Stručný prehľad
- Príznaky: Bolesť päty (priebehom sa zhoršuje), ranná štartovacia bolesť, poruchy chôdze.
- Liečba: Konzervatívna liečba úľavou, chladenie, lieky proti bolesti, krátkodobo aj kortizón, strečingové cvičenia, vložky do topánok, dlahy, bandáže, fyzioterapia s masážami, mimotelová terapia rázovou vlnou (ESWT), röntgenové ožarovanie zápalov, chirurgická liečba s otvorený rez.
- Prognóza: Po konzervatívnej liečbe alebo operácii je prognóza zvyčajne dobrá. Zotavenie je možné do šiestich mesiacov, niekedy trvá jeden až dva roky.
- Diagnostika: Fyzikálne vyšetrenie s anamnézou, RTG a ultrazvukové vyšetrenie, magnetická rezonancia (MRI).
- Príčiny: Preťaženie a podráždenie plantárnej šľachy (časté pri športe alebo pri skrátenej Achillovej šľache), úraz.
- Prevencia: Vhodná a stabilizačná obuv, ortopedické vložky, rozcvičovacie a strečingové cvičenia pred športom, strečingové cvičenia po športe
Čo je to plantárna fasciitída?
Plantárna fascia vzniká na dolnom a prednom okraji kalkanea, takzvaný calcaneal tuberositas (tuber calcanei). Spája tarzus s metatarzálnymi a metatarzofalangeálnymi kĺbmi. Všetko spolu tvorí pozdĺžnu klenbu chodidla.
Pri rolovaní chodidla dochádza k napínaniu plantárnej fascie takzvaným vrátkovým efektom, ktorý zabezpečuje prenos sily z predkolenia na zadok. Účelom fascie je napnúť pozdĺžnu klenbu, vyrovnať zadnú a prednú nohu, absorbovať nárazy a pasívne zdvihnúť klenbu chodidla.
Termín plantárna fasciitída pochádza z anglo-amerického výrazu „plantárna fasciitída“. Z hľadiska ochorenia (patológie) a anatómie však symptómy zodpovedajú „syndrómu bolesti päty“, zatiaľ čo „plantárna fasciitída“ označuje klinický obraz, ktorý sa vyskytuje nad druhou klinovou kosťou a metatarzom.
Aké sú príznaky plantárnej fasciitídy?
Nástup plantárnej fasciitídy je postupný. Postupom času sa príznaky postupne zhoršujú, zvyčajne v priebehu týždňov alebo mesiacov. Príznaky, medzi ktoré patrí najmä bolesť päty (kalkaneodýnia), sa spočiatku vyskytujú len pri námahe, neskôr aj ráno pri vstávaní a v pokoji. Postihnuté osoby zvyčajne hlásia pálenie alebo ťahanie bolesti pod chodidlom alebo v oblasti päty. Niekedy vedú k neschopnosti chodiť.
Jedným z príznakov plantárnej fasciitídy je bolesť päty ihneď po postavení sa (nábehová bolesť), ktorá po krátkom čase chôdze zmizne. Pri športe sa u postihnutých spočiatku objavujú aj bolestivé epizódy na začiatku námahy, ktoré po zahriatí ubúdajú. Ku koncu cvičenia sa príznaky vrátia. Bolesť zosilňuje najmä šprint a skákanie.
Ako sa lieči plantárna fasciitída?
Konzervatívne zaobchádzanie
Aby sa zmiernil zápal a bolesť pri plantárnej fasciitíde, liečba spočíva predovšetkým v zmiernení alebo úprave športových pohybov. V tomto procese lekár analyzuje tréningové metódy a okolnosti, napríklad horské behy, bežecké plochy piesku alebo sutiny, náhle zvýšenie tréningu a v prípade potreby navrhne zmenu.
Naťahovacie cvičenia: Pre lýtkové a plantárne svaly sú naťahovacie cvičenia nevyhnutnou súčasťou konzervatívnej liečby plantárnej fasciitídy. V jednej štúdii sa u 72 percent pacientov zlepšili symptómy samotnými strečingovými cvičeniami.
Napríklad jeden strečingový cvik zahŕňa gúľanie chodidla cez fľašu naplnenú ľadom. Dobrým naťahovacím cvičením je aj pasívne ohýbanie chodidla uterákom omotaným okolo predkolenia a pritiahnutím k hlave. Lekári a terapeuti odporúčajú opakovať strečingové cvičenia asi trikrát denne po dobu aspoň desiatich minút.
Páskové bandáže: Pásky a bandáže možno použiť na stabilizáciu chodidla a klenby. Obe tlmia tlak na šľachu pri chôdzi, čím sa znižuje stres a bolesť päty.
