V derealizácii pacient vníma prostredie ako nereálne. Spúšťačom sú často emocionálne stresové situácie. Na liečbu sú pacienti zvyčajne liečení kognitívne behaviorálna terapia.
Čo je derealizácia?
Ľudia zvyčajne vnímajú svoje prostredie ako dôverne známe. Aj v cudzom prostredí zostáva prinajmenšom to, ako ho vnímajú, známe. Vnímaný svet sa preto javí ako pozorovateľ skutočný a blízky. V derealizácii nastupuje pocit podivnosti a nereálnosti voči vlastnému vnímaniu. Vnímaný svet sa zrazu javí ako vzdialený, nenormálny alebo odcudzený. Prostredie je tak všeobecne vnímané ako mimozemské. Dotknutá osoba môže byť schopná spájať jednotlivé detaily a ľudí, ale ľudia, určité objekty alebo samotné prostredie sa stále javia ako neznáme, vzdialené, nereálne, umelé, neprimerané, bez života alebo bezfarebné. Stav derealizácie môže byť krátky a chvíľkový alebo pretrvávajúci rôzne dlho. Derealizácia sa zvyčajne vyvinie do percepčnej poruchy, ktorá permanentne odcudzuje všetko vnímanie ako také, a tým aj vnímanú realitu pacienta. Niektoré postihnuté osoby vidia iba zahalene, rozpoznávajú dojmy iba oslabene alebo cítia veľkú vzdialenosť medzi sebou a okolitým prostredím. V niektorých prípadoch sú ovplyvnené aj časové aspekty zážitku. Takmer vo všetkých prípadoch je derealizácia spojená s odosobnením. To znamená, že stav mení pôvodne prirodzený pocit osobnosti. Skúsenosť s derealizáciou je porucha ega, ktorá môže byť spôsobená rôznymi príčinami.
Príčiny
Derealizácia môže mať vplyv na duševne chorých jedincov aj na duševne zdravých jedincov. Zmenený zážitok je často vyvolaný emocionálne vysokýmistres situácie sprevádzané panikou, únavaa vyčerpanie. Odkedy drogy, lieky ako napr antidepresívaa stimulanty ako kofeín or nikotín interferuje tiež s vnemovým aparátom, derealizácia a odosobnenie môžu súvisieť s použitím týchto látok. K narušenému vnímaniu môže dôjsť aj počas abstinencie, napríklad počas odňatie alkoholu alebo vysadenie benzodiazepínov. Fyzikálnymi príčinami sú choroby centrálnej nervový systém, Najmä epilepsie, migréna or hlava zranenia. Okrem toho patria poruchy vestibulárneho aparátu medzi fyzicky mysliteľné príčiny derealizácie, napríklad v súvislosti s labyrintitídou alebo neuronitídou. V niektorých prípadoch s poruchou súviseli aj závažné poruchy spánku. Medzi psychologické príčiny patrí hranica porucha osobnosti a predovšetkým depresia. Rovnako častá je derealizácia a depersonalizácia v kontexte schizofrénie or poruchy úzkosti a panické poruchy. Psychologicky vyvolané derealizácie sa zvyčajne vyskytujú v súvislosti s traumou. Dotknutá osoba nemôže a nechce prežívať stresujúcu a traumatizujúcu situáciu ako realitu.
Príznaky, sťažnosti a znaky
Derealizáciu je možné vyskúšať rôznymi spôsobmi. Niektorí pacienti majú voči svojmu prostrediu všeobecnú nereálnosť. Iní prežívajú svoje vlastné vnímanie, akoby boli pod pokrývkou syra alebo akoby sa dívali do tmy slnečné okuliare. Prostredie alebo niektoré jeho časti sa postihnutým javia ako čudné, neznáme a nereálne. Mnoho pacientov hovorí aj o robotickom, vzdialenom, umelom prostredí. U niektorých postihnutých osôb je narušený iba ich pomer. Veci sa zdajú príliš malé alebo zjavne príliš veľké, vyzerajú bezfarebne alebo bez života. Derealizácia sa môže vyvinúť v posadnutosť myšlienkou, že nie je súčasťou vnímaného sveta. Najmä v kombinácii s depersonalizáciou majú pacienti často strach z derealizácie a reagujú panicky. V jednotlivých prípadoch sa neskutočný vnem rozširuje na časti vlastného tela pacienta. Napríklad niektorí pacienti už nevnímajú svoje vlastné ruky ako „skutočné“ alebo skutočne patriace im samým. Všetky ďalšie príznaky derealizácie závisia od primárnej príčiny. V kontexte schizofréniemôže napríklad dôjsť k pocitu nedobrovoľného vplyvu zvonka. Pacienti sa cítia ovládaní na diaľku a roboticky tak prežívajú nielen prostredie, ale aj seba.
