chrupavka patrí medzi spojivové a podporné tkanivá. Skladá sa to z chrupavka bunky a medzibunková látka, ktorá ich obklopuje. V závislosti od zloženia tejto látky sa rozlišuje hyalínová, elastická a vláknitá chrupavka.
Plešatosť chrupavky popisuje stav keď už chrupavka nie je. Tkanivo chrupavky je všeobecne veľmi elastické pri tlaku a ohýbaní, a preto ho možno nájsť na jednej strane v častiach tela, ktoré sú v každodennom živote vystavené vysokému tlakovému zaťaženiu (napríklad povrchy kĺbov), a na druhej strane oblasti, ktoré musia mať vysoký stupeň pružnosti (ako napr ušnica a externé zvukový kanál). U dospelých tkanivo chrupavky neobsahuje plavidlá ani nervy.
Musí byť preto zásobovaný inou cestou. Tento prísun sa uskutočňuje difúziou, čo znamená, že živiny pasívne migrujú z vyššej na nižšiu koncentráciu. Kĺbová chrupavka získava z kĺbu potrebné živiny potrebné na prežitie sliznice (synovia).
Chrupavka na iných miestach má takzvanú chrupavkovú membránu (perichondrium), ktorá plní rovnakú funkciu. Pre lepšiu klasifikáciu poškodenia chrupavky sa používa klasifikácia podľa Outerbridge, v ktorej sa rozlišujú stupne 0 až 4. Je však dôležité poznamenať, že rozsah objektívne zistiteľných zmien chrupavky sa nedá vždy presne prispôsobiť rozsahu pacientových symptómov.
Niektorí pacienti takmer vôbec nemajú bolesť napriek tomu, že už bolo preukázané vážne poškodenie, iné majú veľmi vysokú úroveň utrpenia, hoci pomocou vyšetrení sa dá len ťažko niečo určiť. Z tohto dôvodu je dôležité veľmi dobre prediskutovať a naplánovať liečbu s pacientom, pretože ide o jeho blaho, nie o Röntgen obraz, ktorý sa má obnoviť.
- Stupeň 0: žiadne existujúce poškodenie chrupavky;
- 1. stupeň: chrupavka je úplne konzervovaná, ale mäkne, najmä pod tlakom;
- 2. stupeň: chrupavka je na povrchu mierne zdrsnená;
- 3. stupeň: chrupavka je natrhnutá až po kosť, čo umožňuje nájsť v tkanive niečo ako kráterovitý defekt;
- 4. stupeň: chrupavka sa úplne stratí až po kosť, takže kosť je obnažená.
Poškodenie kĺbovej chrupavky bolo popísané u niekoľkých miliónov ľudí na celom svete a možno ho pripísať širokej škále príčin.
Chronické spúšťače možno všeobecne odlíšiť od akútnych. Najbežnejšou akútnou príčinou poškodenia chrupavky je zranenie, ktoré sa zvyčajne stane pri športovom úraze alebo páde. Chrupavka môže byť poškodená vo väčšej alebo menšej miere prudkým nárazom do kĺbu alebo krútením alebo krútením okolo (k tomu dochádza obzvlášť často členok kĺb).
Vo väčšine prípadov je táto chyba obmedzená na jednu oblasť, napriek tomu môže postihnutému spôsobiť značné nepohodlie hlboké natrhnutie alebo najmä odstránenie malých kúskov chrupavky s následným uviaznutím v inej časti kĺbu. Chronické poškodenie chrupavky je väčšinou spôsobené opotrebovaním. Na jednej strane k tomuto opotrebovaniu dochádza v rámci úplne prirodzeného procesu starnutia.
Výsledok tohto procesu je tzv artróza (chronické degeneratívne ochorenie kĺbov). V závislosti od ich umiestnenia kĺby musia niesť viac alebo menej svojej telesnej hmotnosti a každý deň sú vystavené mnohým ďalším stresom a pohybom. Typ a intenzita týchto kmeňov tiež ovplyvňuje rýchlosť opotrebovania chrupavkového tkaniva.
Nie je preto prekvapením, že rizikové faktory poškodenia chrupavky sú hlavne nadváha a nesprávne alebo nadmerné zaťaženie, ako sú niektoré športy a samozrejme pokročilý vek. Svoju úlohu tu zohrávajú aj určité genetické faktory. Niektorí ľudia majú jednoducho horšiu kvalitu chrupavky, a preto majú predispozíciu k vývoju poškodenia chrupavky rýchlejšie ako iní, bez toho, aby s tým mohli niečo urobiť.
Okrem toho môžu nesprávne fungovanie a výsledné nesprávne znášanie hmotnosti tiež podporovať vývoj chýb chrupavky. Ďalšou príčinou poškodenia chrupavky môže byť dlhodobá imobilizácia kĺby. Akútne poškodenie chrupavky často spôsobuje vážne ťažkosti bolesť, niekedy iba v strese, ale niekedy v pokoji.
Mobilita v kĺbe je navyše v mnohých prípadoch obmedzená. V prípade chronického poškodenia chrupavky môžu príznaky po dlhú dobu chýbať. Komplikáciami v tomto klinickom obraze sú hlavne výpotky spôsobené reaktívnym zadržiavaním tekutín v kĺbe, ktoré sú nápadné ako opuch a artróza, čo je na základe dlhodobého poškodenia chrupavky takmer nevyhnutné. Problém poškodenia chrupavky tiež spočíva v tom, že ľudské telo je schopné regenerovať chrupavkové tkanivo iba vo veľmi obmedzenej miere.
Je tomu tak preto, lebo tento typ tkaniva nie je dodávaný nervovými bunkami a krv plavidlá, ktoré však majú pre liečebný proces veľký význam. Predpokladá sa, že je možné obnoviť iba asi 4% buniek chrupavky, aj keď to závisí od veku. To nestačí na to, aby bolo možné napraviť akékoľvek škody, ku ktorým došlo bez vonkajšej pomoci. Vo väčšine prípadov sa škody časom skôr zvyšujú ako zlepšujú.
