Hraničný syndróm

Emocionálne nestabilná porucha osobnosti, BPD, BPS, sebapoškodenie, parasuicidalita Angličtina: hraničná

Definícia

Hraničnou poruchou je tzv porucha osobnosti typu „emočne nestabilný“. Osobnosťou sa tu rozumejú vlastnosti a správanie človeka, s ktorým reaguje a bude reagovať na určité situácie. Emocionálna nestabilita znamená, že hraničná porucha vedie k ťažkostiam s reguláciou nálady, takzvanému „afektu“. Na vyvolanie veľmi vysokej úrovne vzrušenia (pozitívneho alebo negatívneho) často stačia malé podnety, či už sú to situácie zvonku alebo vlastné napínavé myšlienky. Navyše po tomto vzrušení trvá veľmi dlho, kým sa nálada vráti na úroveň, na ktorej bola pred udalosťou alebo myšlienkou.

Je to liečiteľné?

U duševných chorôb, ako u mnohých somatických (tj. Fyzických) chorôb ako napr rakovina, termín „remisia“ sa používa skôr v odbornom žargóne ako „liečiteľnosť“. Definícia remisie v prípade hraničnej hodnoty porucha osobnosti sa meria skutočnosťou, že sa toľko rokov nevyskytli žiadne príznaky typické pre toto ochorenie. V prípade hraničnej porucha osobnostiŠtúdie medzitým priniesli početné náznaky toho, že ochorenie často pretrváva niekoľko rokov po nástupe, ale u mnohých pacientov potom ustúpi, tj neobjavia sa žiadne príznaky.

Táto remisia nastáva po veľmi odlišných obdobiach ochorenia. Jedna štúdia napríklad zistila remisiu u necelých 50% pacientov po 4 rokoch a ďalšia o dva roky neskôr už 70% pacientov bolo v remisii. Novšia štúdia preukázala remisiu u takmer 90% pacientov 10 rokov po stanovení diagnózy.

V porovnaní s mnohými inými duševnými chorobami možno preto hraničnú poruchu osobnosti považovať za možnú liečbu v najširšom slova zmysle. Je však viditeľné, že mnoho pacientov, ktorí dlhé roky nemajú príznaky choroby, má v určitých oblastiach každodenného života stále viac problémov ako duševne zdraví ľudia. Najmä sociálna integrácia (stabilné partnerstvá, priateľstvá, všeobecný kontakt s inými ľuďmi) ​​je u pacientov s hraničnou poruchou osobnosti často horšia ako u ostatných.

Štúdie však naznačujú, že sociálna integrácia sa zlepšuje, čím viac rokov uplynulo od remisie (tj. „Liečenia“). Okrem toho majú pacienti, ktorí trpeli hraničnou poruchou osobnosti v dospievaní a ranej dospelosti, oveľa vyšší výskyt takzvaných afektívnych porúch v priebehu života. Tie obsahujú depresia alebo maniodepresívna choroba. Úzkosť a poruchy stravovania, rovnako ako zneužívanie návykových látok, sa tiež vyskytujú častejšie u remitovaných hraničných pacientov ako v bežnej populácii.

Je to dedičné?

O tom, či je hraničná choroba dedičná, sa diskutovalo a skúmalo mnoho rokov. Doteraz však neexistujú dôkazy o tom, že by išlo o chorobu, ktorá je dedičná v pravom slova zmysle. Zdá sa však, že určité vlastnosti, ako napríklad tendencia k emočnej nestabilite, sa vyskytujú skôr u detí chorých rodičov. Podľa súčasného stavu výskumu prepuknutie choroby však nastane, až keď sa k tomu pridajú ďalšie faktory, ako napríklad určité životné podmienky alebo vzorce správania. Napríklad sa dokázalo, že ľudia trpiaci hraničnými poruchami mali v minulosti nadpriemerné skúsenosti so sexuálnym zneužívaním alebo násilím.