Ľudský názor je orgánom vyjadrenia mysle, s ktorým sa spracúvajú osobné aj tradičné skúsenosti a vyjadrujú sa v interakcii s vlastnými tendenciami a hodnotovými úsudkami. Názory môžu byť závažným nástrojom v každodennom spoločenskom živote, ale môžu tiež viesť k masívnemu nepohodliu.
Čo je to názor?
Názor človeka kulminuje hodnotami, ideálmi, sociálnym a prirodzeným vnímaním a osobnými túžbami. Názor človeka je tam, kde vrcholia hodnoty, ideály, spoločenské a prirodzené vnímanie a osobné túžby. Je tvorená z objektívnej zložky, ktorá sa na človeka aplikuje zvonka, a zo subjektívnej zložky, ktorá vychádza z osobných ašpirácií človeka. Pohľad človeka na svet teda na jednej strane formujú jeho genetické predispozície. Na druhej strane to závisí od odtlačku prostredia, v ktorom vyrastá, vzdeláva sa a duchovne sa rozvíja. Vo väčšine prípadov iba zlomok názoru vychádza z nezávislého spôsobu uvažovania o osobnom poznaní. Je to tak preto, lebo v ľudskej komunikácii majú názorové prúdy značný vplyv na smerovanie spoločenských noriem, hodnôt a správania. Názory sa dajú formovať a modelovať. Nie sú pevnou kryštalickou entitou. Pojem názor sa napriek tomu primárne vzťahuje na skutočný stav vecí založený na skúsenostiach a precedense, ktorý sa zatiaľ javí ako nevyvrátiteľný.
Funkcia a úloha
Prvou výhodou, ktorá človeku pramení z jeho schopnosti mať názor, je lepšia orientácia. Mierny človek sa dokáže lepšie orientovať v neprehľadnom svete. Okrem toho pri rozhodovaní pomáha osobný názor. Človek mozog je schopný pripraviť rôzne alternatívne scenáre pre dôležité výberové procesy a vymyslieť dôsledky. Človek s jasnými hodnotami a presvedčením je schopný oveľa rýchlejšie a bez váhania robiť zložité rozhodnutia. Názor tak ovplyvňuje nielen vnútornú orientáciu človeka, ale aj jeho správanie, zvyky a vonkajší vzhľad. Pre ľudí bez názoru nevyhnutná nutkanie rozhodovať môže predstavovať skutočnú dilemu. Nedostatok názoru môže skončiť na jednej strane mentálnym zmätkom. Ľudia bez názorov zvyčajne ťažko hľadajú svoju identitu a sociálnu orientáciu. Na druhej strane je v niektorých situáciách vhodné upustiť od prísneho názoru. V medziľudskej sfére majú názory zjednocujúcu a identifikačnú funkciu. Ľudia s rovnakým názorom si navzájom rozumejú bez väčšej námahy a vytvárajú si tak plodný základ dôvery. Táto dôvera otvára príležitosť na silnú súdržnosť a vysoký zmysel pre solidaritu. Cez názor ako zjednocujúci orgán sa môžu podobne zmýšľajúci ľudia spojiť a iniciovať sociálne procesy. V dnešnej rozšírenej demokracii je politická mienka dôležitou výhodou. Politické názory zastupujú veľké stranícke orgány. Svetonázory týchto väčších orgánov môžu ovplyvniť politiku krajiny a ovplyvniť život celého národa. Dnes v mnohých častiach sveta prevláda sloboda prejavu. Toto umožňuje ľudstvu bezprecedentnú medzinárodnú a medzikultúrnu komunikáciu. Sloboda prejavu umožňuje ľuďom slobodne rozvíjať svoju intelektuálnu konštitúciu a podnecuje diskusie. Môžu mať mimoriadne plodný a stimulujúci vplyv na individuálne a spoločenské spolužitie a môžu vytvárať nové podnety.
Choroby a choroby
Všestrannosť a všeobecná názorová neobmedzenosť má však aj svoje nevýhody. Jednotlivci s mimoriadne jednostranným názorom často prepadajú radikálnym názorom. Tie sú potom často cenené viac ako harmonická výmena názorov. Radikálne názory nezriedka vedú k psychickému a tiež fyzickému násiliu. Pri tomto radikálnom formovaní názoru sa hovorí aj o ideológii, svetonázore, ktorý ovplyvňuje a riadi človeka po celú dobu jeho existencie. Ďalej existuje veľa ľudí, ktorí majú problémy s nájdením názoru. Buď sú ľahšie ovplyvniteľné a dobrovoľne ustupujú nebezpečným tendenciám, ako sú radikálne ideológie. Na druhej strane nútenie k názoru v dnešnej spoločnosti môže spôsobiť aj fyzické problémy. V niektorých situáciách existuje rovnaký počet pozitívnych a negatívnych aspektov pre dva protichodné názory. Preto je ťažké rozhodnúť sa podľa racionálnych štandardov. Ľudia bez predpojatého alebo rýchlo pripraveného názoru zažívajú také výnimočné stavy, aké sú nesmierne stres situáciách. Cítia sa utláčaní, zúžení a nevedia, čo majú robiť. V osobitných prípadoch sa: stres faktor pri takejto dichotómii môže dokonca spôsobiť mimoriadne javy. Napríklad ľudia, ktorí čelia nevyhnutným rozhodnutiam veľkého významu, sa uchýlia k fyzickému ochrnutiu. Psychosomatická paralýza nie je častá, ale v zložitej situácii to môže byť dobré viesť na dokončenie nehybnosti a dysfunkcie jednotlivých častí tela. Naproti tomu u niektorých ľudí, ktorí často robia dôležité rozhodnutia na základe svojich názorov, sa prejavujú príznaky vyhorieť v priebehu času. Zodpovednosť za dôležité oblasti názoru môže vyčerpať psychiku bez toho, aby si ju počas procesu všimli. V vyhorieť, myseľ i telo ochabujú od preťaženia. Človek sa cíti slabý, oslabený a zraniteľný voči depresia a nespokojnosť. Syndróm vyhorenia brzdí produktivitu aj chuť chorého do života.
