Dialektická behaviorálna terapia
dialektický behaviorálna terapia Je to forma psychoterapie vyvinuté psychológmi a často používané u pacientov s hraničný syndróm. V zásade ide o kognitívno behaviorálnu terapiu, ale tiež s ňou funguje rozjímanie cvičenia, ktoré majú pacientovi pomôcť získať nový spôsob myslenia. V zásade sa dá povedať, že terapia má dva východiská.
Prvým je dialektický prístup, ktorý spočíva v rozpoznávaní protichodných uhlov pohľadu, ich akceptovaní a snažení sa nájsť strednú cestu. To môže znamenať, že pacienti musia vnímať, že v zložitých situáciách by nemali bez výnimky reagovať nadmerným hnevom, ale že situáciu ako takú prijímajú a snažia sa viesť rozhovor na základe faktov. Druhý prístup, behaviorálny prístup, sa týka takejto zmeny v správaní.
Napríklad tu ide o odmeňovanie dobrého správania a tým o jeho podporu. Dialektickýbehaviorálna terapia sa používa nielen u hraničných pacientov, ale aj u pacientov s poruchami stravovania. Terapia sa môže uskutočňovať ambulantne alebo ambulantne, v individuálnej terapii alebo v skupinovej terapii.
Okrem toho existuje farmakoterapia, ktorá funguje pri užívaní liekov. Tu napríklad neuroleptiká alebo sa podávajú antidepresíva, aby sa pacientom ľahšie zahájila nadchádzajúca terapia. Inak sa použitie týchto liekov neodporúča pre hraničných pacientov.
Dôležitejšia je individuálna terapia. Počas tejto doby by sa mal pacient vyrovnať so svojimi problémami a pokúsiť sa ich vyriešiť. Pri individuálnej liečbe je dôležité, aby sa pacient a terapeut dohodli, že sa pacient zaviaže spolupracovať najlepším možným spôsobom a neprerušovať liečbu (bohužiaľ to je často prípad hraničných pacientov) a terapeut sa zase zaviaže, že urobí všetko pre to, aby pacientovi pomohol.
Pacient by si mal potom istý čas viesť denník, v ktorom sú zaznamenávané negatívne udalosti a samovražedné myšlienky, ako aj pozitívne skúsenosti. Okrem individuálnej terapie by mala byť vždy k dispozícii pohotovostná telefónna služba, pretože počas terapie môžu nastať situácie, keď nie je k dispozícii žiadny terapeut a pacient sa cíti ohromený. V týchto chvíľach by mala existovať možnosť kontaktovať terapeuta alebo inú osobu, ktorá je oboznámená s hraničnou terapiou.
Po individuálnej terapii nasleduje skupinová terapia, ktorá pozostáva z piatich modulov. Jedným z nich je vnútorná všímavosť. Tu je dôležité, aby bol pacient schopný popísať a uvedomiť si, čo cíti.
Ak sa pacient cíti šťastný, mal by byť schopný to preukázať (napríklad úsmevom) a tiež to vedieť oznámiť svojmu okoliu, ak sa cíti smutný, mal by tento pocit aj verbalizovať a podobne. Ďalším modulom je takzvaná tolerancia voči stresu. Tu je dôležité, aby pacient v stresových situáciách emocionálne nereagoval okamžite, ale nechal najskôr situáciu ovplyvniť a potom reálne uvažoval o tom, či sa dá situácia dobre zvládnuť.
Tretí modul sa zaoberá narábaním s pocitmi. Tu je dôležité, aby pacient mohol klasifikovať pocity, ktoré sa u neho prejavia. Mal by byť schopný rozlišovať medzi šťastnými, nádejnými, nahnevanými, smutnými a všetkými ostatnými pocitmi.
To umožňuje pacientovi ovládať každú situáciu a každú emóciu. Štvrtý modul sa zaoberá budovaním sociálnej siete, teda interpersonálnymi zručnosťami. Tu by sa mal pacient naučiť, ako najlepšie pristupovať k ľuďom, ako sa do nich zapojiť a tiež ako raz za čas utrpieť neúspech alebo sklamanie, čo sa však vďaka priateľstvu dá odpustiť.
Tu je dôležité, aby sa pacient dozvedel, že na udržanie priateľstva môže byť tiež v pozadí. Posledný modul sa zaoberá sebaúctou. Pacient sa musí naučiť, že sám je osobou, ktorú by si mali vážiť ostatní a predovšetkým on sám. Že má dovolené mať o sebe pozitívne myšlienky a že môže pre seba urobiť niečo dobré. Všetky tieto moduly by mali byť vyvinuté a internalizované v skupinovej terapii.
