Stručný prehľad
- Príčiny: Príčina primárnych mozgových nádorov je zvyčajne nejasná. Sekundárne mozgové nádory (mozgové metastázy) sú zvyčajne spôsobené inými druhmi rakoviny. V niektorých prípadoch je spúšťačom dedičné ochorenie ako neurofibromatóza alebo tuberózna skleróza.
- Diagnóza a vyšetrenie: Lekár vykoná fyzikálne vyšetrenia a odoberie podrobnú anamnézu. Medzi ďalšie diagnostické postupy patrí počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MRI), elektroencefalografia (EEG), vyšetrenie tkaniva (biopsia) a vyšetrenie cerebrospinálnej tekutiny a krvi.
- Liečba: Chirurgia, rádioterapia a/alebo chemoterapia, sprievodná psychoterapia
- Priebeh a prognóza: Prognóza závisí vo veľkej miere od závažnosti nádoru a zdravotného stavu pacienta. Čím je nádor závažnejší a čím neskôr sa začne s liečbou, tým horšia je prognóza.
Čo je to nádor na mozgu?
V porovnaní s inými nádormi sú nádory mozgu druhým najčastejším typom nádorov u detí. Podľa Detského onkologického registra je postihnuté jedno z 1,400 detí do 18 rokov, čo je približne štvrtina všetkých nádorov u detí. Vyskytujú sa malígne aj benígne formy, hoci benígne nádory sú menej dobre zaznamenané. Celkovo sú chlapci postihnutí o 20 percent častejšie ako dievčatá.
Nie všetky mozgové nádory sú však rovnaké. V prvom rade sa rozlišuje medzi primárnymi a sekundárnymi nádormi mozgu. Primárne mozgové nádory zahŕňajú benígne (benígne) aj malígne (malígne) formy („rakovina mozgu“), zatiaľ čo sekundárne mozgové nádory sú vždy malígne.
Primárne mozgové nádory
Nádor mozgu, ktorý sa vyvíja priamo z buniek mozgovej substancie alebo mozgových blán, sa nazýva primárny. Lekári takéto nádory označujú aj ako nádory mozgu.
Primárne mozgové nádory často zahŕňajú tie, ktoré pochádzajú z hlavového nervu. Hlavové nervy pochádzajú priamo z mozgu, a preto sú čiastočne umiestnené v lebke. Nepatria však do centrálneho nervového systému (CNS: mozog a miecha), ale do periférneho nervového systému (PNS). Ak nádor v hlave pochádza z hlavového nervu, ide teda striktne o novotvar periférneho nervového systému.
Primárne mozgové nádory sa ďalej delia podľa rôznych kritérií. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikuje jednotlivé nádory podľa tkaniva, z ktorého pochádzajú, a podľa toho, do akej miery je nádor na mozgu zhubný alebo nezhubný. Toto rozlíšenie ovplyvňuje tak liečbu, ako aj prognózu mozgového nádoru.
Je zaujímavé, že len malá časť mozgových nádorov pochádza z nervových buniek (neurónov). Viac ako každý druhý primárny mozgový nádor vzniká z podporného tkaniva mozgu a patrí tak do skupiny gliómov. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad najdôležitejších primárnych nádorov mozgu:
|
Gliómy pochádzajú z podporných buniek CNS. Patria sem napríklad astrocytóm, oligodendroglióm a glioblastóm. |
|
|
Tento mozgový nádor sa tvorí z buniek, ktoré lemujú vnútorné komory mozgu. |
|
|
Meduloblastóm sa tvorí v cerebellum. Ide o najvýznamnejší nádor na mozgu u detí. |
|
|
Neurinóm |
Tento nádor pochádza z hlavových nervov. Je tiež známy ako schwannóm. |
|
Tento nádor na mozgu sa vyvíja z mozgových blán. |
|
|
lymfóm CNS |
Lymfóm CNS sa vyvíja z bunkovej skupiny bielych krviniek. |
|
Nádory zárodočných buniek |
Nádory zo zárodočných buniek zahŕňajú germinóm a choriový karcinóm. |
|
Nádor mozgu v oblasti sella |
V každej vekovej skupine sa niektoré mozgové nádory vyskytujú častejšie ako iné. Spomedzi primárnych mozgových nádorov sú u dospelých najčastejšie gliómy, meningiómy a nádory hypofýzy. Ak sa u detí vyskytne nádor na mozgu, zvyčajne ide o meduloblastóm alebo glióm.
