Keď je človek pošteklený, jeho nervový systém reaguje na šteklenie telom reflex napríklad smiech. Vedci dnes vysvetľujú tento mechanizmus predovšetkým pomocou takzvanej teórie reliéfu. Keď sa vyskytnú epizódy patologického šteklenia, zvyčajne dôjde k poruche citlivosti.
Čo je to šteklenie?
Keď je človek pošteklený, jeho nervový systém reaguje na šteklenie telom reflex napríklad smiech. Ľahký dotyk môže vyvolať reflex v podobe mimovoľného smiechu alebo plaču. Táto reflexná provokácia sa nazýva aj šteklenie. Vedci v tejto súvislosti rozlišujú medzi knismesis a gargelesis. Prvý jav spočíva v jemnej provokácii ľahkým dotykom. Gargelesis na druhej strane znamená provokáciu takmer bolestivého útoku šteklenia. V takom prípade sa na citlivé oblasti tela pôsobí ľahkým až silným tlakom. V ľudskej komunite je šteklenie formou sociálnej interakcie. Ľudia v drvivej väčšine prípadov na šteklenie reagujú iba vtedy, keď ich šteklí niekto iný. Slovo šteklenie je populárnou súčasťou pre kompozity v nemeckom jazyku. Napríklad Nemci hovoria o nervenkitzel, keď ich niečo nesmierne vzrušuje. V prípade nervenkitzel sa osoba pohybuje medzi strachom a radosťou z tohto strachu, rovnako ako v prípade šteklenia sa osoba pravdepodobne pohybuje medzi strachom z neočakávanej hrozby a radosťou.
Funkcia a úloha
Pôvod šteklenia reflex zostáva kontroverzným dodnes. Lekárski odborníci ako Leuba označujú reflexy ako čisto ochranné reflexy. Telo reaguje takými ochrannými reflexmi na vonkajšie podnety, ktoré by mohli byť pre človeka nebezpečné. Mechanoreceptory na človeka kožanapríklad reagujú na dotyk. V niektorých oblastiach koža, napríklad pod pazuchami, na krk alebo na nohách, s jemným dotykom sa v každodennom živote stretnete len zriedka, ak vôbec. Najmä v týchto oblastiach dotykové receptory prudko reagujú na šteklenie, pretože na túto formu dotykov z každodenného života nie sú zvyknuté. Pri šteklení sa aktivujú najmä tlakové receptory. Vďaka tomu posielajú akčné potenciály do systému mozoček, predná cingulárna kôra a somatosenzorická kôra. Predná mozgová kôra je zodpovedná za spracovanie príjemných informácií. Somatosenzorická kôra zase spracováva všetky dotykové informácie. V priebehu prenosu stimulov neurotransmiter dopamín sa uvoľňuje, čím sa regulujú najmä pocity šťastia. Pocit šteklenia preto pochádza z mozog namiesto na koža. Na akčné potenciály senzorických buniek pokožky odpovedá mozog na konci reťaze s iniciáciou oslabujúceho telesného reflexu. Je možné, že smiech je v tejto súvislosti gestom zahanbenia, ktoré má upokojiť šteklivca. Túto teóriu podporuje pozorovanie, že ľudia sa môžu štekliť iba vo veľmi zriedkavých prípadoch a na veľmi malom počte miest. Iní vedci predpokladajú reliéfny efekt. Tento predpoklad predstavovala už Darwinova teória o šteklení. Takže neočakávaný dotyk by sa rovnal veľkému strachu, pretože mozog nevie to spočiatku odhadnúť. Len čo sa to ukáže ako neškodné, dostaví sa reliéfny efekt a v súvislosti s ním aj smiechový reflex. V štúdiách vedci použili magnetická rezonancia pozorovať mozgovú aktivitu šteklených ľudí a na základe výsledkov pozorovania argumentoval v prospech teórie úľavy. Na druhej strane predĺžené šteklenie možno vnímať aj ako mučenie. Preto v stredoveku v rámci techniky mučenia šteklili nohy rôznych ľudí na pranieri. Niektorí ľudia tiež začleňujú šteklenie do svojho sexuálneho života. Cieľom týchto praktík je potom zvyčajne zníženie zábrany u štekleného partnera alebo jednoducho radosť zo spoločného smiechu prostredníctvom blízkych dotykov.
Choroby a choroby
Útoky na tikety môžu v extrémnych prípadoch spôsobiť sťažnosti. Špeciálne pľúca a svaly bolesť niekedy sa vyskytujú v dôsledku záchvatov kŕčovitého smiechu. V extrémnych prípadoch môžu tiež nastať kŕče a udusenie. Obete extrémnych útokov na šteklenie sa niekedy sťažujú aj na príznaky podobné bolesti svalov nasledujúci deň. Ak sa záchvaty šteklenia vyskytujú nezávisle od záchvatov šteklenia, môžu za to rôzne choroby. Najmä ataky šteklenia spôsobené podráždenými mechanoreceptormi nos sa môžu vyskytnúť pri pretrvávajúcich prechladnutiach alebo ešte častejšie v súvislosti so senom horúčka a ďalšie alergie. Za podráždenie pokožky sú niekedy zodpovedné podráždenia, ako sú podráždenia spôsobené niektorými odevmi alebo čistiacimi prostriedkami. V takom prípade však smiechový reflex zvyčajne chýba a postihnutí by radšej hovorili o svrbení. Pocitu šteklenia je možné zabrániť v súvislosti s poškodením centrálnej časti nervový systém. Poškodené mechanoreceptory potom už napríklad nehlásia dotykové podnety a útoky po šteklení tak už nemôžu byť spustené. V prípade poškodenia mozgu alebo prevodových dráh nemusí byť niekedy stimul šteklenia prenášaný do vedomia alebo sa môže prenášať iba pomaly. V takom prípade môže byť hovoriť poruchy citlivosti. Tieto sťažnosti môžu byť spôsobené duševnými chorobami. Môžu však byť spojené aj s chorobami nervového systému, ako sú napr roztrúsená skleróza. Precitlivené mechanoreceptory môžu mať tiež hodnotu pre chorobu. Napríklad šteklenie sa môže prejaviť ako silné bolesť. Možno v tejto súvislosti šteklí aj samotný vzduch na pokožke. V tejto súvislosti existuje aj hovoriť poruchy citlivosti.
