Diagnóza | Patelárna luxácia

Diagnóza

Ak je patella stále luxovaná, diagnóza sa dá urobiť jediným pozorovaním. Okrem toho kolenný kĺb výpotok a dávajúca cesta sú prelomové pre diagnostiku. Klinickým vyšetrením je takzvaný test zatknutia.

V tomto teste sa vykoná pokus o zasunutie jabĺčka cez vonkajšie klzné ložisko v uvoľnenom stave. Skúška sa považuje za pozitívnu, ak sa vykoná nedobrovoľný obranný pohyb alebo ak dôjde k luxácii pately. An röntgen z kolenný kĺb sa vykonáva na prístrojovej diagnostike.

Okrem toho špeciálny obrázok jabĺčka je zaujatá v troch polohách (patelladéfilé pri ohybe 30 °, 60 ° a 90 ° ohybu) kolenný kĺb). Tento obrázok je možné použiť na hodnotenie patelárnej dysplázie (vychýlenia patela), artróza za jabĺčka (retropatelárna artróza) a kostnaté výťažky (vriace chrupavka vločka). Ak existuje silné podozrenie na chrupavka strihaním v zadnej časti patela alebo vo vonkajšom kondyle femuru je potrebné vykonať magnetickú rezonančnú tomografiu kolenného kĺbu (MRI koleno), aby sa určil rozsah poškodenia.

Okrem chrupavka poškodenie, poranenie väzov možno hodnotiť aj pri magnetickej rezonancii kolenného kĺbu, najmä mediálneho retinakula kolenného kĺbu, ktoré sa v prípade smerom von vykĺbenej patelly často úplne roztrhne. Patelárna dislokácia vo väčšine prípadov nevyžaduje žiadne ošetrenie, pretože sa obvykle sama vráti do svojho kĺzavého ložiska (samorepozícia), najmä keď sa kolenný kĺb uvedie do vysunutej polohy. Ak sa tak nestane, je mimoriadne dôležité rýchlo a adekvátne liečiť patelárnu dislokáciu, aby sa zabránilo možným následným škodám.

Cieľom je priviesť patellu natrvalo späť do kĺzavého ložiska, a to od pravdepodobnosti poškodenie chrupavky sa zvyšuje s každou ďalšou dislokáciou. V prvom rade musí byť patella čo najskôr vrátená do správnej polohy. Toto premiestnenie môže vykonať lekár alebo skúsený športový tréner.

Tu je dôležité koleno pomaly napínať a pritom držať koleno pevne na svojom mieste, aby nemohlo dôjsť k náhlym nežiaducim pohybom. Ak je redukcia úspešná, pacient si okamžite všimne zlepšenie v bolesť. Ak je to možné, an röntgen potom sa má vykonať správna poloha kolenného kĺbu alebo počítačová tomografia (CT).

V závislosti od rozsahu spôsobenej škody sú na výber rôzne možnosti liečby.

• Na zistenie, či nedošlo k poškodeniu väzov a prídržného aparátu, je možné použiť zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie (MRI). Ak to tak nie je, na odstránenie defektu zvyčajne postačuje konzervatívna (nechirurgická) liečba.

  Často stačí stabilizovať a znehybniť kolenný kĺb asi 6 týždňov pomocou vodiacej koľajnice (ortézy), omietka rukáv alebo obväz.

• Na úľavu možno predpísať sprievodné lieky bolesť a na potlačenie možného zápalu a opuchu. Obzvlášť užitočné sú tu prípravky z antireumatickej formy (nesteroidné antireumatiká, NSAID) ako napr. diclofenac or Ibuprofen.
• Chladiace masti môžu tiež zmierniť opuchy a uľaviť bolesť.
• V ojedinelých prípadoch môže byť vhodné zmierniť väčší výpotok kolenného kĺbu pomocou a pichnutie.
• Okrem týchto akútnych opatrení by sa fyzioterapia mala vykonávať dlhší čas. To znamená, že pacient by v žiadnom prípade nemal nechať odpočívaciu fázu príliš dlhú a mal by sa potom rýchlo mobilizovať, najlepšie pod lekárskym alebo fyzioterapeutickým dohľadom.

  Na jednej strane to slúži ako prevencia proti úpadku svalstva a stuhnutiu kolenného kĺbu. Na druhej strane by sa mal vykonať tréning budovania svalov na zlepšenie sily a koordinácie, čím je menšia pravdepodobnosť obnovenej luxácie kolenného kĺbu.

• Ak však existuje rozsiahla poškodenie chrupavky alebo poškodenia väzivového aparátu alebo strihanie fragmentu chrupavky a kostí (vločiek), je potrebné vykonať chirurgickú liečbu. Aj po opakovaných dislokáciách sa v určitom okamihu zvyčajne uchýli k chirurgickému zákroku, ktorý zabezpečí dlhodobé hojenie.