Diagnóza | Nekróza

Diagnóza

Diagnostický postup závisí od umiestnenia nekróza. Ak je to externé nekrózanapríklad pri nekróze kože môže lekár po bližšom vyšetrení stanoviť diagnózu. Okrem toho sa urobí náter na ranu, aby sa zistilo, či sa v ňom nachádzajú patogény nekróza.

Ak je však nekróza vnútorná, napríklad nekróza kostí alebo orgánov, je potrebné zobrazenie. Spravidla sa to robí pomocou MRI (magnetická rezonancia) alebo CT (počítačová tomografia). Prvý dojem a podozrenie na diagnózu je možné získať aj vykonaním ultrazvuk postihnutej oblasti.

Špecifickejšie je však zložitejšie zobrazovanie. V prípade nekróz ich medicína spravidla neklasifikuje podľa štádia. Obvykle sa rozlišuje podľa typu a miesta nekrózy.

Napríklad a dekubit je rozdelená do štyroch rôznych etáp (podľa EPUAP). Dôležitú úlohu zohráva hĺbka rany a postihnutie určitých štruktúr. Podľa Wagnera a Armstronga nekrózy v kontexte diabetickej makroangiopatie („diabetická noha“) Sú tiež rozdelené do rôznych etáp, pričom tu zohráva úlohu napríklad aj existujúca infekcia.

Kostná nekróza je rozdelená do siedmich etáp podľa klasifikácie ARCO. Zohľadňujú sa najmä diagnostické kritériá. Nekróza popisuje bunkovú smrť ako reakciu na škodlivé vplyvy, ako sú toxíny, infekcie alebo nedostatočná ponuka.

Môže byť ovplyvnená jedna bunka alebo celé bunkové skupiny. Nekrózy sa delia na takzvané „koagulačné nekrózy“ (koagulačná nekróza) a „hromadné nekrózy“ (skvapalňovacia nekróza). V tkanivách bohatých na bielkoviny sa môže vyskytnúť koagulačná nekróza, pri ktorej dôjde k denaturácii (deštrukcii štruktúry) proteíny vyskytuje.

gangréna opisuje zvláštnu formu koagulačnej nekrózy. To znamená, že nekróza je akýmsi zastrešujúcim výrazom pre rôzne nekrotické procesy. A gangréna sa opäť delí na suchú a vlhkú gangrénu.

Zatiaľ za sucha gangréna je veľmi zapadnutá a vysušená, a preto sa nazýva aj „mumifikovaná“ alebo kožovitá, vlhká gangréna je mierne skvapalnená, lesklá, hnisavá a zapáchajúca. Dôvodom je imigrácia a multiplikácia baktérie, ktoré skvapalňujú gangrénu prostredníctvom svojich metabolických produktov. Ďalšou špeciálnou formou je tzv plynový oheň, pri ktorom infekcia gangrény klostridiou (clostridium perfringens) vedie k tvorbe plynných bakteriálnych toxínov.