Nedostatočná výzva v škole Charakteristiky nadania

Podvýzva v škole

Vysoko nadané deti sa učia rýchlejšie a lepšie ako ich spolužiaci, ale je tiež oveľa pravdepodobnejšie, že sa nudia, ak je školské tempo príliš pomalé. Mnohí z nich navyše môžu svoje špeciálne schopnosti skutočne uplatniť iba v oblastiach, ktoré ich bavia. Pre časté opakovanie a precvičovanie, ktoré sú pre bežných študentov nevyhnutné, zvyčajne nemajú trpezlivosť a prah frustrácie je nízky.

Ak teda nenavštevujú vhodnú školu, ktorá by vyhovovala ich individuálnym potrebám, vysoko nadané deti strácajú záujem o výučbu a radšej sa zameriavajú na svoje vlastné myšlienky a odbočenie. To znamená, že si neuvedomujú veľkú časť materiálu, strácajú kontakt a v určitom okamihu už nechápu, o čo ide. Vďaka tomu píšu zlé známky a dosahujú podpriemerné výsledky, aj keď sú v skutočnosti schopní viac ako ich spolužiaci. Nakoniec táto podvýzva vedie k strate počiatočnej radosti z štúdium a deti sú v niektorom okamihu svojho každodenného školského života skôr ako príliš vysoké alebo nedostatočné. Špeciálne školy a internáty tento problém riešia prostredníctvom malých tried, individuálnej podpory a prispôsobenia štúdium tempom, ktoré umožňuje deťom prežiť svoj potenciál.

Ako spoznáte nadanie v materskej škole?

In materská škola, deti nemusia vykonávať náročné úlohy ako v škole, takže nie je ľahké zistiť, že sú vysoko inteligentné. Vysoko nadané deti sa však rozvíjajú oveľa rýchlejšie ako ich rovesníci. Často prejavujú diferencovaný jazyk, vysoký záujem o životné prostredie a kladú náročné otázky. Sú preto v dospelosti, často lepšie vychádzajú so staršími deťmi a môžu mať problémy s kontaktom s rovesníkmi. Niektorí sa prinášajú samostatne

Aké testy sú k dispozícii pre nadanie?

Podľa definície sa IQ od 130 bodov považuje za vysoko nadané. IQ test je preto pre väčšinu ľudí prvým spôsobom určenia vysokej schopnosti. Tieto testy ponúkajú rôzne úradné orgány a merajú takzvaný „spravodajský kvocient“, ktorý súvisí s vlastným výkonom testu v dostatočne veľkej porovnávacej skupine rovnakého veku.

Inteligenciu ako takú teda nemožno merať, ale iba porovnávať s normálnou populáciou a vyvodenými závermi. Jednou z nevýhod IQ testu je, že nemôže pokryť všetky aspekty inteligencie. Testuje napríklad logické deduktívne uvažovanie a podobné schopnosti, ale nie tvorivé vlohy, ktoré sú tiež aspektom inteligencie. Preto okrem IQ testu existuje veľké množstvo konkrétnejších inteligenčných testov, ktoré pokrývajú menšie podoblasti kognitívneho výkonu a používajú sa vtedy, keď je potrebné ďalej rozlišovať vysoké schopnosti alebo keď sa IQ test ukázal neočakávane zlý. To, ktoré testy sa na tento účel použijú, závisí presne od veku a individuálnych schopností testovanej osoby a určí ich skúšajúci.