Fáza zranenia je prvou a najkratšou sekundárnou fázou zlomenina liečenie. Prekrýva sa s druhou fázou, zápalovou fázou. Počas fázy úrazu zlomenina úlomky môžu poraniť vnútorné orgány v krajných prípadoch.
Aká je fáza úrazu?
Fáza zranenia je prvou a najkratšou sekundárnou fázou zlomenina liečenie. Zlomenina môže byť primárna a priama alebo sekundárna, a teda nepriama. Pri primárnej zlomenine sú fragmenty zlomeniny navzájom v kontakte alebo sú od seba vzdialené najmenej o viac ako milimeter. Pri sekundárnej zlomenine je naopak medzera, ktorá musí rast spolu počas hojenia zlomeniny. Počas sekundárneho hojenia zlomenín bunky ako osteoblasty premosťujú medzeru vytvorením tzv mozoľ mezenchymálnych buniek, ktoré sú mineralizované s vápnik v neskorých štádiách hojenia zlomenín a tým sa stabilizoval. Hojenie nepriamych zlomenín sa nazýva sekundárne hojenie zlomenín. Skladá sa z piatich rôznych fáz. Fáza zranenia je prvou fázou procesu hojenia. Nasledujúce fázy sú: zápal fáza, fáza granulácie, mozoľ fáza vytvrdzovania a fáza remodelovania, ktorá spočíva v modelovaní a remodelovaní kosti.
Funkcia a úloha
Človek kosti sú nažive. Sú sprevádzané trvalým rastom a procesmi remodelovania, ktoré sú tiež zhrnuté ako skostnatenia. Osteoblasty vytvárajú kosti a osteoklasty odstraňujú kostné tkanivo. Touto cestou, kosti sa dokáže prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Po zlomeninách môžu rast takto späť spolu a dokonca sa úplne zregenerovať. Pri primárnych zlomeninách nie je periost zničený a fragmenty zlomeniny môžu byť spojené kapilárnejbohatý spojivové tkanivo. V sekundárne hojenie zlomenín zložitejšie. Regenerácia prebieha v piatich fázach, ktoré sa iniciujú mozoľ formácie na preklenutie medzery. Prvou fázou sekundárneho hojenia zlomeniny je fáza poranenia. Zlomeniny sú výsledkom priamej alebo nepriamej sily, ktorá preťažuje pružnosť resp pevnosť kosti. Kosť je úplne oddelená, pretože už nemôže odolávať pôsobiacim silám. Vytvoria sa dva alebo viac fragmentov a kosť stratí svoju stabilizačnú funkciu. Fáza poranenia alebo zlomeniny začína pôsobením sily. Končí sa iba vtedy, keď už na kosti alebo okolité tkanivo nepôsobia ďalšie sily. Ovplyvnená oblasť absorbuje všetku energiu sily. Fáza poranenia je najkratšou fázou sekundárneho hojenia zlomeniny a zvyčajne netrvá dlhšie ako niekoľko sekúnd. Počas tejto fázy sa rozhoduje o rozsahu, uhle a presnom mieste zlomeniny. Kortikálna kosť, kostná dreň, perioste a okolité tkanivá sú počas fázy poranenia prerušené alebo aspoň poranené. Následne a hematóm sa tvorí v lomovej medzere. Krváca do zlomeniny, pretože je veľa krv plavidlá bezprostredného okolia boli zničené. The hematóm sa šíri pozdĺž pukliny. V tomto okamihu sa zlomenina prekrýva alebo splýva so zápalovou fázou.
Choroby a sťažnosti
Počas fázy poranenia sekundárneho hojenia zlomeniny sa môžu vyskytnúť rôzne komplikácie. Napríklad v závislosti na mieste a závažnosti sily môžu zlomené úlomky kostí poškodiť orgány v bezprostrednej blízkosti a spôsobiť vážne vnútorné krvácanie. Okrem tohto extrémneho prípadu sa konce zlomeniny môžu pohybovať viac-menej ďaleko od svojej fyziologickej polohy v závislosti od uhla prudkého nárazu. Potom sa musia vrátiť do polohy, ktorá je čo najpresnejšie anatomicky správna, inak sa sprievodné poškodenie rýchlo zhorší alebo sa zlomí kosti vôľa rast spolu v zlom postavení. Počas hojenia je tiež potrebné zabrániť premiestneniu kostí, aby znovu opustili anatomicky správnu polohu. Zlomeniny sa vyskytujú častejšie pri chorobách ako napr krehké ochorenie kostí or osteoporóza. Tí, ktorých sa týka krehké ochorenie kostí trpia mutáciou na chromozómy 7 a 17. Tento genetický materiál kóduje kolagén proteín typu I. Proteín je nevyhnutnou súčasťou spojivové tkanivo. Od spojivové tkanivo hrá rozhodujúcu úlohu pri tvorbe kostí, postihnutí jedinci trpia abnormálne štruktúrovanými kosťami s vysokou lámavosťou.Pacienti s osteoporóza tiež častejšie trpia zlomeninami kostí. Toto ochorenie je charakterizované zníženou hustota kostí. Postihnutí trpia nerovnováhou osteoblastov tvoriacich kosti a osteoklastov erodujúcich kosti. Počas trvalej demineralizácie a remineralizácie kostnej látky teda nastáva nerovnováha. Kosť hmota je degradovaný osteoklastmi vo väčšej miere ako osteoblasty produkujú kostnú hmotu. Mierna nerovnováha je fyziologická, najmä v starobe. Kosti sa tak stanú krehkejšími v neskorších desaťročiach života v dôsledku vekovej fyziológie ako na začiatku života. U pacientov s osteoporóza, existuje patologická nerovnováha v činnosti osteoblastov a osteoklastov.