Neuroblastóm je takzvaný embryonálny mozgový nádor, ktorý sa vyskytuje hlavne u malých detí a dojčiat. Neuroblastóm sa vyvíja z určitých nervových buniek autonómneho (vegetatívneho) nervového systému, ktoré sa nachádzajú na mnohých miestach v tele, napríklad vedľa chrbtice a v nadobličkách.
Sekundárne mozgové nádory
Okrem primárnych mozgových nádorov sú rovnako časté aj sekundárne mozgové nádory. Vyvinú sa, keď bunky z iných orgánových nádorov (napr. rakovina pľúc, rakovina kože, rakovina prsníka) dosiahnu mozog a vytvoria sekundárny nádor. Ide teda o mozgové metastázy. Niektorí odborníci ich dokonca nepovažujú za „skutočné“ mozgové nádory.
Pri mozgových metastázach sa rozlišuje medzi metastázami v mozgovom tkanive (parenchýmové metastázy) a metastázami v mozgových blánách (meningeosis carcinomatosa).
Príznaky nádoru na mozgu
Všetko, čo potrebujete vedieť o možných príznakoch nádoru na mozgu, sa dočítate v článku Nádor na mozgu – príznaky.
Čo spôsobuje mozgové nádory?
Naproti tomu existujú nádory mozgu, ktoré sú genetické a dedičné. Vyskytujú sa pri určitých dedičných ochoreniach, ako je neurofibromatóza, tuberózna skleróza, von Hippel-Lindauov syndróm alebo Li-Fraumeniho syndróm. Tieto ochorenia sú však extrémne zriedkavé. Len malý podiel mozgových nádorov možno pripísať jednej z týchto chorôb.
Lymfómy CNS vznikajú častejšie u pacientov s výrazne oslabeným imunitným systémom, napríklad v dôsledku HIV alebo pri potlačení imunitného systému špeciálnymi liekmi (imunosupresíva). Takáto liečba sa zvyčajne používa na prevenciu rejekčných reakcií po transplantácii orgánu.
Inak je doteraz jediným známym rizikovým faktorom mozgového nádoru ožarovanie nervového systému. Lekári ho využívajú napríklad pri život ohrozujúcich ochoreniach, ako je akútna leukémia. Celkovo len veľmi málo ľudí vyvinie nádor na mozgu po ožiarení mozgu. Bežné röntgenové vyšetrenia väčšinou nespôsobia nádor na mozgu.
Sekundárne mozgové nádory, teda mozgové metastázy, sa zvyčajne tvoria, keď je rakovina inde v tele. Ak existujú rizikové faktory pre určitý typ rakoviny, často sa zvyšuje riziko mozgových metastáz. Nie každý malígny nádor sa však šíri do mozgu.
Ako sa diagnostikuje a vyšetrí nádor na mozgu?
Správna osoba, na ktorú sa treba obrátiť, ak máte nádor na mozgu, je špecialista na neurológiu (neurológ). V rámci diagnostiky odoberie presnú anamnézu. Bude sa pýtať na vaše presné sťažnosti, akékoľvek predchádzajúce choroby a lekárske ošetrenia. Medzi možné otázky patrí napr
- Trpíte novými typmi bolestí hlavy (najmä v noci a ráno)?
- Zvyšujú sa bolesti hlavy pri ležaní?
- Pomáhajú vám konvenčné lieky na bolesť hlavy?
- Trápi vás nevoľnosť a vracanie (najmä ráno)?
- Máte poruchy videnia?
- Mali ste záchvat? Trhla vám jedna strana tela mimovoľne?
- Mali ste alebo máte problémy s pohybom alebo koordináciou niektorej časti tela?
- Mali ste alebo máte problémy s rozprávaním?
