Synonymá v širšom zmysle
Porucha pozornosti, syndróm pozornosti, Hans-guck-in-the-air, psychoorganický syndróm (POS) Na rozdiel od poruchy pozornosti a hyperaktivity (ADHD), Syndróm pozornosti (ADHD) zahrnuje veľmi výrazné nepozorné, ale v žiadnom prípade impulzívne alebo hyperaktívne správanie. To je dôvod, prečo ADHD deti sa často nazývajú snílky alebo „Hans-guck-in-the-air“. Pokiaľ ide o možné príčiny, súčasný stav výskumu naznačuje, že medzi nimi je chybný prenos a spracovanie informácií mozog sekcie (mozgové hemisféry) môžu byť zodpovedné za vývoj ADHD.
Príčiny vývoja tohto chybného prenosu informácií môžu byť opäť zložité a môžu byť prenatálne, tj pred narodením. Kvôli rôznym príznakom spôsobeným ADHD vznikajú problémy v súkromnom a najmä v školskom prostredí. Aj pri normálnej alebo niekedy dokonca nadpriemernej inteligencii rôzne príznaky nezriedka vedú k medzerám vo vedomostiach, ktoré často spôsobujú vážne problémy v oblasti syndrómu pozornosti.
Posledné vedecké objavy však predpokladajú, že pri vývoji syndrómu pozornosti majú úlohu všetky neurobiologické procesy, genetika a vplyvy prostredia. Podľa súčasného stavu vedeckého výskumu sa predpokladá nerovnováha medzi látkami prenášajúcimi látky serotonínu, noradrenalín a dopamín sa vyvíja pri prenose podnetov v mozog. Poslové látky majú vďaka svojim vlastnostiam nezanedbateľný vplyv na ľudské správanie.
Zatiaľ čo serotonínu v podstate ovplyvňuje náladu, dopamín má vplyv na fyzickú aktivitu. Noradrenalín zas ovplyvňuje schopnosť venovať pozornosť. Ak toto vyvážiť je narušený, prenos stimulov nemôže prebiehať obvyklým spôsobom, čo v konečnom dôsledku spustí typické správanie ADS.
Stimulácie v mozog sú prijímané a prenášané nervovými bunkami. Aby sa zabránilo preťaženiu stimulov, nervové bunky však nie sú navzájom spojené, ale majú medzi sebou minimálny priestor, takzvanú synaptickú medzeru. Akonáhle sú informácie prenesené, látky prenášajúce signál migrujú späť do synaptickej medzery a znovu ich prijme nervová bunka 1.
V prípade ADHD sa procesy prenosu stimulov líšia od normy, čo vedie k nerovnováhe látok prenášajúcich podnety serotonínu, dopamín a noradrenalín v mozgu. U pacientov s ADHD sa predpokladá, že tak transportný gén, ako aj receptorové miesta príjmu stimulu nervová bunka sa líšia pre dopamín a / alebo norepinefrín a líšia sa tak od normy. Ako znížená koncentrácia dopamínu v Synaptická štrbina a nedostatok noradrenalínu môže spôsobiť typické príznaky ADHD.
Ak je stimul prijatý nervová bunka 1, prenáša informácie do nervovej bunky 2 uvoľňovaním látok prenášajúcich informácie do Synaptická štrbina. Keď sa nosné látky dostanú do synaptickej medzery, hľadajú konkrétne väzobné miesto v nervovej bunke 2, ukotvia sa a potom odovzdajú informácie. Skutočnosť, že ADS sú často postihnuté rodinami, vedie k dvom otázkam: Rôzne výskumy a štúdie ukazujú, že predispozície na vývoj ADHD môžu byť geneticky zdedené.
Na druhej strane je tiež známe, že environmentálne vplyvy môžu mať rozhodujúci vplyv na vývoj ADS. Samotné vzdelávanie nie je zvyčajne zodpovedné iba za vývoj ADS. Nekonzistentný štýl vzdelávania a následne ďalšie nepriaznivé vplyvy prostredia môžu mať osobitný vplyv na spôsob tvorby ADS.
V živote dieťaťa s ADS zohráva kľúčovú úlohu vzdelanie. Môže to byť dôležité nielen v oblasti príčiny, ale aj v oblasti terapie, pretože sa musí špeciálne prispôsobiť a podporovať ju. - Je ADHD geneticky zdedená?
- Je častý vývoj ADS z dôvodu podobných / podobných vplyvov prostredia (výchova). Ak dieťa dostane prvotnú diagnózu psychologickej poruchy alebo poruchy správania, rodičia si často kladú otázku, čo urobilo zle a či za túto chorobu nemôže ich výchova. Odpoveď na túto otázku nemožno jednoznačne zodpovedať podľa súčasného stavu vedeckých štúdií.
Zatiaľ čo častejšie sa vyskytujúce poruchy správania možno vysledovať až k zlyhaniam vo výchove alebo k vplyvom prostredia, v prípade porúch pozornosti existuje podstatne viac ovplyvňujúcich faktorov, ako sú gény, neurobiologické zmeny, špeciálne vlastnosti postihnutej osoby a mnoho ďalších. . U takto predpätého dieťaťa môžu zlyhania vo vzdelávaní aspoň zosilniť príznaky. Deti s ADHD potrebujú veľa lásky a pozornosti, pretože sa rýchlo cítia zanedbávané a nepochopené.
