Spolu s obličkovým telieskom tvorí obličkový tubul nefrón, čo z neho robí štrukturálne najmenší prvok oblička. Spolu tvoria jednotlivé obličkové tubuly tubulárny systém, ktorý je zodpovedný za reabsorpciu látok ako napr voda a vylučovanie ďalších látok. Zápal v tubulárnom tkanive môže mať za následok zlyhanie obličiek v jednotlivých prípadoch.
Čo je renálny tubul?
Tkanivo ľudských obličiek je zložené z tubulárnych štruktúrnych prvkov. Tieto štruktúrne prvky sú tiež známe ako renálne tubuly, renálne tubuly alebo renálne tubuly. Obličkový tubul je súčasťou nefronu. Toto je najmenší konštrukčný prvok z oblička, ktorý okrem renálneho tubulu obsahuje aj obličkové telieska. Obličkové telieska nefrónov nepretržite filtrujú primárny moč z krv. Určité látky z toho sa reabsorbujú do tubulov. Konečný moč sa tak vytvára v obličkových tubuloch. Renálne tubuly spolu tvoria tubulárny systém oblička. Tento systém absorbuje rôzne látky a hlavne voda do krv a uvoľní zvyšok do moču. Tento výber látok je pre rúrkový systém možný hlavne kvôli kapilárnej sieť, ktorá ho obklopuje. Látky sa vyberajú na sieti primárne na základe veľkosti. K výberu dochádza aj pomocou tesných spojov, ktoré spájajú bunky tubulu.
Anatómia a štruktúra
V závislosti od jeho polohy vo vzťahu k glomerulu sa rozlišujú tri časti renálneho tubulu. Proximálny tubul sa tiež nazýva proximálny tubul a skladá sa z pars convoluta a pars recta. Medzikruh sa v odbornom jazyku nazýva tubulus attenuatus. Obsahuje zostupné pars descendens a vzostupné pars descendens. Distálny tubul sa nazýva distálny tubul a podobne ako proximálna časť sa skladá z pars recta a pars convoluta. Tak ako proximálny, aj distálny tubul pozostáva z vydutej časti, pars convoluta a z rovnej časti, pars recta. Spolu s priamymi časťami proximálneho a distálneho tubulu sa celý intermediálny tubul funkčne nazýva Henleova slučka, ktorá vytvára hyperosmotický moč. Takzvané spojovacie tubuly a zhromažďovacie tubuly sa embryologicky vyvinuli odlišne od renálnych tubulov, a preto nie sú zahrnuté do nefrónu. Napriek tomu spolu s tubulárnym systémom tvoria funkčnú jednotku nefrónu. Tubuly renálneho tubulu pozostávajú z kubickej resorpcie epitel. Spojenia článkov sú priepustnými tesnými spojmi.
Funkcia a úlohy
Funkciou a úlohou každého renálneho tubulu je reabsorpcia a vylučovanie elektrolyty, sacharidy, s nízkou molekulovou hmotnosťou proteínya voda. Jednotlivé renálne tubuly sa teda podieľajú napríklad na regulácii vody v tele vyvážiť. Taktiež vylučujú močové látky ako napr močovina a kreatinínu z tela. To isté platí pre toxické látky ako napr drogy. Obličkové tubuly sa rovnako podieľajú na regulácii obsahu rozpusteného elektrolytu v krv, Tie obsahujú draslík, sodík, vápnik, fosfát, magnézium a hydrogenuhličitan. Tubuly sa starajú o reabsorpciu určitých látok. Reabsorpcia je organický proces, ktorý spôsobuje, že látky, ktoré sa v skutočnosti vylúčili, sú reabsorbované živými bunkami a tkanivami. V prípade renálnych tubulov sú reabsorbovanými látkami predovšetkým voda. Asi 99 percent vody z moču sa teda reabsorbuje do krvi. The kapilárnej sieť, ktorá obklopuje tubulárny systém, je obzvlášť dôležitá pre reabsorpciu látok. The kapilárnej sieť pozostáva zo sady kapilár a vytvára jemnú sieť nad tkanivom, ktorá zachytáva alebo umožňuje látkam prechádzať selektívnym spôsobom podľa veľkosti. Transcelulárna a paracelulárna reabsorpcia sa vyskytuje primárne v proximálnom tubule. Okrem vody predovšetkým glukóza, aminokyseliny, sodík katióny a uhlík Oxid uhličitý Paracelulárne zahŕňa predovšetkým reabsorpciu chlorid anióny a ióny Ca2 +, ktoré migrujú bez obmedzení do buniek cez netesné tesné spojenia systému. Sekrécia v proximálnom tubule je obmedzená na ióny H3O + a vodík uhličitanové ióny. Energia pre pasívne hmota prenos H2O, H3O + a vodík uhličitan alebo CO2 je dodávaný do renálnych tubulov pomocou koncentrácie gradient udržiavaný vysokou aktivitou karboanhydrázy.
Choroby
Obzvlášť bunky proximálneho tubulu sú relevantné pre rôzne choroby a dysfunkcie obličiek. Jedným príkladom je glomerulárna proteinúria. Ako príklad možno použiť aj nefropatiu s chronickým štepom. Keď sú bunky proximálneho tubulu poškodené alebo silne podráždené, vytvárajú sa signalizačné kaskády druhými poslami. Tieto kaskády môžu stimulovať produkciu proteínov prostredníctvom systému komplementov. Chemokíny alebo cytokíny a zložky extracelulárnej matrix sa dostávajú do proximálneho renálneho tubulu. Tieto lokálne vyrobené posly môžu priťahovaním poškodiť tkanivo tubulu leukocyty. Môžu sa spustiť makrofágy, T bunky a granulocyty zápal v tkanivách. Toto zápal môže poškodiť funkciu obličiek a nakoniec dokonca spôsobiť zlyhanie obličiek. Pri liečbe takto vzniknutého zápalu môže cielená imunosupresia v bunkách proximálneho tubulu spôsobiť ústup zápalu, čo obvykle zabráni následkom nedostatočnosti. Poruchy obličkových tubulov môžu byť v jednotlivých prípadoch tiež geneticky dané. Napríklad mutácie v LRP2 gen viesť k strate funkcie určitých receptorov. The gen kóduje v DNA membránový proteín megalin, takže mutácia vedie aspoň k obmedzeniu funkcie receptora. Výsledkom môže byť proteinúria. Aj keď je Donnai-Barrowov syndróm extrémne zriedkavý, v jednotlivých prípadoch ho môže uprednostňovať opísaná mutácia.