- Vnímate nejaké obmedzenia, keď sa snažíte niečo sústrediť, zapamätať si alebo pochopiť?
- Vyskytli sa nové hormonálne poruchy?
- Myslia si vaši príbuzní alebo priatelia, že sa vaša osobnosť zmenila?
Často nasledujú ďalšie vyšetrenia ako počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MRI), elektroencefalografia (EEG) a vyšetrenie likvoru. Ak tieto vyšetrenia poukazujú na nádor na mozgu, lekár následne odoberie vzorku tkaniva (biopsiu), aby presnejšie klasifikoval predchádzajúce výsledky.
Krvný test často poskytuje aj informácie o tom, či je prítomný nádor na mozgu alebo nie. V krvných hodnotách lekár hľadá takzvané nádorové markery – látky, ktoré vylučujú nádorové bunky. Týmto spôsobom sa dajú zistiť aj genetické zmeny (genetické abnormality).
Ak má váš neurológ podozrenie, že vaše príznaky spôsobujú metastázy v mozgu, musí sa diagnostikovať základná rakovina. V závislosti od podozrenia vás lekár môže poslať k inému špecialistovi (napríklad gynekológovi alebo gastroenterológovi).
CT a MRI
Počas CT vyšetrenia leží pacient na chrbte na stole, ktorý sa presúva do skúmavky. Mozog je röntgenovaný. Mozgové štruktúry a najmä v nich krvné výrony a kalcifikácie sa potom dajú rozpoznať na počítači na jednotlivých rezoch.
V posledných rokoch sa vyšetrenie magnetickou rezonanciou stáva čoraz bežnejším pri podozrení na nádor na mozgu. Toto vyšetrenie sa tiež vykonáva vo vyšetrovacej skúmavke. Trvá dlhšie ako CT vyšetrenie, ale nepoužíva röntgenové lúče. Namiesto toho sú obrazy tela vytvárané magnetickými poľami a elektromagnetickými vlnami, ktoré ním prúdia. Obraz je často ešte detailnejší ako pri CT. Rovnako ako pri CT, osoba podstupujúca MRI musí zostať veľmi pokojná a nemala by sa pohybovať, ak je to možné.
Niekedy je potrebné a užitočné vykonať oba postupy jeden po druhom. Obe vyšetrenia nie sú bolestivé. Niektorým pacientom je však trubica a vysoká hladina hluku nepríjemné.
Meranie elektrických mozgových vĺn (EEG)
Nádor na mozgu často mení elektrické prúdy v mozgu. Odhaľujúce informácie poskytuje elektroencefalogram (EEG), ktorý tieto prúdy zaznamenáva. K tomu lekár pripevní na pokožku hlavy malé kovové elektródy, ktoré sú káblami spojené so špeciálnym meracím prístrojom. Mozgové vlny sa zaznamenávajú napríklad v pokoji, počas spánku alebo pri svetelných podnetoch.
Vyšetrenie mozgovomiechového moku (punkcia mozgovomiechového moku)
Aby sa vylúčil zmenený tlak mozgovomiechového moku (tlak CSF) alebo meningitída, lekár niekedy vykoná punkciu mozgovomiechového moku v driekovej oblasti (lumbálna punkcia). V mozgovomiechovom moku možno zistiť aj bunky zmenené mozgovým nádorom.
Pacientovi sa pred týmto vyšetrením zvyčajne podá sedatívum alebo ľahká tabletka na spanie. Deťom sa zvyčajne podáva celková anestézia. Lekár následne vydezinfikuje driekovú oblasť na chrbte a miesto prekryje sterilnými rúškami.
Aby pacient pri punkcii nepociťoval žiadnu bolesť, lekár miesto najskôr znecitliví anestetikom, ktoré mu vstrekne pod kožu. Lekár potom zavedie dutú ihlu do zásobníka cerebrospinálnej tekutiny v miechovom kanáli. Takto určí tlak likvoru a odoberie trochu likvoru na laboratórne vyšetrenie.
Riziko poranenia miechy je pri tomto vyšetrení veľmi nízke, pretože miesto vpichu je pod koncom miechy. Hoci väčšine ľudí je vyšetrenie nepríjemné, dá sa tolerovať, najmä preto, že punkcia likvoru zvyčajne trvá len niekoľko minút.
