Pudy alebo pohony sú vrodeným riadením základy pre určité správanie. Inštinktívne správanie sa deje mimo duševnej kontroly a je zakotvené v strede nervový systém via reflex, napríklad. U ľudí je vrodený poriadok inštinktov podriadený spoločenskému poriadku.
Aké sú inštinkty?
Inštinktívne správanie sa odohráva mimo duševnej kontroly a je zakotvené v strede nervový systém via reflex, napríklad. Pudy sa tiež nazývajú prirodzené disky. Nie sú naučení, ale vrodení. Sú to interné disky základy za stereotypné a strnulé správanie, ktoré prebieha bez odrazenej kontroly. Toto správanie možno pozorovať hlavne u zvierat. Ale aj ľudia niekedy konajú spontánne a bez reflexie na základe určitého „pocitu“. Otto von Klineberg nazýva iba vzorce správania inštinktívne vzorce, ktoré sa vyskytujú u ľudí každej kultúry, sú nezávislé od imprintingu a majú fyziologické alebo biochemické ukotvenie v organizme. Inštinktívne správanie teda znamená vzorce správania, ktoré ľudia prejavujú mimo vedomého myslenia. Inštinktívne správanie spúšťa špecifický percepčný stimul, ktorý sa tiež nazýva kľúčový stimul. S teóriou pohonu psychológia predpokladá vrodené pohony a základné potreby človeka. V tejto súvislosti hrá dôležitejšiu úlohu inštinkt prežitia.
Funkcia a úloha
Sťahovavé vtáky sú priťahované na juh. Včely sa automaticky nakreslia, aby si vytvorili plást. Tieto modely správania sú schémami správania neomylného inštinktu. U zvierat možno ako motiváciu k inštinktívnemu správaniu pozorovať vnútornú príčinu, ktorá ich núti vyhľadávať určité situácie. Tomuto spojeniu sa hovorí aj chuťové správanie. Podľa tohto apetítového správania vykazujú zvieratá stereotypné vzorce správania, ktoré sa nazývajú inštinktové reakcie. Napríklad, ak ich správanie spojené s chuťou privedie k hľadaniu miesta na hniezdenie, začnú stereotypne hniezdiť hneď, ako nájdu miesto na hniezdenie. Procesy inštinktívneho správania sú zakomponované do nervový systém. To platí aj pre inštinktové správanie u ľudí. Každé inštinktové správanie sa skladá z jednotlivých inštinktívnych pohybov. Človek cíti svoj inštinkt ako nedobrovoľné nutkanie alebo okamžitú tendenciu robiť niečo konkrétne. Nastáva vnútorný nepokoj. Telo riadi jednotlivé pohyby inštinktu. Pokiaľ je telo pripravené konať, môžu sa vyskytnúť reflexívne sekvencie správania. Schéma podnetu a reflexu ľudskej bytosti je tak do značnej miery vrodená a inštinktívna. Telo tak automaticky zabráni nebezpečenstvu. Vrodené reflex tohto druhu sa tiež nazývajú nepodmienené reflexy. Napríklad keď ľudia vnímajú predmet lietanie priamo na nich si inštinktívne chránia svoje hlavy. Tento inštinktívny reflex je nezávislý od jeho vedomia a zodpovedá automatickej reakcii mozog na určitý nebezpečný podnet. Pudy a bezpodmienečné inštinktívne reflexy sú následne integrované do ľudského nervového systému. Ďalšími príkladmi sú príjem potravy, dýchanie alebo kýchanie. Ľudia si však počas života vytvárajú aj podmienené reflexy. To znamená, že sú schopní štúdium a získavať nové reflexy v kontakte so svojím prostredím. To je to, čo odlišuje človeka od hmyzu. Ich inštinktívne správanie zostáva nedotknuté štúdium celoživotné správanie. Na základe ich štúdium ľudia môžu dokonca zlomiť zvyk určitých pudových činov. Dané poradie ich inštinktov je tak v priebehu života podriadené spoločenskému poriadku. Napríklad v nebezpečných situáciách ľudia pociťujú vnútorný nepokoj v podobe závodenia srdce a potenie, ktoré vlastne chce spustiť letový impulz. Dospelý človek však obvykle odoláva tomuto letovému impulzu. Inštinktívne správanie je tak podľa vôle potlačené. Na druhej strane v detstve ľudia často konajú pudovo. Inštinktívne cicajú napríklad matkin prsník. Dotknutie sa dieťaťa ústa s prst spustí sací reflex. Toto správanie je vrodené a prebieha ako súčasť inštinktu prežitia. Hoci sa veľa inštinktívneho správania už v dospelosti stratilo, niektorí vedci predpokladajú, že agresivita a snaha o hodnosť sú okrem iného ľudské inštinkty. Mnoho rozhodnutí by už teda nebolo vedomým rozhodnutím, ale inštinktívnym konaním. Táto teória je však veľmi kontroverzná a existujú výsledky, ktoré lokalizujú príčinu tohto správania v sociálnych kultúrnych prvkoch. Je teda ťažké presne odlíšiť inštinkty od naučeného správania. Väčšinou je to pravdepodobne súhra.
Choroby a choroby
Pudy a pudy človeka hrajú v súvislosti s psychoanalýzou čoraz väčšiu úlohu. Ako je opísané, človek potláča určité pudové správanie v záujme spoločenského poriadku. Dobrovoľne potláča na základe vnútorných pudov napríklad svoj násilný inštinkt a neviazaný sexuálny inštinkt, pretože inak by nemohol žiť v spoločnosti. K potlačeniu pohonu však môže dôjsť aj nedobrovoľne. Podľa Freudových teórií je najbežnejšou príčinou nedobrovoľné potlačenie určitých pohonov duševná choroba. Napríklad o neuróze sa podľa Freuda takmer vždy hovorí, že je to kvôli vynútenému vzdaniu sa pohonov. Neuróza má teda pôvod v nesprávnom sexuálnom vývoji, ktorý dieťa prinútil potlačiť svoje túžby a pocity. Túžby po jazde by tak boli potlačené do bezvedomia a mimo kontroly by viesť k odchýlke od pôvodného cieľa a tvorbe neurotických vzorcov správania. Disky sa tak už nemôžu v opísanom procese prejavovať otvorene, ale zostávajú efektívne v správaní a hľadajú náhradné uspokojenie. Medzičasom sa však veľa Freudových teórií dostalo pod silnú kritiku.
