Trpiaci asociálni alebo disociálni porucha osobnosti, alebo skrátene APS, nerešpektujú spoločenské normy v správaní a majú malú alebo žiadnu empatiu. Správanie postihnutých osôb nemožno zmeniť pozitívnym alebo negatívnym posilnením zvonka; naopak, trest vyvolá vzdorné reakcie. Psychopatia je ťažká forma asociálu / disociálu porucha osobnosti.
Čo je to disociálna porucha osobnosti?
nespoločenský porucha osobnosti je závažná porucha, ktorá sa objavuje v detstva a dospievanie so záškoláctvom, vandalizmom a častým klamstvom. V dospelosti je asociálna porucha osobnosti viditeľná na fyzicky agresívnom správaní, finančných problémoch a sociálnej nerozvážnosti. Postihnutí jedinci všetkých vekových skupín sú impulzívni, riskujú, sú ľahko podráždení a majú nízku frustračnú toleranciu. Sociálne väzby sa zriedka vyskytujú z dôvodu nedostatku empatie, ale postihnutí jedinci sú dobrými manipulátormi. Je zaujímavé poznamenať, že na jednej strane je porucha spojená s vysokou mierou kriminality, ale na druhej strane môže byť asociálna porucha osobnosti podľa štúdií kariérnym motorom. V závislosti od stavu výskumu sa rozlišuje asociálna porucha osobnosti od psychopatickej poruchy osobnosti, druhá sa považuje za extrémny prípad APS alebo sa obidve označujú ako synonymá.
Príčiny
Príčiny asociálnej poruchy osobnosti nie sú dobre pochopené. Možno však predpokladať, že problém spôsobuje vzájomné pôsobenie genetických a sociálnych faktorov. Genetický faktor bol preukázaný v dvojitých štúdiách; porucha sa teda vyskytuje podstatne častejšie u jednovaječných dvojčiat ako u bratských dvojčiat. Adopčné štúdie s dvojčatami ďalej dokázali, že genetický faktor je iba podmienený, nespúšťa sa. Rodinné problémy v detstva, vrátane nedostatku lásky a pozornosti, zanedbávania a skúseností s fyzickým alebo emocionálnym násilím, a nedostatočne orientovaných vzdelávacích štandardov, by mohli byť stanovené u najviac postihnutých jednotlivcov.
Príznaky, sťažnosti a znaky
Táto porucha je spojená s vážnymi psychickými sťažnosťami, ktoré majú veľmi negatívny vplyv na každodenný život a kvalitu života pacienta. V extrémnych prípadoch to môže zahŕňať samovražedné myšlienky a prípadne samovraždu, ak stav nie je správne liečený. Vo väčšine prípadov pôsobia ľudia postihnutí týmto ochorením agresívne a vysoko podráždene. Najmä u detí môže preto táto porucha tiež významne spomaliť a obmedziť vývoj. Mnoho pacientov trpí výbuchmi zúrivosti alebo hnevu, ktoré sa vyskytujú bez zvláštneho dôvodu. Nie je nezvyčajné, že dôjde k ničivému besneniu, takže pacienti môžu tiež zraniť iných ľudí alebo zničiť predmety. Ďalej sa sťažnosti vyskytujú pri kontakte s inými ľuďmi, pričom dotknuté osoby vykazujú iba málo sociálnych schopností. Schopnosť empatie je pri tejto poruche tiež extrémne znížená alebo vôbec neexistuje. Pacienti zvyčajne konajú sebecky a myslia iba na svoje blaho. Preto je bežné klamanie alebo zatajovanie rôznych činov. Ochorenie má preto negatívny vplyv aj na vzťah s príbuznými alebo partnerom postihnutej osoby.
