Desmálna osifikácia Osifikácia

Desmálna osifikácia

Desmálny skostnatenia je vyrobený z spojivové tkanivo. Tú tvoria mezenchymálne bunky. Počas skostnatenia, bunky sú najskôr umiestnené blízko seba a potom sú čoraz lepšie zásobované krv.

Potom sa mezenchymálne bunky zmenia na osteoblasty, bunky tvoriace kosť. Tieto potom najskôr tvoria organické časti novej kosti ako napr kolagén, potom vápnik v osteoblastoch sa tvoria bubliny, ktoré sa uvoľňujú.

Tieto bubliny potom prasknú a vápnik uvoľňujú sa kryštály. Tieto kryštály sa zväčšujú a nakoniec sa z nich stáva hydroxyapatit. Osteoblast je nakoniec úplne obklopený kostnou látkou a potom sa nazýva osteocyt.

Ďalšie osteoblasty sa potom pripájajú k drobnej kosti, ktorá sa teraz vytvorila, a následne tvoria kostný materiál, takže kosť nakoniec rastie „apozitívne“, tj. Pripojením. Typicky kosti z lebka sú tvorené desmal skostnatenia. Zlomeniny kostí sa tiež najskôr zahoja prostredníctvom desmálnej osifikácie.

Chondrálna osifikácia

Na rozdiel od predchádzajúceho mechanizmu je kosť tvorená z chrupavka počas chondrálnej osifikácie. Kosť sa preto najskôr vytvorí ako chrupavka a je nahradený iba kosťou v priebehu vývoja. Pretože kosť je najskôr vytvorená ako chrupavka, chondrálna osifikácia sa nazýva aj nepriama osifikácia.

Ďalej sa rozlišuje medzi perichondrálnou a enchondrálnou osifikáciou. Perichondrálna osifikácia sa vyskytuje napríklad u dieťaťa pri diafýze, drieku ramennej. Tu osteocyty najskôr vytvoria kostnú manžetu okolo modelu chrupavky kosti. Presne povedané, perichondrálna osifikácia je vlastne desmálna osifikácia, pretože nevyžaduje bunky chrupavky.

Typická chondrálna osifikácia však prebieha priamo v chrupke a nazýva sa enchondrálny rast. V ramennej, táto osifikácia prebieha na úrovni epifýzy. Tu sa bunky chrupavky delia v takzvanej proliferačnej zóne.

Pretože kostná manžeta okolo chrupavky bráni jej rozšíreniu do šírky, sú nové bunky chrupavky usporiadané v pozdĺžnom smere. Týmto spôsobom kosť rastie pozdĺžne. Ďalej ku koncu kosti sa bunky chrupavky zväčšujú a kalcifikujú.

Nakoniec bunky chrupavky odumrú a osteoblasty, tj. Bunky budujúce kosti, začnú osifikovať. Zóna, v ktorej kosť rastie, sa nazýva epifýzová puklina. Pokiaľ v epifýzovom kĺbe stále existujú bunky chrupavky, kosť môže dorásť do dĺžky. Zvyčajne sa epifýzová fúga zatvára v 19. roku života. Zlomeniny kostí spôsobené kĺbom môžu významne narušiť osifikáciu a rast dĺžky bude zaostávať za zvyškom tela.