Fluoroskopia predstavuje špeciálnu vyšetrovaciu metódu. V odbornom jazyku sa nazýva aj fluoroskopia. Je to vyšetrovacia metóda založená na röntgenových lúčoch.
Čo je to fluoroskopia?
Fluoroskopia predstavuje vyšetrovaciu metódu, pri ktorej sa röntgenové lúče používajú na sledovanie a zobrazovanie procesov a pohybových sekvencií. Na rozdiel od jednoduchých röntgenových lúčov vyžaduje fluoroskopia nepretržité pozorovanie. Generuje sa druh obrazovej série. Táto obrazová séria umožňuje vizualizovať dynamické procesy v tele človeka alebo zvieraťa a sledovať ich v reálnom čase.
Funkcia, účinok a ciele
Fluoroskopia alebo Röntgen skiaskopia predstavuje špeciálny röntgenový postup. Preto ako normálne Röntgen, sa snímka alebo snímky získajú pomocou röntgenových lúčov. Po dobu fluoroskopie sadávka Röntgenové lúče sú neustále nasmerované na telo pacienta alebo na príslušnú časť tela, ktorá sa má zobraziť. Špeciálny detektor potom zachytáva röntgenové lúče. Odtiaľ sú smerované do takzvaného obrazového prevádzača, ktorý na monitore zobrazuje proces, ktorý je potrebné pozorovať v tele. Takto vyrobené obrázky sú dvojrozmerné. Fluoroskopia sa používa hlavne na diagnostické účely. Metóda fluoroskopie sa teda osvedčila pri zobrazovaní procesov v pažeráku, žalúdok, membrána, dvanástnik alebo celé črevo. Častou aplikáciou je vyšetrenie dysfágie, za ktorú môže zodpovedať zmenená motilita pažeráka. Okrem toho je fluoroskopia vhodná aj na vizualizáciu žíl plavidlá a na vyšetrenie pľúc. Môžu byť napríklad lokalizované a zobrazené pľúcne uzliny, určité typy tieňovania pľúc. Zriedkavejšie sa metóda fluoroskopie používa aj v oblasti kĺby aby sme pochopili priebeh spoločného pohybu. Ďalej sa fluoroskopia používa pri vyšetrovaní obličiek a močových ciest. Zvláštnou výhodou tejto vyšetrovacej metódy je veľmi presná možnosť lokalizácie orgánov, špecifických tkanív alebo problémových oblastí v orgánoch. Je to spôsobené tým, že zobrazovacia geometria fluoroskopie má tvar kužeľa. Z tohto dôvodu sa niekedy označuje ako CT kužeľového lúča alebo tomografia kužeľového lúča. Fluoroskopia sa však nepoužíva iba na diagnostické účely. Hrá tiež dôležitú úlohu pri chirurgických zákrokoch. Tu sa používa predovšetkým na kontrolu polohy kosti, implantáty a kardiostimulátory. Rovnakým spôsobom sa fluoroskopia používa na orientáciu pri umiestňovaní stentov alebo katétrov. Niektoré aplikácie skiaskopie vyžadujú predchádzajúce správa z kontrastné činidlo. V závislosti od orgánu alebo kĺbu, ktorý sa má vyšetrovať, kontrastné činidlo sa buď prehltne, alebo sa podáva intravenózne. V súvislosti s fluoroskopiou sa používajú rôzne typy kontrastných látok. Tieto kontrastné látky sú špeciálne prípravky vyvinuté pre Röntgen postupov. Röntgenové kontrastné médiá sú založené na obidvoch jód alebo bárium. Najčastejšie sa kontrastné látky používajú pri zobrazovaní pohybu orgánov, napríklad v gastrointestinálnom trakte. Ak kontrastné činidlo musí byť podaný na určené vyšetrenie, pacient ho musí vopred vypiť alebo intravenózne dostať. Počas vyšetrenia leží pacient buď na sklopnom vyšetrovacom stole, alebo pred ním. V niektorých prípadoch sa pacient postaví aj pred sklopný vyšetrovací stôl. To závisí od toho, kde sa nachádza orgán alebo kĺb, ktorý sa má vyšetrovať, v tele. Niektoré postupy je tiež možné dodržať, iba ak pacient počas vyšetrenia zmení polohu.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Rovnako ako pri každom bežnom röntgenovom vyšetrení sa nevyhnutne používajú röntgenové lúče. Sú to slabé röntgenové lúče. Vyšetrenie je napriek tomu sprevádzané radiačnou záťažou, takže napríklad u tehotných pacientok sa nemusí robiť fluoroskopia - prinajmenšom bez ďalších podrobností. Intenzita vystavenia žiareniu závisí od účelu, na ktorý sa fluoroskopia vykonáva. Všeobecne platí, že vystavenie žiareniu trvá pri fluoroskopii dlhšie ako pri bežnom röntgenovom snímke. To však neznamená, že radiačná záťaž musí byť preto nevyhnutne vyššia. V minulosti to tak bolo, pretože zobrazovacia technológia ešte nebola taká pokroková. Dnes sa používa technika takzvanej pulznej fluoroskopie. To umožňuje pracovať s oveľa nižšou intenzitou žiarenia. Ak ide iba o kontrolu polohy v rámci operácie alebo pred ďalším vyšetrením, je v dnešnej dobe potrebná veľmi nízka radiácia. V týchto prípadoch má fluoroskopia v skutočnosti nižšiu radiačnú záťaž ako klasický prehľadný obraz získaný normálnym röntgenovým žiarením. Komplikácie však môžu nastať, ak musí pacient brať kontrastnú látku a nemôže ju tolerovať. Opakovane sa stáva, že pacienti reagujú na kontrastné látky alergicky. Preto je potrebná osobitná opatrnosť, najmä u pacientov, ktorí sú všeobecne náchylní na alergie. Je preto vhodná pre pacientov, ktorí majú známe ochorenie alergie včas informovať lekára alebo lekársko-technického asistenta o alergii. Potom je často možné prejsť na kontrastné médium s inou účinnou látkou. V niektorých prípadoch môže spôsobiť aj kontrastné médium nevoľnosť a citlivosť na svetlo po vyšetrení. V závislosti od použitej kontrastnej látky môže byť preto potrebné vyhnúť sa priamemu slnečnému žiareniu približne 24 hodín, aby sa zabránilo rozvoju pigmentové škvrny.