Fyzikálna terapia: špeciálne masáže, ako sú masáže priečneho trenia na báze šľachy, sú spočiatku nepríjemné, ale pomáhajú zmierniť bolesť. Súčasťou terapie je aj cielený tréning svalov chodidiel.
Redukcia hmotnosti: Ľudia s nadváhou sú náchylnejší na plantárnu fasciitídu, pretože viac zaťažujú plantárnu šľachu. Ak sa vyskytne zápal a tiež väčšia nadváha, súčasťou terapie je často redukcia hmotnosti.
Lieky: Vhodnými liekmi sú nesteroidné protizápalové lieky (NSAID). Injekčná liečba kortizónom je ďalšou možnosťou, pri ktorej zmizne až 70 percent bolesti. Opakované injekcie však môžu znížiť metabolizmus tkaniva šľachy do takej miery, že sa zvyšuje riziko prasknutia.
Röntgenové zápalové ožarovanie: Lekári používajú röntgenové zápalové ožarovanie aj pri plantárnej fasciitíde, ktorá bola bez úspechu liečená konzervatívne. Asi dve tretiny pacientov liečených touto metódou sa stanú bez bolesti. Nevýhodou je však radiačná záťaž.
Chirurgická liečba rezom
V zriedkavých prípadoch, keď po šiestich mesiacoch napriek konzervatívnym opatreniam nenastalo žiadne zlepšenie, lekári zvažujú operáciu. Toto je zvyčajne vyhradené pre prípady, ktoré nereagujú na pokusy o konzervatívnu liečbu – asi päť percent všetkých pacientov s plantárnou fasciitídou podstúpi operáciu.
Otvorené vrúbkovanie je štandardný postup pri chirurgickej liečbe plantárnej fasciitídy. Pri tomto postupe sa urobí krátky, šikmý rez na koži nad bodom na chodidle, kde je tlaková bolesť najzávažnejšia, aby sa vryla plantárna fascia v jej počiatku. Tým sa okamžite zníži napätie v šľache. Pomáha tiež predchádzať bolestivým jazvám. Ak je prítomná pätová ostroha, môže byť ablovaná aj na jej základni.
Po šiestom pooperačnom týždni je možné pomaly zvyšovať bežeckú záťaž, aj keď spočiatku sa odporúča len ľahký vytrvalostný tréning. Pred desiatym až dvanástym týždňom po operácii sa stále dôrazne neodporúčajú skákacie záťaže. Celý proces hojenia trvá minimálne dvanásť týždňov, v jednotlivých prípadoch dokonca až jeden rok.
Je možná aj endoskopická liečba. Doba hojenia je potom zvyčajne kratšia.
Komplikácie operácie
Ako komplikácia napríklad bolesť zostáva po operácii alebo migruje do strednej časti chodidla. Stáva sa to vtedy, keď bola prerezaná celá plantárna fascia, pretože sa zmenilo napätie pozdĺžnej klenby. Ako pri každom chirurgickom zákroku, nemožno vylúčiť všeobecné chirurgické riziká, ako sú povrchové alebo hlboké infekcie, bolestivé jazvy alebo hlboká žilová trombóza.
Ďalšie možnosti liečby
To isté platí pre alternatívne lieky s ricínovým olejom alebo kapsaicínom. Ricínový olej stimuluje najmä tvorbu kolagénu, a tak údajne okrem iného posilňuje štruktúru šliach. Má tiež protizápalový účinok. Kapsaicín je široko používaný ako liek proti bolesti vo forme náplastí a mastí, najmä v športe.
Chlad pôsobí do určitej miery aj proti bolesti a znižuje pocit pálenia v chodidle. Lekári preto pri akútnej bolesti päty radia chodidlo schladiť. Na tento účel sú vhodné chladiace podložky (cool packy) alebo tvarohové obklady.
Teplo je rovnako užitočným liekom na bolesť päty. Rovnako ako chlad, stimuluje krvný obeh a tým aj samoliečebné schopnosti tela. Poskytuje však aj relaxáciu a uvoľňuje stvrdnuté tkanivo. Masáže zohriatymi olejmi šetrnými k pokožke sú preto vhodné ako podporné opatrenie pri terapii plantárnej fasciitídy a možno ich vykonávať aj doma.
Domáce lieky a homeopatia majú svoje hranice. Ak príznaky pretrvávajú dlhší čas, nezlepšujú sa alebo sa dokonca zhoršujú, vždy by ste sa mali poradiť s lekárom.
Aké sú šance na vyliečenie plantárnej fasciitídy?