Odoberanie vzorky tkaniva
Pri otvorenej operácii sa pacientovi podá celková anestézia. Vrch lebky je v určitej oblasti otvorený, aby sa chirurg mohol dostať k nádorovým štruktúram. Lekár zvyčajne zvolí tento postup, ak chce pri tej istej operácii úplne odstrániť nádor na mozgu. Celé nádorové tkanivo sa potom skúma pod mikroskopom. Ďalšia liečba často závisí od výsledkov.
Stereotaktická operácia sa na druhej strane takmer vždy vykonáva v lokálnej anestézii, aby pacient nepociťoval žiadnu bolesť. Počas odberu vzorky je hlava pacienta imobilizovaná. Lekár pomocou zobrazovacieho postupu presne určí, kde sa nádor v hlave nachádza. Potom na vhodnom mieste (trepanácia) vyvŕta do lebky malý otvor, cez ktorý vloží chirurgické nástroje. Pohyb bioptického kliešťa je spravidla riadený počítačom, a preto je veľmi presný, vďaka čomu je možné cielene odobrať vzorku.
Ako sa lieči nádor na mozgu?
Každý nádor na mozgu si vyžaduje individuálnu liečbu. V zásade je možné vyoperovať nádor na mozgu, dať mu rádioterapiu alebo chemoterapiu. Tieto tri možnosti sú prispôsobené príslušnému nádoru a líšia sa spôsobom vykonania alebo kombinácie.
chirurgia
Operácia nádoru mozgu často sleduje rôzne ciele. Jedným z cieľov je zvyčajne buď úplne odstrániť mozgový nádor, alebo aspoň zmenšiť jeho veľkosť. To môže zmierniť príznaky a zlepšiť prognózu. Aj zmenšenie veľkosti nádoru vytvára lepšie podmienky pre následnú liečbu (rádioterapia, chemoterapia).
Operácia u pacientov s nádorom mozgu je niekedy zameraná aj na kompenzáciu poruchy odtoku mozgovomiechového moku súvisiaceho s nádorom. Ak totiž mozgovomiechový mok bez prekážok neodteká, zvyšuje sa tlak v mozgu, čo má za následok vážne príznaky. Pri operácii im lekár implantuje napríklad skrat, ktorý odvádza mozgomiešny mok do brušnej dutiny.
Lekár zvyčajne vykonáva otvorenú operáciu v celkovej anestézii: Hlava je imobilizovaná. Po prerezaní kože chirurg otvorí lebečnú kosť a pod ňou ležiace tvrdé meningy. Nádor na mozgu sa operuje pomocou špeciálneho mikroskopu. Pred operáciou sa niektorým pacientom podáva fluorescenčné činidlo, ktoré absorbuje bunky mozgového nádoru. Počas operácie potom nádor žiari pod špeciálnym svetlom. To uľahčuje jeho odlíšenie od okolitého zdravého tkaniva.
Po operácii lekár zastaví krvácanie a ranu, po ktorej väčšinou zostane len jazva, uzavrie. Pacient spočiatku zostáva na monitorovacom oddelení, kým sa jeho stav nestabilizuje. Lekár zvyčajne zabezpečí ďalšie vyšetrenie CT alebo MRI na kontrolu výsledkov operácie. Okrem toho sa pacientom zvyčajne niekoľko dní po operácii podáva kortizónový prípravok. To má zabrániť opuchu mozgu.
Žiarenie
Niektoré mozgové nádory možno liečiť iba rádioterapiou. Pre ostatných je to len jedno z niekoľkých liečebných opatrení.
Žiarenie má za cieľ zničiť bunky mozgového nádoru a zároveň čo najviac šetriť susedné zdravé bunky. Vo všeobecnosti nie je možné zamerať sa len na nádor na mozgu. Vďaka dobrým technickým možnostiam sa však dá vopred snímkovaním veľmi dobre vypočítať oblasť, ktorá sa má ožarovať. Ožarovanie sa vykonáva v niekoľkých individuálnych sedeniach, pretože to zlepšuje výsledok.