Okrem toho im musí byť poskytnutá jasná štruktúra a spoľahlivé pravidlá. Ak tieto špeciálne potreby nie sú dostatočne uspokojené, mohla by ADHD vyvolať aj výchova milujúcich a odhodlaných rodičov, ale pravdepodobne nie bez ďalších faktorov. Prečo sú niektoré poruchy pozornosti spojené s hyperaktivitou a impulzívnosťou a iné s roztržitosťou a zasnenosťou, teda aký je presný molekulárny a genetický rozdiel medzi ADHD a ADD, sa zatiaľ skúma, stále nie je jasné.
Existuje však veľa logických dôvodov pre rozvoj snovosti. Pre jednu vec je zasnené dieťa pre väčšinu rodičov a pedagógov príjemným dieťaťom, ktoré sa dokáže zamestnať samo a zdá sa, že je s ním spokojné. Mnoho detí s ADHD má navyše výraznú predstavivosť, ktorá im umožňuje vychutnať si denné snívanie a izoluje ich od vonkajšieho sveta so všetkými jeho preťažujúcimi podnetmi.
Malé deti majú preto vďaka svojej zasnenosti takmer len výhody. Iba v škole, keď zmeškajú hodiny a budú trpieť známky, sa stane ich roztržitosť problémom. Do tej doby sa však vo väčšine z nich tak pevne zakotvil ich vlastný vysnívaný svet a ponúka im toľko útočiska, že je pre nich veľmi ťažké zbaviť sa tohto správania.
MCD predstavuje skrátenú formu minimálnej cerebrálnej dysfunkcie a zahŕňa všetky poruchy mozgových funkcií, ktoré boli spôsobené rôznymi spôsobmi pred, počas alebo po narodení (= pre-, peri- a postnatálne). Aj keď MCD bol často používaný ako príčina štúdium problémy, najmä v 1970. rokoch, ako vysvetlenie vývoja dyslexie, môžu existovať súvislosti medzi pre-, peri- a postnatálnymi problémami a rozvojom ADHD. Minimálne poškodenie mozgu na začiatku detstva môžu byť spôsobené prenatálne, tj. prenatálne, napríklad infekčnými chorobami matky, krvácaním alebo chybami vo výžive počas tehotenstva.
Patrí sem najmä bežný alkohol alebo nikotín konzumácia matkou, čo znamená, že mozgový kmeň (talamus) nie je úplne vyvinutý (mozgovo-organická zložka). Počas pôrodu existujú aj rôzne príčiny (= perinatálne), ktoré môžu spôsobiť minimálne poškodenie mozgu. Rizikovými faktormi sú napríklad nedostatok kyslíka počas pôrodu alebo rôzne oneskorenia pôrodu v dôsledku pozičných anomálií.
Štúdie tiež preukázali, že u predčasne narodených detí s príliš nízkou pôrodnou hmotnosťou je vyššia pravdepodobnosť vzniku ADHD ako u detí s normálnou pôrodnou hmotnosťou. Existuje tiež podozrenie, že to súvisí so zvýšenou pravdepodobnosťou minimálnych porúch cerebrálneho dozrievania u predčasne narodených detí. Typickými postnatálnymi príčinami vývoja minimálnej mozgovej dysfunkcie sú typicky nehody, infekčné choroby alebo metabolické poruchy.
Najmä v kontexte diagnostického vymedzenia ADHD je preto užitočné poskytnúť záznam o materstve a výsledky U-vyšetrení dieťaťa, pretože môžu poskytnúť dôležité informácie. Alergie na ADS sú tiež často diskutované - o pacientoch sa diskutuje ako o príčine rozvoja pozornosti. Mnoho ľudí teraz trpí alergiami a nie každý z nich trpí ADHD.
Nemožno však poprieť, že alergia vyvolá v tele stresovú situáciu, prostredníctvom ktorej telo, respektíve nadobličková kôra, vyvolá uvoľnenie adrenalínu a nakoniec reaguje zvýšenou tvorbou kortizolu. Kortizol patrí do skupiny tzv glukokortikoidy. Uvoľňovanie kortizolu spôsobuje pokles hladín serotonínu v tele.
Serotonín zase ovplyvňuje náladu a pozornosť človeka a sú to práve tieto pozornosti a zmeny nálady ktoré sa cítia u detí. Alergie sú tiež podozrivé z vývoja ADHD a sú tiež odvodené z rôznych opatrení diétnej terapie. Aj keď je spojenie v jednotlivých prípadoch - ako už bolo spomenuté vyššie - celkom možné, štúdie ukazujú, že alergie a najmä potravinové alergie sa ako príčina rozvoja ADHD používajú zriedka. To nevyhnutne neznamená, že sú potrebné rôzne dietetické terapeutické opatrenia, ako napr strava podľa Feingolda nemôže príznaky zlepšiť.
