Definícia
Liečivo známe pod menom alopurinol patrí do skupiny urikosstatík a ako inhibítor (inhibítor) xantínoxidázy je schopný ovplyvňovať rozklad organických purínových zásad na kyselinu močovú. Spravidla sa používa na liečbu chronických dna a je jedným z najúčinnejších liekov v tejto oblasti. Pre jeho enormný úspech v liečbe je ťažké si bez neho predstaviť farmaceutický trh. dna je mimoriadne bolestivé ochorenie kĺbov (záchvat dny) spôsobené zvýšenou koncentráciou kyseliny močovej a súvisiacim ukladaním kryštalických solí a urátov v kĺby.
Oblasti použitia
Alopurinol sa používa v každodennej lekárskej praxi na liečbu širokého spektra chorôb a pre vysoký terapeutický úspech si bez neho už nie je možné predstaviť farmaceutický trh. U pacientov so zvýšenou hladinou kyseliny močovej v krv (primárny hyperurikémia > 8.5 mg / dl), alopurinol sa môže používať ako prevencia dna chorôb. Pretože dna je vyvolaná zvýšenou koncentráciou kyseliny močovej a súvisiacim ukladaním kryštalických solí a urátu (kyseliny močovej) v kĺby, dne sa dá presne predchádzať znížením koncentrácie kyseliny močovej v krv v počiatočnom štádiu.
Alopurinol sa v mnohých prípadoch úspešne používa aj na sekundárne podávanie hyperurikémia, tj hyperurikémia vyvolané rôznymi predchádzajúcimi chorobami a / alebo lekárskymi terapiami. Pacientom s urátovou nefropatiou je možné navyše účinne pomôcť užívaním tohto lieku. Uratínová nefropatia je dedičné ochorenie, pri ktorom sa kyselina močová ukladá v oblička tkanivo, kde sa mení na kamene v kyseline močovej (forma obličkových kameňov).
Kamene z kyseliny močovej sa väčšinou ukladajú v močových cestách. Na prevenciu sa môže použiť aj alopurinol vápnik oxalátové kamene (forma oblička kameň). Tento liek sa nesmie používať u pacientov s renálnou insuficienciou. Alopurinol sa tiež nemá užívať počas liečby tehotenstva a nasledne obdobie kojenia.
Režim prevádzky
Alopurinol má inhibičný účinok na rozklad organickej purínovej bázy na kyselinu močovú. Tento inhibičný účinok je sprostredkovaný redukciou enzýmu xantínoxidáza. Týmto mechanizmom účinku liek alopurinol zaisťuje enormné zníženie koncentrácie kyseliny močovej v krv, čo má zase tú výhodu, že v tkanive sa musí metabolizovať menej kyseliny močovej.
Východiskové látky (prekurzory) kyseliny močovej sa môžu bez problémov vylučovať obličkami. Alopurinol sa používa vo väčšine prípadov v prípade existujúcej hyperurikémie (zvýšená koncentrácia kyseliny močovej v krvi) alebo po záchvat dny. Okrem toho má tento liek obrovský úspech pri liečbe dnavých nefropatií alebo kameňov z kyseliny močovej.
Nežiaduce vedľajšie účinky
Medzi najčastejšie zaznamenané nežiaduce vedľajšie účinky alopurinolu patria hlavne alergické kožné reakcie, ktoré sa prejavujú :. Niektorí pacienti navyše hlásia výskyt nevoľnosť a zvracanie v súvislosti s užívaním alopurinolu. Tvorba niektorých krviniek (leukopénia) môže byť tiež negatívne ovplyvnená účinnou látkou a v priebehu užívania sa môžu vyskytnúť príznaky nedostatku.
Pretože sa vyvinulo veľa pacientov oblička kamene, dôrazne sa odporúča zvýšiť bežné množstvo pitia počas fázy liečby, pretože veľký príjem tekutín enormne znižuje riziko tvorby obličkových kameňov. Ďalšie nežiaduce vedľajšie účinky sú: Alopurinol sa preto nemá užívať alebo sa má užívať iba pod prísnym lekárskym dohľadom v prípade zodpovedajúcich predchádzajúcich ochorení. - Sčervenanie
- Silné svrbenie
- Tvorba bublín
- Poškodenie pečene a
- Ochorenia obličiek