Diagnóza a priebeh
Diagnóza v ICD10 a modernejšom klasifikačnom systéme DSM-IV vykazuje významné rozdiely, okrem iného DSM-IV špecifikuje vekovú hranicu od 18 rokov a hovorí o asociácii, ICD10 disociálnej poruchy osobnosti. Psychiatri na diagnostiku častejšie používajú DSM-IV, nasledujúci je teda stručný prehľad diagnostických kritérií, ktoré sú tam uvedené. 1. postihnutá osoba vykazuje silné vzorce nerešpektovania práv iných od 15 rokov, tu sa rozlišuje sedem kritérií; 2. diagnóza sa dá stanoviť, iba ak má dotknutá osoba 18 alebo viac rokov. 3. narušené sociálne správanie v zmysle disociality nastalo pred 15. rokom života; 4. antisociálne správanie nesmie epizodicky súvisieť s schizofrénie or mánia. O priebehu asociálnej poruchy osobnosti možno urobiť len málo záverov. Je dôležité si uvedomiť, že disociálne problémy so správaním v detstva sú istou indikáciou neskoršej asociálnej poruchy. Ďalej sa zistilo, že antisociálne správanie klesá s vekom a postihnuté osoby sa v strednom veku upokojujú.
Kedy by ste mali navštíviť lekára?
K tomu je určite nevyhnutná návšteva psychológa stav. To môže zabrániť ďalším komplikáciám. V prípade núdze alebo v závažných prípadoch tohto ochorenia je tiež potrebné zostať v uzavretej ambulancii. Rodičia a príbuzní pacienta musia predovšetkým rozpoznať príznaky a ponúknuť alebo zahájiť liečbu. Ak postihnutá osoba prejaví agresivitu a výbuchy hnevu, spravidla je potrebné vyhľadať lekára. Podobne má pacient málo sociálnych zručností a nemôže správne posúdiť svoje konanie a správanie. Dotknutej osobe tiež úplne chýba empatia. Trvalé klamstvo môže navyše naznačovať ochorenie a malo by byť vyšetrené lekárom. Tieto ťažkosti sa môžu vyskytnúť najmä u dospievajúcich vo veku 15 rokov. Liečbu tejto poruchy obvykle poskytuje psychológ. K pozitívnemu priebehu choroby však môžu významne prispieť aj priatelia a príbuzní pacienta.
Liečba a terapia
Pri liečbe asociálnej poruchy osobnosti je problematické akékoľvek terapie vyžaduje, aby pacient trpel. Iba v prípade, že je prítomný, sa pacient rozhodne podstúpiť terapie a aktívne spolupracovať na jeho uzdravení. Asociálne osobnosti však nie sú vystavené tlaku na utrpenie. Naopak, cítia sa dobre sami so sebou a majú tendenciu sa hnevať na tých, ktorí im nerozumejú, teda väčšinou na ich blížnych. Trpiaci ľudia nechápu, prečo by sa im mal uľahčovať život, ak dodržiavajú sociálne a právne normy. Rodina a lekári by napriek tomu mali prejavovať empatiu a trénovať postihnutú osobu, aby sa vcítila. Ďalší terapie možnosťou je precvičiť impulz a ovplyvniť kontrolu. Ak sú však postihnuté osoby pripravené na terapiu a vyhľadajú psychoterapeuta resp psychiater ktorý ich klasifikuje ako schopné terapie a chce s nimi pracovať. Teda kombinácia vysoko štruktúrovaných behaviorálna terapia a psychotropná droga správa sľubuje najväčší úspech. Obidve sa zaoberajú faktorom kontroly impulzov, pretože emocionálna a empatická neschopnosť sa zdajú byť biologicky podmienené, a preto sa nedajú liečiť. Možno sa však pokúsiť o podporu empatie.
