vagus nerv je desiata z dvanástich lebečných nervy ktorých jadrá sa nachádzajú priamo v mozog, vagus nerv tvorí väčšinu parasympatikov nervový systém a je pripojený takmer ku všetkým vnútorné orgány prostredníctvom viacerých pobočiek. Okrem svojej parasympatickej kontrolnej funkcie vnútorné orgány prostredníctvom svojich visceromotorických vlákien má tiež motorické a senzomotorické aferenty.
Čo je vagusový nerv?
vagus nerv - tiež známy ako vagus - je široko rozvetvený X. lebečný nerv, ktorý inervuje takmer všetky vnútorné orgány. Vagusový nerv je tiež najväčším nervom parasympatiku nervový systém. Jeho názov je odvodený z latinského vagus, čo znamená blúdivý, nestály. Vo svojej parasympatickej schopnosti doplnok a zrušiť zvýšenú autonómnu aktivitu sympatikovým systémom, má všeobecné a špecifické visceromotorické a viscerosenzorické vlákna, ako aj somatosenzorické a -motorové aferentné a eferentné vlákna. Vagusový nerv je okrem svojich funkcií v autonómnej oblasti zodpovedný najmä za vedomé motorické pohyby v hltane a za niektoré pocity klávesy a dotknúť sa hltana. Vagusový nerv je v literatúre často spájaný s IX. A XI nervy. Hinrnerv (jazyk hltanový nerv príp noha nerv) do skupiny vagus. Cez viacnásobné vetvy sa vagusový nerv dostane do pľúc, srdce, obličky, pečeň, a tráviace orgány, a nielenže riadi parasympatické autonómne činnosti, ale je tiež zodpovedný za spustenie určitých reflex.
Anatómia a štruktúra
Jadrá parasympatických neurónov nervu vagus sa nachádzajú v jadrovej oblasti drene (myelencephalon), zatiaľ čo jadrá motorických vlákien sa nachádzajú v nucleus motorius nervi vagi, čo je oblasť tiež klasifikovaná ako súčasť drene. V oblasti predĺženej miechy, predĺženej miechy, nerv vstupuje do mozog povrchu a vychádza z lebka cez veľký otvor pri základ lebky (foramen jugulare) a prechádza dvoma tesne vzdialenými gangliami. Ganglia obsahujú bunkové telá aferentných nervových vlákien vagusového nervu stúpajúcich z cieľových orgánov. Ďalší priebeh nervu a tiež jeho vetiev býva založený na priebehu väčších tepien alebo napríklad aj pažeráka. Vagus teda beží v krk spolu s krčnej tepny a veľký jugular žila spoločne spojivové tkanivo pošva, vagína carotica. Prechádza cez membrána spolu s pažerákom cez pauzu pažeráka. Z prvej vetvy pod základňou lebka vzniká ramus meningeus, ktorý prechádza foramen jugulare späť do lebky a inervuje meninges (dura mater) zadnej fossy somato-senzomaticky.
Funkcia a úlohy
Úlohy a funkcie vagusového nervu sa rozpadajú podľa príslušnosti jeho eferentných alebo aferentných nervových vlákien k autonómnemu parasympatickému systému alebo somato-senzorickému alebo motorickému systému vedomej senzorickej a motorickej aktivity. V súvislosti s parasympatickou kontrolou inervovaných orgánov ako protikladom sympatickej kontroly existujú aj rôzne ochranné reflex ktoré môžu byť vyvolané činnosťami vagusu. Najdôležitejším ochranným reflexom je vagusový reflex. Môže byť spustený úderom do hrtan alebo hornej časti brucha, pri pohľade na krvalebo pomocou stres, strach alebo ťažké bolesť. Pri náhlom poklese spôsobí rozšírenie žíl krv tlak a spomalenie srdce miera, ktorej výsledkom je závrat, bledosť a poruchy vedomia alebo dokonca mdloby. V extrémnych prípadoch môže dôjsť k takzvanej reflexnej smrti alebo vagusovej smrti. V normálnych prípadoch plní vagus, pokiaľ ide o jeho parasympatické funkcie, úlohu navrátenia vnútorných orgánov do normálneho stavu po sympaticky zvýšenej aktivite a bdelosti a zahájenie fázy regenerácie. K tomu dochádza hlavne v noci počas fázy dlhodobého odpočinku a spánku. Najdôležitejšie orgány, na ktoré má vagus svojimi vetvami parasympatický vplyv, sú srdce, pečeň, obličky, slezina, žalúdok a väčšinu čreva, vrátane tenké črevo a asi dve tretiny dvojbodka. Mimo parasympatickej oblasti je vagus so svojimi motorickými aferentnými vláknami zodpovedný za vedomú motorickú aktivitu v hltane a za sprostredkovanie somato-senzorickej, eferentnej spätnej väzby z tej istej oblasti.
Choroby
V zásade môžu vzniknúť ťažkosti, ktoré sú spôsobené príliš slabými nervovými impulzmi blúdivého nervu alebo prílišnou aktivitou nervu. Funkčné poškodenie v dôsledku zhoršeného vedenia vagusu v aferentnom aj eferentnom smere môže mať mechanicko-fyzikálne príčiny alebo môže byť spôsobené ochorením samotného nervu alebo inými neurologickými problémami. Vagotónia alebo parasympatická tonia je definovaná ako nadmerná aktivita parasympatiku nervový systémalebo blúdivý nerv ako hlavný predstaviteľ parasympatického systému vo vzťahu k Sympatický nervový systém. Medzi príznaky patrí nízky krv tlak (hypotenzia), pomalý pulz, studené ruky, studené nohya úzke zreničky. Diferenciácia vagotónie ako normálna stav dobre vyškolených osôb z patologickej vagotónie je tekutý a v jednotlivých prípadoch je ťažké rozhodnúť. Známou formou poruchy vagusu je laryngeus superior neuralgia. Hrtan laryngeus (horný laryngeálny nerv) je bočná vetva nervu vagus, ktorá spôsobuje bolesť pri prehĺtaní, kašľaní a rozprávaní kvôli zápal. Používajú sa špeciálne lieky terapie, a ak je účinok príliš slabý, je doplnený neurálnou terapiou lokálne účinným anestetikom. Stimuláciu vagových nervov (VNS), pri ktorej je vagusový nerv elektricky stimulovaný v konkrétnych intervaloch, možno považovať za terapie na liečbu epilepsie. Rozlišuje sa medzi invazívnym a transkutánnym VNS. Pri invazívnom VNS je stimulačné zariadenie pripojené k vetve vagusu pomocou elektródy v truhla oblasť a vysiela automatické stimulačné impulzy. Transkutánna VNS využíva skutočnosť, že citlivá bočná vetva vagusu dodáva časť ušnice, kde leží tesne pod koža a môže prijímať podnety transkutánne.
