Implantáty

V zubnom lekárstve sú implantáty obvykle systémy v tvare skrutky alebo valca, ktoré slúžia na nahradenie prirodzených koreňov zubov a po období hojenia sú zvyčajne vybavené fixnými zubnými protézami vo forme koruniek alebo mosty alebo vylepšiť držanie umelý chrup. Z množstva aloplastických implantátových materiálov (vkladanie cudzieho materiálu) sa v súčasnosti javí ako najvhodnejší titán, ktorý vyniká oproti iným materiálom vďaka množstvu materiálových výhod:

Vysoká mechanická stabilita (tvrdosť, zlomenina húževnatosť, ohyb pevnosť).
Hustota röntgenových lúčov
Sterilizovateľnosť

V materiálových vlastnostiach je tesne nasledovaný titánom zirkóniovou keramikou vystuženou ytriom. Je však nevyhnutné, aby aj napriek minimálnemu uvoľňovaniu titánových iónov na titáne a tiež na oxide zirkoničitom nedošlo k žiadnym tkanivovým reakciám; obidve sú preto bioinertné (tj. medzi implantátom a tkanivom nedochádza k žiadnej chemickej alebo biologickej interakcii). Kosť integruje implantát do priameho a veľmi blízkeho povrchového kontaktu do 10 nm bez tvorby a spojivové tkanivo separačná vrstva: kontaktná osteogenéza (tvorba individuálnej kosti kontaktom). Aj keď už existujú bioaktívne materiály pre implantáty, ktoré dokonca vytvárajú fyzikálno-chemickú väzbu s kosťou vo forme zloženej osteogenézy, ich biomechanické vlastnosti sa nezhodujú s vlastnosťami titánu a oxidu zirkónia. Implantáty sa zvyčajne spracúvajú na dve časti (telo implantátu ako primárna časť, pilier implantátu ako sekundárna časť). Oxid zirkoničitý sa stal materiálom voľby pre piliere kvôli svojej farbe zubov, ktorá na rozdiel od kovu nevykazuje renováciu keramickej korunky a kvôli ďalším výhodám. Okrem skrutkových implantátov je k dispozícii aj tvar valca a takzvané predlžovacie implantáty. Predĺžovacie implantáty sú ploché implantáty v tvare listu, ktoré sú zapustené pozdĺž línie kostí čeľustí do tam pripraveného otvoru (široký 1 mm; dlhý 4 - 14 mm) a rast pevne tam.

Indikácie (oblasti použitia)

Indikácia obnovy implantátu sa líši podľa naliehavosti v závislosti od anatomických podmienok a rozsahu straty zubov:

Bezzubá čeľusť: po dokončení umelý chrup obvykle dobre držia vďaka priľnavosti sania k širokému povrchu sliznice z Horná čeľusť, porovnateľná držba na spodná čeľusť nie je možné v žiadnom prípade dosiahnuť ani za optimálnych anatomických podmienok. Bezzubá dolná čeľusť preto predstavuje najdôležitejšiu indikáciu pre obnovu implantátu.
Situácia na voľnej nohe: rad zubov je skrátený na jednej alebo oboch stranách kvôli strate zuba a dá sa napájať iba odnímateľným umelý chrup bez liečby implantátom.
Prepínanie medzier: Medzery medzi zubami, ktoré sú ohraničené susednými zubami; v tomto prípade miera, do akej by sa dala medzera stále uzavrieť pomocou a pevný most bez implantátu alebo to, či by sa výplň musela robiť pomocou snímateľných náhrad, závisí od zostávajúcich zubov a veľkosti medzery. Implantát ako strategický dodatočný pilier mosta vo väčšej medzere sa tu tiež vyhýba odnímateľnej protéze.
Výmena jedného zuba: tu bez obnovy implantátu, a pevný most by sa všeobecne označovali, v prednej oblasti prípadne aj ako lepiaci mostík. Implantát chráni susedné zuby pred korunkou.

Bez ohľadu na to, ako pacient túži po pevnej a nie odnímateľnej protéze, je potrebné vziať do úvahy ďalší fakt: Alveolárna kosť (kostná časť čeľustí, v ktorej sú zakotvené korene zubov) má tendenciu počas celého života ustupovať, ak nie je funkčne zaťažené zubami. To dáva implantátom ďalší význam: pretože alveolárna kosť, do ktorej je integrovaný implantát zaťažený žuvacou funkciou, s takýmto poklesom nereaguje. Implantát, pre ktorý sa musí kostná látka najskôr obetovať, teda ideálne slúži na ochranu kostného alveolárneho procesu. Líca a pery sú naďalej podopreté. Výsledkom môže byť napríklad obnovenie implantátu v prednej oblasti, ktoré sa javí estetickejšie ako mostík.