Jednotlivé tvárové masky sú vyrobené tak, aby sa oblasť nádoru nemusela pri každom sedení určovať nanovo. To umožňuje, aby bola hlava pacienta umiestnená v presne rovnakej polohe pre každú rádioterapiu.
Chemoterapia
Špeciálne lieky proti rakovine (chemoterapeutiká) sa používajú na zabíjanie buniek mozgového nádoru alebo na zastavenie ich množenia. Ak sa chemoterapia vykonáva pred operáciou (na zmenšenie nádoru), označuje sa to ako neoadjuvantná chemoterapia. Ak naopak nasleduje po chirurgickom odstránení mozgového nádoru (na usmrtenie zvyšných nádorových buniek), odborníci to označujú ako adjuvans.
Na rôzne typy mozgových nádorov sú vhodné rôzne lieky. Niektoré mozgové nádory vôbec nereagujú na chemoterapiu, a preto si vyžadujú inú formu terapie.
Na rozdiel od iných typov rakoviny, v prípade mozgových nádorov musia chemoterapeutiká najprv prejsť hematoencefalickou bariérou, aby dosiahli svoj cieľ. V niektorých prípadoch lekár vstrekuje chemoterapeutické látky priamo do miechového kanála. Potom vstupujú do mozgu s cerebrospinálnou tekutinou.
Podobne ako pri rádioterapii, chemoterapeutiká ovplyvňujú aj zdravé bunky. To má niekedy za následok určité vedľajšie účinky, ako je narušenie krvotvorby. Lekár pred liečbou prediskutuje typické vedľajšie účinky lieku.
Podporná terapia
Súčasťou podpornej terapie býva aj psychoonkologická starostlivosť: má pomôcť pacientom a ich príbuzným vyrovnať sa so závažným ochorením.
Aké sú šance na prežitie s mozgovými nádormi?
Každý nádor na mozgu má inú prognózu. Priebeh ochorenia a šance na uzdravenie veľmi závisia od štruktúry nádorového tkaniva, ako rýchlo rastie, aká je agresívnosť a kde presne sa v mozgu nachádza.
Ako návod pre lekárov a pacientov vypracovala WHO klasifikáciu závažnosti nádorov. Celkovo existujú štyri stupne závažnosti, ktoré sú okrem iného definované na základe charakteru tkaniva (kritériá malignity). Tieto opisujú nádor z hľadiska jeho povrchových bunkových zmien, jeho rastu a veľkosti, ako aj rozsahu poškodenia tkaniva (nekrózy) spôsobeného nádorom.
Klasifikácia tiež zohľadňuje rôzne genetické charakteristiky, ktoré spôsobujú zodpovedajúce zmeny v spôsobe fungovania nádorových buniek. Ďalšie aspekty, ktoré sa pri klasifikácii zohľadňujú, sú lokalizácia nádoru, vek pacienta a celkový zdravotný stav pacienta.
- Stupeň 1 WHO: Benígny nádor mozgu s pomalým rastom a veľmi dobrou prognózou
- Stupeň 3 podľa WHO: Malígny nádor na mozgu, čoraz viac nekontrolovateľný a vysoká miera recidívy
- 4. stupeň WHO: Veľmi malígny nádor mozgu s rýchlym rastom a zlou prognózou
Táto klasifikácia sa nepoužíva len na posúdenie individuálnych šancí na uzdravenie. Určuje tiež, ktorá liečebná metóda ponúka najlepšiu prognózu. Napríklad mozgový nádor prvého stupňa sa zvyčajne dá vyliečiť chirurgicky.
Nádor mozgu druhého stupňa sa po operácii častejšie opakuje, vznikajú takzvané recidívy. S 3. alebo 4. stupňom WHO sú šance na zotavenie len prostredníctvom chirurgického zákroku zvyčajne nízke, takže lekári vždy po operácii odporúčajú rádioterapiu a / alebo chemoterapiu.
V roku 2016 bola miera prežitia mozgových nádorov v Nemecku približne 21 % u mužov a 24 % u žien päť rokov po liečbe.