Diagnóza
Podľa ICD-10 musí byť pri diagnostike derealizácie splnených niekoľko kritérií. Prostredie musí pacientovi pôsobiť čudne, nereálne, bez života alebo inak umelo. Dotknutá osoba tiež akceptuje, že zmenené vnímanie nie je spôsobené priamou príčinou prostredia, a popisuje subjektívne spontánnu zmenu vnímania. Okrem informácií o chorobe musí postihnutá osoba okrem toho preukázať vedomie, že jej vnímanie nie je toxickým stavom zmätenosti alebo epileptickým ochorením. Medzi diferenciálne diagnózy, ktoré treba brať do úvahy, patria poruchy ako metamorphopia, halucinácie, ilúzia alebo klamné rozpoznávanie reality. Prognóza závisí od konkrétneho prípadu.
Komplikácie
Výsledkom derealizácie sú zvyčajne predovšetkým psychologické poruchy, ktoré môžu mať pre pacienta vážne následky. V najhoršom prípade existujú samovražedné myšlienky alebo dokonca samovražda. Preto je v prípade derealizácie nevyhnutné okamžité lekárske ošetrenie. Vo väčšine prípadov sa celé prostredie cíti pre pacienta zvláštne, hoci dokáže rozpoznať a vzťahovať sa na všetkých ľudí a fakty o živote. Toto môže viesť na depresia a ďalšie duševné poruchy. Často je únava, bolesti hlavy a závrat. Poruchy spánku tiež nie sú nezvyčajné a výrazne znižujú kvalitu života. Pacienti sa často nezaujímajú o pocity iných ľudí, takže natrafia na studený a bezcitný. To môže mať negatívny vplyv na priateľstvá a spoločenské kontakty. Derealizáciu je možné liečiť rozhovorom s psychológom. Náhľad na poruchu sa zvyčajne objaví veľmi rýchlo, takže liečba môže byť úspešná a postihnutý sám vyhľadať psychológa. V niektorých prípadoch môže derealizácia vyplynúť zo zneužitia alkohol a ďalšie drogy. To tiež fyzicky poškodzuje telo. V takom prípade je stiahnutie nevyhnutné na boj proti derealizácii. V dôsledku týrania môžu pre organizmus vzniknúť rôzne vážne komplikácie drogy.
Kedy by ste mali ísť k lekárovi?
Návšteva lekára je nevyhnutná, ak dôjde k zmenám vo vnímaní, ktoré sa v každodennom živote nepovažujú za bežné. Ak je prostredie vnímané ako čudné alebo odcudzené, považuje sa to za neobvyklé a malo by sa to preskúmať. Pocity môžu byť sporadické, prechodné alebo nepretržité. Pre všetky možnosti výskytu je potrebný lekár. V mnohých prípadoch z dôvodu duševnej poruchy nie je pacient dostatočne informovaný o tom, že by mal vyhľadať lekársku pomoc. Z tohto dôvodu je dôležitá starostlivosť o ľudí v blízkom prostredí. Mali by vyhľadávať rozhovor s postihnutou osobou a zistiť príznaky. Následne je z iniciatívy rodiny často vyžadovaná pomoc lekára. Starostlivosť o milovaného človeka je oprávnená, akonáhle ním trpí zneužívanie návykových alebo sa javí ako bez života. Aby sa zabránilo nedorozumeniam a porozumelo sa správaniu a emóciám postihnutej osoby, je potrebné, aby boli všetky zúčastnené osoby o chorobe plne informované lekárom. Ak príbuzní potrebujú podporu pri spracovaní udalostí z dôvodu psychickej záťaže, mali by vyhľadať terapeutickú pomoc. Ak je postihnutý človek schopný sám si uvedomiť hranicu medzi sebou a okolitým prostredím, mal by sa poradiť s lekárom.
Liečba a terapia
Lieči sa v malom nerandomizovanom, nekontrolovanom pokuse o použití kognitívnych funkcií behaviorálna terapia. Platí to najmä pre stavy derealizácie ovplyvnené úzkosťou. Sprievodná symptomatická úzkosť a depresia počas roka budú čo najviac vyriešené terapie. Príčina traumatizujúcej situácie je ideálne vyriešená a znovu obsadená. Výsledkom úzkostného zážitku zo zmeneného vnímania je pretrvávajúca panika, obsedantná introspekcia a vyhýbajúce sa správanie. Kognitívne-behaviorálna terapia prístup k liečbe sa preto snaží poskytnúť pacientovi príležitosť prehodnotiť skúsenosti s odosobnením a derealizáciou tak, aby sa stratila zdanie ohrozenia. V minulosti prehodnocovanie vnímania ako „normálneho“ malo pozitívne účinky na uzdravenie pacientov. V niektorých prípadoch sa používa neuromodulácia súčasne, napríklad elektrokonvulzívne terapie a transkraniálna magnetická stimulácia. V niektorých prípadoch sa používajú aj liekové terapie. Hlavné lieky dostupné na depersonalizáciu sú glutamát modulátory, opioidné antagonisty, benzodiazepíny, neuroleptiká a stimulanty. Lieky však zvyčajne nevyriešia základnú príčinu. V prípade neurogénnych príčin príčinná terapie sa dodatočne uvádza, pokiaľ je to možné.
