozpoznanie čiastkových predmetov a ich vzájomné usporiadanie umožňuje osobe rozpoznať celkový predmet. Rozpoznávanie vo všetkých ostatných zmyslových systémoch funguje na podobnom princípe.
Choroby a choroby
Vnímanie je zložitý proces. Rôzne percepčné abnormality v rôznych senzorických štruktúrach môžu spôsobiť, že sa subjektívne vnímanie vo väčšej či menšej miere líši od objektívne pôsobiacich stimulov. Ak lézie v nervových štruktúrach zhoršujú vnímanie, je tu základná fyzická stav. Ak to tak nie je, pravdepodobne ide o duševnú poruchu vnímania. Skúsenosti, záujmy a pozornosť môžu mať vplyv napríklad na zmyslové dojmy. Integrita anatomických percepčných štruktúr umožňuje objektívny príjem stimulov. Skúsenosti, záujmy a pozornosť však umožňujú subjektívne rozpoznanie a interpretáciu vnímania. Poruchy môžu byť v každej podoblasti vnímania. Aj človek s neporušenými zmyslovými orgánmi tak môže trpieť poruchami vnímania. Poruchy zrakového vnímania sa často prejavujú neschopnosťou rozpoznať rovnaké tvary alebo priestorové umiestnenie. Ďalšie poruchy z oblasti vizuálneho vnímania súvisia s rozpoznávaním tváre. Sluchové poruchy vnímania často zahŕňajú neschopnosť klasifikovať zvuky alebo rozpoznať zvuky jednotlivo. Mnoho porúch rozpoznávania je chvíľkových vnemových slabostí. Niekedy sú poruchy vnímania dôsledkom prekrývajúcich sa vývojových porúch a sú spôsobené nedostatkom podpory. Narušená súvislosť medzi vnímavým obsahom a jeho reprezentáciou v rámci vnímania Pamäť je tiež možná príčina. Poruchy rozpoznávania môžu byť tiež dôsledkom fyzických chorôb, ako sú napr Alzheimerova choroba choroba alebo vyvolaná duševná choroba.