U väčšiny pacientov s plantárnou fasciitídou sú konzervatívne metódy liečby úspešné a vyliečenie je možné v 80 až 90 percentách prípadov. Priebeh ochorenia alebo proces hojenia je však často zdĺhavý a trvá jeden až dva roky. Lekári odporúčajú športovcom, aby v tomto období výrazne obmedzili svoju námahu. Po chirurgickej liečbe asi deväť z desiatich pacientov vrátane športovcov hlási 80-percentné zlepšenie symptómov.
Ako sa diagnostikuje plantárna fasciitída?
V prípade podozrenia na plantárnu fasciitídu sú rodinní lekári alebo ortopedickí špecialisti prvými ľuďmi, ktorých treba kontaktovať. Plantárna fasciitída má charakteristickú anamnézu (anamnézu), čo znamená, že diagnóza môže byť stanovená rýchlo. Typické otázky, ktoré môže lekár počas anamnézy položiť, sú:
- Mali ste akútne zranenie chodidla?
- Bolí to pod pätou pri zaťažovaní?
- Kedy nastáva bolesť? S akými pohybmi?
- Kam bolesť vyžaruje?
Pri vyšetrení postihnutý jedinec zvyčajne hlási lokalizovanú citlivosť pod pätou na báze fascie. V prípade prietrže by vznikla modrina na chodidle s tlakovou bolesťou.
Ak sa nepohodlie vyskytne akútne, pravdepodobne ide o natiahnutie alebo v ojedinelých prípadoch o (ne)trhnutie plantárnej šľachy. Postihnutý uvádza, že ďalšie namáhanie a beh už pre bolesti nebolo možné. Na druhej strane sa sťažnosti zhoršili. Niekedy opuch alebo hematóm naznačuje iné zranenia, ako sú zlomeniny, poranenia svalov alebo natrhnutie.
Zobrazovacia diagnostika
Pre podrobnejšiu diagnostiku plantárnej fasciitídy lekári okrem röntgenových lúčov konzultujú ultrazvuk a magnetickú rezonanciu (MRI).
Röntgen
Bočné röntgenové snímky ukazujú ostrohu na päte u približne 50 percent pacientov s plantárnou fasciitídou. Toto však nie je diagnostické a vyskytuje sa asi u 25 percent populácie. Aby lekári vylúčili nesprávne postavenie zadnej nohy, urobia röntgenové snímky nohy v troch rovinách.
Ultrazvuk
Magnetická rezonancia
Pomocou magnetickej rezonancie (MRI) lekár robí presné rezy chodidla. Pre lepšie posúdenie lekár zvyčajne používa kontrastnú látku, ktorú vstrekne do krvi cez žilu. Pomocou MRI možno určiť presnú polohu a rozsah zápalu. Použitie MRI je obzvlášť užitočné pred chirurgickým zákrokom, aby sa predišlo prehliadnutiu možných zlomenín, čiastočných zlomenín, abnormalít šliach a pomliaždenín kostí.
Čo spôsobuje plantárnu fasciitídu?
Plantárna fasciitída je v podstate spôsobená nadmerným používaním plantárnej fascie. To sa často vyskytuje v súvislosti so športom, najmä behom alebo skákaním. Plantárna fasciitída je obzvlášť častá v štvrtej a piatej dekáde života, čo pravdepodobne súvisí s opotrebovaním súvisiacim s vekom. Plantárnou fasciitídou je postihnutých asi desať percent všetkých športovcov v bežeckých disciplínach. Medzi ďalšie rizikové športy patrí basketbal, tenis, futbal a tanec. Neexistuje žiadna súvislosť medzi trvaním tréningu a frekvenciou sťažností.
Okrem toho sú zranenia niekedy príčinou plantárnej fasciitídy. Aj tie najmenšie zmeny niekedy spôsobujú poranenia kolagénových vlákien a vedú tak k chronickému zápalu. Pacienti hlásia napríklad, že sa pri jej prechádzaní zachytili pätou o okraj cesty.
Dá sa plantárnej fasciitíde zabrániť?
Keďže plantárna fasciitída je zvyčajne spôsobená preťažením skôr netrénovaných svalov a zodpovedajúcej šľachy, lekári radia najmä športovcom, aby si svaly pred športovaním vždy dobre zahriali. Natiahnuté svaly a šľachy sú menej náchylné na zápaly alebo natrhnutie. Preventívne strečingové cvičenia pomáhajú pred športom aj po ňom. Týka sa to aj aktivít, pri ktorých ľudia veľa behajú alebo skáču – či už pracovne alebo rekreačne.
Dôležitá je aj správna obuv. Nosenie topánok s dobrou podporou a odpružením môže zabrániť zápalu plantárnej šľachy.
