Kvantitatívne ultrazvukové vyšetrenie Meranie kostnej hustoty

Kvantitatívne ultrazvukové vyšetrenie

Tretia a posledná možnosť pre hustota kostí meranie je kvantitatívne ultrazvuk (QUS), pri ktorom sa namiesto röntgenového žiarenia vysielajú cez telo ultrazvukové vlny. Vo výsledku je radiačná záťaž pri tomto postupe nulová. Ultrazvuk vlny sú tiež zoslabené v rôznej miere tkanivom s rôznou hustotou, a preto môžu poskytovať informácie o hustote kostí. Najlepšie na vykonanie tohto vyšetrenia sú kalkaneus a malé falangy. Avšak ani pre tieto oblasti ešte nebolo dokázané, že QUS je možné zmysluplne využiť na účely súvisiace s ochorením hustota kostí Meranie.

Vyhodnotenie merania kostnej denzity:

Predložené postupy sa líšia, pokiaľ ide o vyhlásenia, ktoré môžu urobiť. DEXA sa používa na hodnotenie zloženia tela v kostiach, svaloch a tukoch. Nemeria však fyzickú hustotu kosti, rovnako ako sa nedá urobiť nijaké vyhlásenie o trojrozmernom tvare kosti.

Poskytuje však povrchovú reprezentáciu kosti, ktorú možno tiež opísať ako povrchovú hustotu (kg / m2). Kvantitatívna počítačová tomografia je na druhej strane oveľa presnejšia ako DEXA. QCT však nedokáže zachytiť celé zloženie tela.

To je možné iba lokálne. Môže sa však použiť na stanovenie presnej fyzickej hustoty kosti. QCT sa dá preto použiť na veľmi presné vyhodnotenie vlastností kostí, ako je pevnosť v ohybe a pevnosť kostí.

Okrem toho je možné individuálne stanoviť obsah minerálnych solí v rôznych kostných vrstvách. Pri DEXA je hodnota predstavovaná ako priemerná hodnota celej kosti. QCT je teda citlivejšia na patologické zmeny v kostiach a môže to naznačovať osteoporóza skôr ako DEXA.

výsledky

Avšak pri všetkých vyššie uvedených metódach nie sú získané namerané hodnoty porovnateľné s výsledkami iných zariadení (ani navzájom). Z tohto dôvodu sa stalo zaužívanou praxou neposkytovať ako výsledky hodnoty absolútnej hustoty, ale namiesto nich použiť buď hodnotu T, alebo hodnotu Z. Najčastejšie sa používa hodnota T.

Toto je bezrozmerná veličina, ktorá udáva, do akej miery sa merania odchyľujú od normálu v násobkoch štandardnej odchýlky. Hodnota T hodnoty hustota kostí meranie ukazuje, či a ak áno, do akej miery sa nameraná hustota kostí líši od priemernej hodnoty stanovenej pre zdravých mužov alebo ženy v 30. roku života. Čím nižšia je táto hodnota, tým vyššie je riziko utrpenia kosti zlomenina.

Podľa definície (podľa WHO) osteoporóza je prítomná, keď je hodnota T menšia alebo rovná -2.5, tj. 2.5 alebo viac štandardných odchýlok pod priemerom. Hodnoty medzi -1 a -2.5 sa nazývajú osteopénia a všetky hodnoty väčšie ako -1 sa považujú za normálne. Nevýhodou praktického zaobchádzania s hodnotou T je, že sa týka iba zdravých 30-ročných.

Pretože však kostná denzita v pokročilom veku prirodzene klesá, veľmi vysoký podiel týchto vekových skupín by sa v určitom okamihu považoval za „chorý“. Napríklad medzi 70-ročnými ženami by to bolo niečo pod polovicu! Z tohto dôvodu bola vyvinutá ďalšia hodnota, Z-hodnota, ktorá sa vzťahuje na zdravé ženy alebo mužov v rovnakom veku.

To umožňuje odhadnúť, či hustota kostí zodpovedá veku (a pohlaviu). Hodnota Z vyššia ako -1 znamená, že hustota kostí je typická pre vek, nižšie uvedené hodnoty sú patologické. U ľudí, ktorí majú nízku hodnotu T, ale hodnotu Z v normálnom rozmedzí, sa znížená kostná denzita považuje za bežný znak staroby, a preto sa v týchto prípadoch medikamentózna terapia zvyčajne nevyžaduje. V ktorých prípadoch má však zmysel nechať si urobiť meranie hustoty kostí?

Hlavnou oblasťou použitia týchto postupov je diagnostika osteoporóza. Osteoporóza je ochorenie známe tiež ako strata kostnej hmoty. Vyznačuje sa poklesom kostnej denzity a úbytkom kostnej látky, čo vedie k zvýšenému riziku zlomenín kostí.

Rozlišuje sa medzi primárnou osteoporózou (tj. Osteoporóza ako izolované ochorenie; táto forma predstavuje asi 95% pacientov s osteoporózou) a sekundárnou osteoporózou, ktorá sa vyskytuje v súvislosti s inými základnými chorobami. Pretože kostná denzita s vekom prirodzene klesá, je osteoporóza predovšetkým ochorením vysokého veku, pričom hormonálne vplyvy postihujú najmä ženy po menopauze. Kostná denzitometria sa používa pri už diagnostikovanej, známej osteoporóze, aby sa vyhodnotilo existujúce riziko zlomenina a pre ľudí podozrivých z osteoporózy.

Ak predtým zdravý človek vykazuje príznaky, ktoré jasne naznačujú osteoporózu, ako sú časté zlomeniny kostí (najmä ak sa nedajú vysvetliť predchádzajúcou nehodou), bolesť kostí alebo hrbáčmôže byť užitočná kostná denzitometria. U ľudí, ktorí týrajú, existuje zvýšené riziko osteoporózy nikotín alebo alkohol. Aj keď existuje a avitaminóza (tj. buď v podmienkach podvýživa ako v anorexia nervosa alebo choroby gastrointestinálneho traktu spojené so zníženým príjmom zložiek potravy ako napr chronické zápalové ochorenie črievsa vápnik obsah soli v kosti sa často znižuje.

Pretože hromadenie a odbúravanie kostnej látky je tiež kontrolované pomocou hormóny, niektoré hormonálne poruchy ovplyvňujú aj hustotu kostí. Hypertyreózamôžu napríklad podporovať osteoporózu a všeobecne ženy v menopauzálnom veku (menopauza) sú týmto klinickým obrazom osobitne ovplyvnené, pretože produkcia estrogénu ženského tela značne klesá. Aj keď je v rodine známych niekoľko prípadov osteoporózy alebo ak ide o základné ochorenie ako napr cukrovka mellitus, to predisponuje k rozvoju osteoporózy. Jedným z najbežnejších dôvodov pre vznik sekundárnej osteoporózy je dlhodobá liečba glukokortikoidy (steroidy), ako je kortizol. Kostná denzitometria zohráva dôležitú úlohu aj pri liečbe osteoporózy v zmysle monitoring jej pokrok, aby bolo možné posúdiť, či je liečba účinná a či alebo ako choroba postupuje.