Klepnite na patelárnu luxáciu | Patelárna luxácia

Klepnite na patelárnu luxáciu

Liečba dislokácie patela sa zvyčajne začína konzervatívnym pokusom pred použitím chirurgických opatrení, aj keď v 50% prípadov to už môže viesť k trvalému úspechu. Chirurgická terapia sa použije iba v prípade, že terapia zlyhá alebo sa znovu objaví dislokácia. Konzervatívny prístup k liečbe spočíva v fyzioterapii a aplikácii obväzov, ortéz, omietka škrupiny alebo pásky.

Pomocou týchto opatrení sa najskôr urobí pokus o imobilizáciu a posilnenie patelárnych svalov (najmä štvorhlavý sval sval). Aplikácia pások - najlepšie kinesiopások - je zameraná na uvedenie patelly do správnej polohy alebo do jej vodiacej lišty, aby sa umožnil plynulý pohyb v kolenný kĺb a zabrániť (opätovnému) pošmyknutiu. Používa sa preto na ľahké upevnenie jabĺčka v správnej polohe.

Okrem toho môže tiež znížiť použitie kineziopásky bolesť a zápal za predpokladu, že jeden z dvoch predtým existoval v súvislosti s dislokáciou patela alebo s existujúcou nesprávnou polohou patelly. Správne ošetrenie po dislokácii patela má veľký význam, pretože inak by došlo k následnému poškodeniu ako napr artróza sa môžu rozvíjať veľmi často. Okrem toho existuje zvýšené riziko utrpenia novej dislokácie patela, a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť komplikácií.

Spočiatku sa človek zvyčajne snaží liečbu vykonávať konzervatívne, tj. Bez chirurgického zákroku. Za určitých okolností však môže byť potrebné vykonať chirurgický zákrok. Faktory, ktoré hovoria v prospech chirurgického zákroku Pri rozhodovaní o tom, či je chirurgický zákrok nakoniec nevyhnutný, je vždy rozhodujúce jeho želanie.

Ktorá z dostupných operácií sa v konkrétnom prípade uprednostňuje, závisí od:

• Nereagovanie na konzervatívnu liečbu
• Viaceré luxácie
• Veľmi výrazné poškodenie chrupavky
• Strihanie fragmentov chrupavky a kostí (vločiek)
• Poškodenie úchytného a bandážového aparátu
• Vek pacienta,
• Rozsah poranenia (nestability, frekvencia dislokácií, rozsah poranenia)
• A základné anatomické podmienky (nesprávna poloha)

Cieľom všetkých postupov je obnoviť normálnu anatómiu tela kolenný kĺb. Počas operácie je dôležité na jednej strane opraviť chrupavka poškodenie a na druhej strane odstrániť z kĺbu všetku voľnú kosť alebo chrupavku. Tieto odstránenia sa zvyčajne môžu uskutočniť počas artroskopia kolena ako súčasť diagnostického postupu. Chirurgia mäkkých tkanív sa spravidla primárne používa, ak je veľmi pravdepodobné, že povedie k hojeniu, a iba v extrémnejších prípadoch sa môžu použiť metódy korekcie kostí (ktoré sa navyše môžu používať iba po ukončení rastu).

Rozlišujú sa rôzne chirurgické zákroky: Obidve metódy možno v prípade potreby kombinovať s takzvaným „laterálnym uvoľnením“. To je charakterizované skutočnosťou, že väzivové štruktúry na vonkajšej strane patela sú prerezané, čo znižuje tendenciu patelly vyčnievať smerom von. Existuje však mnoho ďalších možností na chirurgické ošetrenie luxácie patela.

Po operácii však liečebná fáza ešte nie je dokončená. V závislosti od zvoleného postupu musí pacient stále uľaviť kolenný kĺb po určitú dobu a potom pravidelne absolvovať fyzioterapiu, aby sa dlhodobo zabezpečila správna poloha patela.

• Napríklad interná chirurgia je veľmi častá operácia.

  Tu je prístroj vnútornej kapsuly pevne zošitý a väzivo je zhromaždené na vnútornej strane, čo nakoniec ťahá jabĺčka viac smerom dovnútra kĺbu, čo sťažuje luxáciu smerom von.

• MPFL sa často rekonštruuje, keď je poškodené pridržovacie zariadenie. V tomto postupe je trojuholníkové väzivo medzi vnútornou stranou patela a stehno (Medial Patello-Femoral Ligament = MPFL) je nahradený šľachou predtým získanou z dolnej noha. Výsledkom je vysoká stabilita.
• Jedným kostným opatrením je napríklad dislokácia tuberosity (chirurgický zákrok podľa Elmslie-Trilata).

  V tomto postupe bod, v ktorom jabĺčka šľacha sa pripája k spodnej časti noha sa posúva ďalej dovnútra. Vďaka tomu sa patella nachádza vo svojej kĺzavej dráhe ďalej smerom dovnútra a už sa nemôže tak ľahko dislokovať.

Následná liečba po rekonštrukčnej operácii dislokácie patela má 4 fázy:

• Prvá fáza sa začína počas pobytu v nemocnici a zahŕňa prvý týždeň pooperačnej liečby. Bolesť lieky, kryoterapia, pasívna a aktívne asistovaná fyzioterapia pomocou pohybovej dlahy a lymfa používajú sa drenáže.

  Iba 2 - 3 dni po operácii zostáva koleno nehybné pomocou dlahy, po ktorej sa uskutoční vyššie uvedená terapia a čiastočné zaťaženie cca. 25 kg začína. Po prvom týždni sa pokračuje v rovnakých terapeutických opatreniach aj mimo nemocnice a fyzioterapia sa zintenzívňuje. Čiastočné zaťaženie sa zvýši na polovicu hmotnosti tela.

• Nasledujú fázy 2 ďalšie dva týždne, počas ktorých sa vykonáva aktívna fyzioterapia s úplným rozsahom pohybu podľa potreby, ako aj sila a strečing cviky sa vykonávajú a je zamerané na znášanie celej hmotnosti s ortézou.
• Následná fáza 3 zahŕňa ďalšie zvýšenie záťaže a intenzity tréningu po dobu 4 týždňov, ako aj úplné zaťaženie bez ortézy.
• Vo fáze 4, tj. Asi 3 mesiace po operácii, je možné bez obmedzenia pokračovať v športovo špecifickom tréningu (loptové a kontaktné športy však až po 9-12 mesiacoch).