Kontraindikácie

Deti
Adolescenti, ktorí sú stále v rastovej fáze
Hojenie rán poruchy napríklad v cukrovka mellitus (cukrovka).
Znížený všeobecný stav
Oslabený imunitný systém
Nedostatok kostnej látky, ktorý sa nedá adekvátne napraviť ani ďalšími chirurgickými zákrokmi

Pred operáciou

V zásade nie každý pacient a nie každá čeľusť sú vhodné na prijímanie implantátov. Predimplantologické je preto potrebné vykonať dôkladnú diagnostiku:

Celková anamnéza: vylúčiť všeobecné lekárske kontraindikácie.
Sliznicové nálezy: zápal, frenulum pier a jazyk, výška podlahy a predsiene ústa, šírka pripojenej ďasná (synonymá: keratinizovaná ďasná, pripojené sliznice), a veľa ďalších

Nálezy z kostí: výška, šírka a sklon alveolárneho výbežku (časť čeľuste, v ktorej sú zakotvené korene zubov a sú tak umiestnené implantáty), hodnotenie regeneračnej kapacity, napr. Pozorovaním procesu hojenia po vytrhnutie zuba (odstránenie zubov) atď.
Modely: modely sa používajú na hodnotenie pozičného vzťahu oboch čeľustí k sebe navzájom, a teda na posúdenie dostupného priestoru pre implantát, ako aj na vytvorenie šablón pre Röntgen diagnostika a umiestnenie implantátu intraoperačne.
Röntgen diagnostika: slúži na vylúčenie patologických a zápalových zmien *, hodnotenie alveolárneho výbežku ako budúceho miesta implantátu v jeho rozmeroch a s ohľadom na kvalitu kostí, prognostické hodnotenie susedných zubov a oveľa viac. V závislosti od indikácie Röntgen techniky ako panoramatická tomografia (synonymá: ortopantomogram, OPG), dentálne filmy, sínusové obrazy až po počítačovú tomografiu (CT) a digitálna objemová tomografia (DVT). * Určenie, či existujú reverzibilné alebo ireverzibilné kontraindikácie (kontraindikácie) pre implantáciu - napríklad patologické (patologické) procesy v implantáte. maxilárny sínus (čeľustné dutiny). V prípade potreby sa vyžaduje prezentácia otolaryngológovi.

Okrem diagnostiky sú potrebné komplexné informácie o pacientovi o alternatívach, rizikách a kontraindikáciách, ako aj ďalší pooperačný zákrok. Medzi riziká patria napríklad:

Poranenie susedných oblastí, hlavne dolnej čeľuste, hlavne nervus alveolaris inferior (nerv bezat v mandibulárnej kosti).
Materiálna nekompatibilita
Infekcia chirurgickej oblasti
Oneskorené hojenie rán
Riziko predčasnej straty implantátu, najmä u fajčiarov.
Zlá ústna hygiena

Chirurgický zákrok

Implantáty môžu byť v zásade umiestnené pod miestne anestézie (lokálna anestézia). Príprava miesta chirurgického zákroku pomocou sterilného postupu je conditio sine qua non (nevyhnutná). Intraoperačné prebieha:

Stanovenie polohy implantátu pomocou polohovacej šablóny.
Sprievodca rezom
Príprava miesta kostného implantátu pomocou špeciálnych nástrojov presne prispôsobených veľkosti implantátu.
Kontrola primárnej stability (pevnosť implantátu ihneď po zavedení).
Umiestnenie uzatváracej skrutky pre fázu hojenia.
Uzatvorenie rany stehmi
Röntgenová kontrola polohy implantátu.

Po operácii

Pooperačne sa odstránenie stehov uskutoční najskôr po jednom týždni, rovnako ako pravidelné následné kontroly počas fázy hojenia, ktorá trvá tri až štyri mesiace. Ak sa potom postup uskutoční v dvoch fázach, implantát sa exponuje pri inej operácii. Krycia skrutka v stĺpiku implantátu je nahradená formovačom ďasien, ktorý zostáva v implantáte až do ďalšej náhrady protézy.

Možné komplikácie

môžu vzniknúť peroperačne (počas chirurgického zákroku), pooperačne vo fáze hojenia alebo dokonca neskôr, keď je implantát vystavený stresu v dôsledku žuvacej funkcie:

Intraoperačne: napr. Neprimerané krvácanie, poranenie nervov, otvorenie čeľustnej alebo nosovej dutiny, poranenie susedných zubov, nepresnosti spojenia medzi implantátom a miestom implantátu,
Vo fáze hojenia: napr. Neprimeraná bolesť, hematóm (podliatiny), infekcia (zápal) v chirurgickej oblasti, pooperačné krvácanie,
Vo fáze zavádzania: napr. Implantát zlomenina (zlomenie), problémy s protetickou nadstavbou, periimplantitída (zápal prostredia kostného implantátu) až po stratu implantátu.

Ďalšie poznámky

Nové povlaky na implantátoch (heparín a kyselina hyalurónová) by mohlo pomôcť zabrániť nežiaducej zápalovej reakcii v tele. Obmedzenie: postupy na povrchoch modelov a v bunkových kultúrach.