Výhľad a prognóza
Prognóza derealizácie má nepriaznivý výhľad na zotavenie po primárnom syndróme. Kurz je u týchto pacientov chronicky perzistentný. Okrem toho sa výrazne zvyšuje riziko samovraždy pacienta. U všetkých ostatných postihnutých je potrebné hodnotiť prognostické vyhliadky individuálne. Približne polovica všetkých dospievajúcich trpí dočasnou derealizáciou v období dospievania, keď sú stresujúce podmienky ťažké. Hneď ako stres hladiny alebo sa naučí spôsob riešenia situácie, u týchto pacientov sa zvyčajne vyskytnú ústupy príznakov. Spontánne zotavenie je trvalé a nevyžaduje lekársku starostlivosť. Ak sú prítomné ďalšie duševné poruchy, vyhliadky na zotavenie sa zhoršujú. Najmä v prípade porúch osobnosti alebo afektívnych porúch klesá šanca na zotavenie. Terapie často trvajú niekoľko rokov. V niektorých prípadoch neexistuje žiadny liek. V psychoterapiesa pacienti naučia žiť so symptomatológiou. Derealizácia je integrovaná do každodenného života a vedie k úľave pre pacienta. Vyhýbanie sa stres a udržanie základného optimistického postoja zlepšuje prognózu postihnutého. Zdravé vyrovnávanie sa s prekážkami každodenného života a dobré zvládanie životných kríz tiež pomáha zvyšovať blahobyt a zmierňovať príznaky.
Prevencia
Pretože v živote každého človeka sa vyskytujú emocionálne stresujúce situácie, nemožno v takýchto situáciách zabrániť derealizácii spôsobom, ktorý sľubuje úspech. Derealizácia a odosobnenie sú vlastne ochranou organizmu najmä v stresových situáciách.
domáce ošetrovanie
Vo väčšine prípadov žiadne špeciálne možnosti a Opatrenia následnej starostlivosti sú k dispozícii pacientovi v prípade derealizácie. Preto je postihnutý predovšetkým závislý od veľmi včasnej diagnostiky a liečby choroby, aby sa predišlo ďalším komplikáciám a nepohodliu. Priama a kauzálna liečba tohto ochorenia zvyčajne nie je možná, pretože jeho príčina nie je známa. Preto je Opatrenia následnej starostlivosti sú tiež len veľmi obmedzené alebo nie sú vôbec možné. Liečba sa vykonáva pomocou liekov a prostredníctvom psychologickej liečby. Pacient by mal dbať na správne dávkovanie lieku a v prípade pochybností kontaktovať lekára. Pomoc a podpora priateľov alebo rodiny môže byť tiež veľmi užitočná pri predchádzaní ďalším rozrušeniam. Príbuzní by sa mali oboznámiť s derealizáciou a naučiť sa porozumieť chorobe, aj keď ju nemôžu priamo prežiť. V tomto procese môže byť tiež veľmi užitočný kontakt s ostatnými postihnutými derealizáciou. V závažných prípadoch môžu príbuzní presvedčiť postihnutého, aby podstúpil liečbu v uzavretom ústave. Vo väčšine prípadov choroba neznižuje dĺžku života pacienta.
Čo môžete urobiť sami
Derealizácia s odcudzeným vnímaním životného prostredia môže výrazne znížiť kvalitu života postihnutých. Na srdce poruchy derealizácia je disociačne narušená skúsenosť so sebou samým. Na zmiernenie utrpenia poruchy sa odporúčajú stratégie, ktoré privedú pozornosť postihnutej osoby sem a teraz. Najmä pri stimulácii zmyslových orgánov, ktorú je možné považovať za krátkodobý prostriedok úľavy, je možné minimalizovať priepasť medzi pacientom a jeho realitou. Parfémy sa často používajú na stimuláciu pocitu vôňa, zatiaľ čo korenené jedlá ako napr horčica, čili papričky a dokonca aj kyslé jedlá, ako sú citróny, sa používajú na stimuláciu zmyslu pre klávesy. Ak chcete podráždiť sluch, môžete hlasno zatlieskať rukami, Počúvaj stimulujúca hudba alebo byť v hlučnom prostredí. Bolesť podnety, ktoré si môžu sami spôsobiť v malých dávkach, majú pozitívny vplyv na skúsenosť postihnutých. Utrpitelia by mali mať v každodennom živote vždy senzorické zážitky, ktoré môžu zažiť bez potreby odlúčenia. Zmyslové zážitky sa môžu odohrávať vo forme dotykov, počúvania príjemnej hudby alebo relaxačných kúpeľov s voňavými kúpeľovými esenciami. Aj vedomá, všímavá konzumácia chutného jedla môže byť postihnutou osobou vnímaná ako prospešná skúsenosť a môže byť veľkou pomocou pri poruchách derealizácie.
