Diagnóza
Diagnóza a zlomenina panvového kruhu je vyrobená klasicky anamnézou, fyzické vyšetrenie a zobrazovanie. V anamnéze sa lekár pýta na priebeh nehody, príznaky a sprievodné súčasné obmedzenia. Zaujímavé sú tiež existujúce základné choroby, ktoré môžu ovplyvniť stabilitu kostí, napríklad či osteoporóza alebo sú prítomné kostné nádory.
Počas nasledujúceho fyzické vyšetrenie, lekár venuje pozornosť tomu, či sú viditeľné náznaky a zlomenina, napríklad asymetria panvy, opuch alebo hematómy. Potom nahmatá kostnú panvu a hľadá abnormálnu pohyblivosť panvové kosti, či sú navzájom pohyblivé alebo či existujú bolesť v dôsledku tlaku alebo stlačenia panvy. Potom preskúma, či je pohyblivosť a citlivosť v oblasti bedra resp noha sú obmedzené.
fyzické vyšetrenie nasledujú obrazové opatrenia. Najskôr sa röntgenové snímky snímajú v niekoľkých rovinách, ktoré umožňujú prvotné posúdenie kostnej situácie. Vo väčšine prípadov nasleduje pre presnejšie posúdenie počítačová tomografia panvy a brucha.
Toto, ako ultrazvuk vyšetrenie brucha, je veľmi dôležité pre posúdenie brušných orgánov a vylúčenie krvácania a úrazov. The odlišná diagnóza z zlomenina panvového kruhu je potrebné odlíšiť od pomliaždenia panvy a artróza. Zranenia kolena, kde bolesť sa často premieta do bedra, musí sa tiež vylúčiť.
Toto je u detí veľmi častý jav. Akútna terapia na mieste nehody, ak je oprávnené podozrenie na a zlomenina panvového kruhu spočíva v imobilizácii a stabilizácii panvy pomocou panvovej svorky alebo väzov (panvových slingov), aby sa zabránilo ďalšiemu posunutiu kostných fragmentov. Panvový priestor by mal byť navyše stabilizačným tlakom udržiavaný čo najmenší, aby sa nevytvoril priestor na rozšírenie potenciálneho krvácania.
Vďaka tomu sa vnútorné krvácanie prinajlepšom stlačí samo. Ústavné ošetrenie panvového krúžku zlomenina závisí do veľkej miery od typu zlomeniny a sprievodných poranení. A typu A. zlomenina s intaktným panvovým krúžkom sa obvykle lieči konzervatívne, teda nechirurgicky.
Tu je liečba zameraná na primeranú bolesť terapia a včasná mobilizácia pacienta pomocou fyzioterapie. Zlomenina sa potom hojí sama a bez komplikácií. Fyzioterapia hrá dôležitú úlohu v procese hojenia.
Zlomenina panvového kruhu typu B s rotačnou nestabilitou sa lieči konzervatívne alebo chirurgicky, v závislosti od závažnosti sprievodných poranení. Zlomenina panvového kruhu typu C predstavuje absolútnu chirurgickú indikáciu. Tu je prítomná absolútna panvová nestabilita, a preto je prvoradým terapeutickým cieľom redukcia, tj obnovenie pôvodného usporiadania kosti v panvovom prstenci a adekvátna fixácia a stabilizácia zapojených štruktúr.
Ak nie je ovplyvnené okolité tkanivo, fragmenty kostí sa fixujú intraoperačne pomocou osteosyntézy, tj pomocou skrutiek a platničiek. Ak je však mäkké tkanivo vážne poranené, musia sa použiť chirurgické zákroky šetrné k mäkkému tkanivu. Tzv externý fixátor sa na tento účel používa.
Toto je konštrukcia, ktorá dočasne opraví panvové kosti a tak bráni zhoršeniu situácie so zlomeninou, má však spojovaciu os mimo tela a na rozdiel od iných postupov pri osteosyntéze tak šetrí mäkké tkanivo. Len čo sa okolité tkanivo zahojí, je možné nasledovať definitívnu operáciu na obnovenie kostných podmienok. V závislosti od stupňa poranenia susedných orgánov sa musia použiť samostatné postupy, napríklad rekonštrukcia a uzavretie poranenej črevnej časti.
V závislosti od použitého chirurgického zákroku sú po operácii potrebné rôzne dlhé odpočinky v posteli, pričom by sa mali vykonať fyzioterapeutické cvičenia na vybudovanie a udržanie svalov, aj keď je pacient na dlhšom odpočinku. Fyzioterapia hrá dôležitú úlohu v procese hojenia. Zlomenina panvového kruhu typu B s rotačnou nestabilitou sa lieči konzervatívne alebo chirurgicky, v závislosti od závažnosti sprievodných poranení.
Zlomenina panvového kruhu typu C predstavuje absolútnu chirurgickú indikáciu. Tu je prítomná absolútna panvová nestabilita, a preto je prvoradým terapeutickým cieľom redukcia, tj obnovenie pôvodného usporiadania kosti v panvovom prstenci a adekvátna fixácia a stabilizácia zapojených štruktúr. Ak okolité tkanivo nie je poškodené, fragmenty kostí sa fixujú intraoperačne pomocou osteosyntetických postupov, tj. Skrutkami a platničkami.
Ak je však mäkké tkanivo vážne poranené, musia sa použiť chirurgické zákroky šetrné k mäkkému tkanivu. Tzv externý fixátor sa na tento účel používa. Toto je konštrukcia, ktorá dočasne opraví panvové kosti a tak bráni zhoršeniu situácie so zlomeninou, ale má svoju spojovaciu os mimo tela a na rozdiel od iných postupov pri osteosyntéze tak šetrí mäkké tkanivo.
Len čo sa okolité tkanivo zahojí, je možné nasledovať definitívnu operáciu na obnovenie kostných podmienok. V závislosti od stupňa poranenia susedných orgánov sa musia použiť samostatné postupy, napríklad rekonštrukcia a uzavretie poranenej črevnej časti. V závislosti od použitého chirurgického zákroku sú po operácii potrebné rôzne dlhé odpočinky v posteli, pričom by sa mali vykonať fyzioterapeutické cvičenia na vybudovanie a udržanie svalov, aj keď je pacient na lôžku dlhší čas. Fyzioterapia hrá dôležitú úlohu v procese hojenia.
