Krv viskozita zodpovedá viskozite krvi, ktorá závisí od parametrov, ako je zloženie krvi a teplota. Krv sa nespráva ako newtonovská tekutina, ale vykazuje neproporcionálnu a nepravidelnú viskozitu. Patologické zmeny viskozity sú prítomné napríklad pri syndróme hyperviskozity.
Čo je to viskozita krvi?
Krv viskozita zodpovedá viskozite krvi, ktorá závisí od parametrov, ako je zloženie krvi a teplota. Viskozita sa považuje za mieru viskozity kvapalín alebo tekutín. Čím vyššia je viskozita, tým je pravdepodobnejšie, že pôjde o viskóznu tekutinu. Vysoká viskozita teda charakterizuje tekutinu ako tekutinu s nižšou tekutosťou. Častice vo viskóznej tekutine sú vo väčšej miere spojené dohromady, a preto sú relatívne nepohyblivé. Tekutiny ľudského tela majú tiež určitú viskozitu. Niektoré z nich sa správajú ako newtonovské tekutiny a majú lineárne viskózne vlastnosti. To neplatí pre ľudskú krv. Pojem viskozita krvi sa spája s viskozitou krvi, ktorá je na rozdiel od iných telesné tekutiny, sa nespráva ako newtonovská tekutina, a preto sa nevyznačuje lineárnym viskóznym správaním. Prietokové správanie krvi je skôr neproporcionálne a nepravidelné a niekedy sa riadi takzvaným Fåhraeus-Lindqvistovým efektom. Pod pojmom Fåhraeus-Lindqvistov účinok sa v medicíne označuje charakteristické správanie krvi, ktorej viskozita sa mení v závislosti od priemeru cievy. Teda v plavidlá s malým priemerom je krv menej viskózna, aby sa zabránilo kapilárnej stagnácia (preťaženie). Preto je viskozita krvi charakterizovaná rozdielmi viskozity v rôznych častiach obeh.
Funkcia a účel
Pre svoje charakteristické vlastnosti nie je krv newtonovskou tekutinou. Jeho neproporcionálne a nepravidelné chovanie toku je určené hlavne Fåhraeus-Lindqvistovým efektom. Fåhraeus-Lindquistov efekt je založený na tekutosti a tým na deformovateľnosti červených krviniek. Šmykové sily sa vytvárajú v blízkosti stien plavidla. Tieto šmykové sily vytláčajú erytrocyty krvi do takzvaného axiálneho toku. Tento proces je tiež známy ako axiálna migrácia a vedie k okrajovému prietoku chudobnému na bunky, pri ktorom okrajový prietok plazmy okolo bunky funguje ako druh klznej vrstvy pre krv, vďaka čomu sa javí ako tekutejšia. Tento efekt znižuje hematokritu vplyv na periférny odpor v rámci menšej plavidlá a znižuje trecí odpor. Okrem Fåhraeus-Lindquistovho efektu určovalo viskozitu krvi aj mnoho ďalších parametrov. Napríklad viskozita ľudskej krvi závisí od hematokritu, deformovateľnosť erytrocytov, agregácia erytrocytov, viskozita plazmy a teplota. Rýchlosť prúdenia má tiež vplyv na viskozitu. Viskozita krvi je predmetom viskozimetrie a hemorológie. Viskozimetria určuje viskozitu kvapalín na základe prietokovej kapacity, odporu a vnútorného trenia, pričom každá z nich závisí od teploty a tlaku. Viskozitu plazmy je možné merať pomocou kapilárnej viskozimetre. Na účely stanovenia viskozity krvi je naopak potrebné zohľadniť vplyv šmykových síl. Hemheológia zodpovedá prietokovým vlastnostiam krvi, ktoré závisia od parametrov ako napr krvný tlak, krv objem, srdcový výdaj a viskozita krvi, ako aj na vaskulárnu elasticitu a geometriu lúmenu. Úpravou týchto jednotlivých parametrov sa reguluje prietok krvi do tkanív a orgánov takým spôsobom, že ich dopyt po živinách a kyslík je ideálne optimálne splnená. Za riadenie prietokového správania je predovšetkým zodpovedná autonómna oblasť nervový systém. Viskozita krvi interaguje s prietokovým správaním krvi a tým sa mení aj s cieľom zabezpečiť optimálny prísun živín a kyslík do tkanív. Účinky, ako je agregácia erytrocytov, sú preto nakoniec potrebné pre prívod krvi do tkanív. V medicíne sa touto agregáciou rozumie zhlukovanie červených krviniek, ku ktorému dochádza v dôsledku príťažlivých síl medzi erytrocyty a pôsobí pomalou rýchlosťou prietoku krvi. Agregácia erytrocytov v podstate určuje viskozitu krvi.
Choroby a choroby
Pretože existuje úzky vzťah medzi viskozitou, dynamikou toku a prísunom živín a kyslík do telesných tkanív môžu mať poruchy viskozity krvi vážne následky na celý organizmus. Porucha viskozity krvi je základom napríklad syndrómu hyperviskozity. Tento klinický komplex príznakov je charakterizovaný zvýšením paraproteínu koncentrácie v krvnej plazme. Vďaka tomu sa zvyšuje viskozita krvi a znižuje sa jej tekutosť. Viskozita krvi závisí od fyzikálnych a chemických vlastností tekutiny a podľa toho sa mení s každou odchýlkou koncentrácie jej jednotlivých zložiek. Napríklad syndróm hyperviskozity charakterizuje Waldenströmovu chorobu. Pri tejto chorobe koncentrácie IgM v krvi sa zvyšuje. IgM je veľká molekula jednotiek v tvare Y a v a plazmatická koncentrácia 40 g / l postačuje na vznik syndrómu hyperviskozity. Syndróm hyperviskozity spôsobený paraproteínmi tiež charakterizuje zhubné ochorenia, ako je mnohopočetný myelóm. Pri niektorých benígnych ochoreniach môže byť syndróm tiež prítomný, najmä pri Feltyho syndróme, v kontexte lupus erythematosus alebo v reumatoidných látkach artritída. So zvýšenou viskozitou krvi sa spájajú aj javy ako napr trombóza. Väčšinou, trombóza súvisí tiež so zmenou rýchlosti toku alebo zmeneným zložením krvi. Znížená rýchlosť prúdenia môže byť prítomná napríklad v súvislosti s imobilizáciou, najmä u pacientov na lôžku. Abnormálna viskozita krvi môže byť tiež spojená s poruchami erytrocytov. V rámci sférocytózy napríklad sférické namiesto diskovitého tvaru erytrocyty sa vyrábajú. Táto zmena tvaru vykazuje účinky na viskozitu krvi, pretože erytrocyty v tomto tvare už nemajú všetky potrebné vlastnosti.
