GABA
Aminokyselina glutamát je väčšine ľudí známa ako prísada do jedál a zvýrazňovače chutí v rôznych hotových jedlách. Glutamát je však pre nás oveľa dôležitejší ako najdôležitejší budiaci prostriedok neurotransmiter v našom nervový systém. Svojím spôsobom je teda glutamát antagonistom GABA.
Tieto dve poslové látky sú si však veľmi blízke aj v tom, že GABA (kyselina y-aminomaslová) je organizmom produkovaná z glutamátu. Podľa súčasného stavu poznania hrá glutamát dôležitú úlohu, najmä pre kontrolu pohybu, našu Pamäť, štúdium procesy a zmyslové vnímanie. Zároveň spojenie medzi nespavosť a existuje podozrenie na narušenú glutamátovú domácnosť, ako aj na spojitosť poslovej látky s vývojom epileptických záchvatov.
dopamín
dopamín je možno jedným z najznámejších neurotransmiterov. Je to hlavne kvôli jeho spojeniu s vývojom Parkinsonovej choroby. Pri tejto chorobe sú neuróny substantia nigra (z latinského „čierna látka“) v strednom mozgu, ktoré produkujú dopamín ako súčasť motorického systému postupne zomierajte.
To má za následok typické príznaky nedostatku pohybu, stuhnutosti končatín a odpočinku tremor. V neskorších štádiách sa objavia ďalšie neurologické a psychologické príznaky ako napr depresia a demencie sú pridané. Z toho sa už dá odvodiť, aká dôležitá úloha dopamín hrá okrem iného v priebehu motorických funkcií.
Dopamín je tiež nevyhnutný pre správne fungovanie našej pozornosti a štúdium schopnosť. Dopamín je navyše zásadne zapojený do fungovania nášho systému odmien mozog a teda aj naša motivácia. Vidno to okrem iného na účinkoch drog, či už ide o alkohol, cigarety alebo nelegálne drogy ako marihuana alebo kokaín, ktorej psychická závislosť je založená na zvýšenom uvoľňovaní dopamínu v systéme odmien.
Presnejšie na tento systém však má vplyv aj viac každodenných činností, ako je napríklad jedenie alebo sex. Dopamín sa v tele tiež používa na syntézu noradrenalínu, ktorý súvisí s adrenalínom a podieľa sa na kontrole emócií, bdelosti a motivácie. Depresia je veľmi rozšírená duševná porucha, ktorá sa prejavuje hlavne negatívnymi myšlienkami a náladami a stratou radosti, záujmu, hnacej sily a sebaúcty.
Tak, depresia je jednou z takzvaných afektívnych porúch. Zdraví ľudia môžu tiež takýmito príznakmi trpieť dočasne, ale v takom prípade sa vyskytujú v zmiernenej forme a menej často. Ženy sú depresiou postihnuté asi dvakrát častejšie ako muži.
Depresia je tiež bežnejšia v krajinách s vysokými príjmami. Mechanizmy depresívnych porúch sú kvôli ich zložitosti stále pochopené iba čiastočne. Najbežnejšia teória o príčine depresie je však založená na multifaktoriálnom vývojovom modeli.
Ako vysvetlenie výskytu depresie sa používajú okrem iného genetické, drogové, hormonálne, neurobiologické a vývojové rizikové faktory. Považuje sa za isté, že na úrovni prenosu signálu neurotransmiterov existujú poruchy. Zdá sa, že to má vplyv na celú škálu rôznych signálnych systémov.
Avšak, serotonínu, systémy noradrenalínu a dopamínu zohrávajú osobitnú úlohu. Zdá sa, že všetky tri neurotransmitery sa uvoľňujú v príliš malom množstve, ale v rôznej miere pre každého jednotlivého pacienta. Tieto vedomosti sa používajú v terapia depresie.
Niekoľko skupín antidepresív špecificky zasahuje do norepinefrínu, serotonínu a dopamínový systém mozog inhibíciou spätného vychytávania týchto neurotransmiterov. Toto je v rozpore s existujúcimi neurotransmiter nedostatok, aby sa príznaky zmiernili. Medzitým sú na tento účel k dispozícii rôzne skupiny liekov. Avšak tricyklické antidepresíva sa dnes zriedka používajú kvôli ich niekedy závažným vedľajším účinkom, zatiaľ čo skupina serotonínu inhibítory spätného vychytávania (SSRI) a inhibítory spätného vychytávania norepinefrínu (SNRI) majú dobré účinky a miernejšie vedľajšie účinky.
