Cievna rezistencia je rezistencia, ktorú a krv ponúka krv. Slovo „corona“ znamená korunu alebo veniec a v lekárskej terminológii popisuje koronárne tepny. Pretože obehový systém sa rozširuje do celého tela a tým sa vo všetkých nachádza aj cievny odpor krv plavidlá, termín koronárna vaskulárna rezistencia sa používa na lokalizáciu špecifickej vaskulárnej rezistencie koronárne tepny.
Čo je koronárna vaskulárna rezistencia?
Cievna rezistencia je rezistencia, ktorú a krv ponúka krv. Cievny odpor alebo odolnosť voči prietoku je antagonistický krvný tlak a je prítomný v celej krvi plavidlá. Krv plavidlá sú všetky tepny a žily. Koronárny vaskulárny odpor sa zaoberá špecificky prietokovými odpormi tepien a žíl srdce. Ako antagonista látky krvný tlak, prietokový odpor hrá dôležitú úlohu pri udržiavaní metabolizmu.
Funkcia a účel
Prietokový odpor spomaľuje prietok krvi. Vstrebávanie výživných látok, kyslíkatď. z krvi do buniek je oveľa úspešnejšia, keď je prietok krvi pomalý. Telo využíva tento mechanizmus na zabezpečenie optimálnej výživy vstrebávanie. Prietokový odpor teda slúži nielen na udržanie zdravej krvi obeh ale tiež absorbovať transportované živiny.
Choroby a choroby
Ateroskleróza je ukladanie cholesterolu, spojivové tkanivá, tuky, tromby a vápnik fosfát v cievnych stenách tepien a žíl. Ateroskleróza sa tiež nazýva artérioskleróza V Nemecku. Avšak akumulácia vápnik, tj vápnik uhličitan nie je prítomný pri ateroskleróze. Ateroskleróza sa môže prejaviť vo všetkých krvných cievach tela. Pri ateroskleróze dochádza k dlhodobej progresívnej degenerácii arteriálnych stien. Ostatné okolnosti ako napr spojivové tkanivo prerastanie a hromadenie kolagén a proteoglykány zhrubnú a vytvrdia steny ciev. Z dôvodu zhrubnutia a nedostatku elasticity stien ciev dochádza k inhibícii krvi obeh. Možná tvorba krvných zrazenín tiež predstavuje významné nebezpečenstvo pre organizmus. Patologické ložisko v stenách ciev sa nazýva stenóza. Z dôvodu obmedzenej funkcie postihnutých tepien alebo žíl sa zabráni neustálemu prietoku krvi a môžu sa vyskytnúť početné závažné ochorenia. Ďalej existuje možnosť, že sa časti usadeniny môžu odlomiť a vytvárať krvné zrazeniny. Tie zase ako zrazenina môžu deaktivovať krvné cievy alebo ventilové mechanizmy. Ateroskleróza v koronárne tepny sa nazýva koronárna skleróza a skutočné uloženie v stenách koronárnych artérií sa nazýva koronárna stenóza. Koronárna stenóza inhibuje prietok krvi z tepien do srdce svaly, preventívne účinné kyslík dodávka. Nerovnováha medzi kyslík dopyt a dodávka kyslíka sa nazýva koronárna nedostatočnosť. Nerovnováha v ponuke a dopyte po kyslíku sa nazýva aj ischémia. Zatiaľ čo ischémia je všeobecný pojem pre zlý prietok krvi do orgánu, koronárna nedostatočnosť sa konkrétne vzťahuje na ischémiu srdce svaly. Ischémia srdcových svalov sa následne označuje ako ischemická choroba srdca alebo koronárna tepna choroba (CAD). Koronárne tepna choroba je spôsobená koronárnou stenózou. Typickým hlavným príznakom ICHS je angína pectoris. Angína pectoris je definovaný silným pocitom tlaku a tupým stiahnutím bolesť za hrudná kosť a v oblasti srdca. Je to spôsobené nadmernou nerovnováhou medzi dodávkou kyslíka a potrebou kyslíka v srdcovom svale. Výsledný patologický nedostatok kyslíka je často vyvolaný faktory životného prostredia napríklad nadmerné stres v kombinácii s koronárnou tepna choroby. Avšak, angína pectoris môžu byť vyvolané aj inými emocionálnymi stavmi alebo náhodnými podmienkami prostredia, ako napr studený alebo teplo. Prejedanie alebo fyzicky neprimeraná námaha môže tiež viesť na zvýšenú potrebu kyslíka, spúšťanie angína. Infarkt myokardu alebo infarkt myokardu je vyvolaný oddelením a krvná zrazenina z koronárnej stenózy krvná zrazenina upchá srdcovú tepnu po jej oddelení a zastaví prívod kyslíka z postihnutej tepny do postihnutého srdcového svalu. Závažnosť infarkt záleží na veľkosti detašovaného krvná zrazenina a obdobie blokovania tepien.