Výhľad a prognóza
Disociálna porucha osobnosti nie je liečiteľná, ale postihnutá osoba sa môže naučiť vyrovnať sa s dôsledkami tejto poruchy osobnosti a viesť do značnej miery normálny život. Postihnuté osoby potrebujú roky psychologickú starostlivosť, čo môže byť ťažké, pretože často nepociťujú žiadny tlak na to, aby dlho trpeli. Okolie ich vyzýva, aby navštívili psychológa, čo nie je dobrým predpokladom na trvalé zlepšenie ich jednania s ostatnými a ich vlastného postavenia v spoločnosti. Ak sa v ranom veku vyhľadá odborná pomoc, je väčšia šanca, že sa postihnutý človek naučí zaobchádzať so svojou poruchou osobnosti spôsobom, ktorý mu umožní začleniť sa do spoločnosti bez toho, aby priťahoval pozornosť. Čím dlhšie sa bude môcť disociálna porucha osobnosti rozvíjať, tým je pravdepodobnejšie, že sa chorí ľudia dostanú do sociálnych ťažkostí. Napríklad im hrozí najmä riziko spáchania trestného činu. Tomu sa dá vyhnúť pomocou včasnej psychologickej pomoci. Ukončenie liečby, ktorá sa už začala a je dobrovoľná, nie je nezvyčajné pri disociálnej poruche osobnosti, ktorá zhoršuje vyhliadky postihnutého na vedenie normálneho života. Ďalej majú osoby s disociálnou poruchou osobnosti zvýšené riziko samovraždy, hoci nimi nemusia nevyhnutne trpieť depresia. Je to skôr kvôli zvýšenému povedomiu o riziku, ale stále je to pre nich rizikový faktor.
Prevencia
Existuje iba jeden spôsob prevencie asociálnej poruchy osobnosti: láskyplný, dôveru inšpirujúci a orientovaný rodičovský domov. Ak to nie je možné zabezpečiť, mala by sa začať včasná liečba pri prvých príznakoch disociálneho správania, aby sa zastavil alebo aspoň zmiernil postup k asociálnej poruche osobnosti.
domáce ošetrovanie
S touto poruchou osobnosti a psychopatiou je obvykle veľmi málo možností alebo vôbec žiadne a Opatrenia následnej starostlivosti dostupnej pre postihnutú osobu. Postihnutá osoba je primárne závislá od rýchleho a včasného odhalenia tohto ochorenia, aby nedochádzalo k ďalším komplikáciám a tiež k zhoršovaniu sťažností. Čím skôr sa zistí porucha osobnosti a psychopatia, tým lepší je obvykle ďalší priebeh choroby, aj keď nie vždy je možné zaručiť úplné vyliečenie. Je tiež dôležité, aby sa s touto chorobou zaoberali aj príbuzní a priatelia postihnutej osoby a informovali sa o chorobe, aby nedošlo k nesprávnemu správaniu. Osoba postihnutá poruchou osobnosti a psychopatiou je spravidla závislá od návštevy psychológa a navyše tiež od užívania liekov. Je potrebné dbať na správne dávkovanie s pravidelným príjmom, aby sa príznaky trvale zmiernili. Mali by sa tiež pravidelne vykonávať návštevy psychológa. Porucha osobnosti a psychopatia spravidla neznižujú očakávanú dĺžku života postihnutej osoby.
Čo môžete urobiť sami
Samoliečenie duševnej poruchy je v zásade ťažké. Postihnutí často o svojej poruche nevedia alebo ju popierajú. Liečba však môže byť úspešná, iba ak sa na nej pacient aktívne podieľa. Psychické choroby sa navyše nedajú liečiť samoliečbou. Iba podporné Opatrenia môže prispieť k rýchlejšiemu hojeniu. Vo väčšine prípadov sú príbuzní a priatelia prví, ktorí rozpoznajú existujúci problém. Mali by sa aktívne usilovať o diskusiu. Ak je postihnutá osoba pripravená na liečbu, musí sa jej zúčastňovať dôsledne. Okrem toho je možné využiť ponuku odborne sprevádzanej svojpomocnej skupiny. Základ tvoria cviky na impulzívne a ovplyvňujúce riadenie, ako aj ďalší tréning správania. To by sa malo opakovať aj doma so známymi ľuďmi. To si vyžaduje stálu podporu zo sociálneho prostredia pacienta. Často neexistuje alternatíva k doplnkovému užívaniu liekov. Aj tie sa musia brať neustále. Ak terapia úspešne pokračuje, môžu si pacienti zvoliť aj iné metódy, ktoré im dodajú vnútornú stabilitu. Autogénny výcvik or jóga sú jednou z možností. Ak sa u detí už objavia prvé príznaky nedostatku kontroly impulzov, liečba by sa mala začať v počiatočnom štádiu. Tu sa tiež vyžaduje, aby sprevádzajúci pedagógovia poskytovali rodičom rady. Stabilný a milujúci domov poskytuje najlepšiu podporu.
