biologická je merateľné množstvo, ktoré sa týka aktívnej zložky drogy. Hodnota zodpovedá percentuálnemu podielu aktívnej zložky, ktorá dosiahne systémovú hodnotu distribúcia v organizme v nezmenenej podobe. Preto biologická dostupnosť zodpovedá rýchlosti a rozsahu, v akom liek dosiahne vstrebávanie a môže pôsobiť v mieste určenia.
Čo je to biologická dostupnosť?
biologická je merateľné množstvo, ktoré sa týka aktívnej zložky drogy. Biologická dostupnosť je farmakologický pojem, ktorý sa vzťahuje na percento aktívnej zložky v danom lieku dávka ktorá je k dispozícii v nezmenenej podobe na systémovú a krv obeh. Biologická dostupnosť teda zodpovedá miere rýchlosti a rozsahu, v akom sa dané liečivo absorbuje a nakoniec dosiahne svoje príslušné miesto pôsobenia. Špeciálnym meradlom biologickej dostupnosti je absolútna biologická dostupnosť. Intravenózne podané drogy majú podľa definície stopercentnú biologickú dostupnosť. Absolútna biologická dostupnosť je teda biologická dostupnosť lieku v porovnaní s jeho intravenóznym podaním správa. O relatívnej biologickej dostupnosti sa vždy hovorí, keď ide o jednu formu správa účinnej látky sa porovnáva s inou formou podávania. Vo farmakokinetike zodpovedá biologická dostupnosť dôležitému parametru, najmä v súvislosti so schvaľovaním liekov.
Funkcia a úloha
Po požití konkrétneho lieku nie sú jeho účinné látky v tele okamžite dostupné. Napríklad perorálne podávané lieky musia najskôr prechádzať cez gastrointestinálny trakt, kde sú absorbované črevnými stenami a až potom sa absorbujú do krv a prešiel na pečeň. Čas potrebný na to, aby sa látka dostala do plazmy a transportovala sa krvným obehom do určeného miesta, zodpovedá biologickej dostupnosti. Biologická dostupnosť je teda merateľné množstvo a na liekoch sa často oficiálne uvádza. Na meranie množstva napríklad po orálnom podaní správa príslušnej drogy alebo účinnej látky, jej koncentrácie v plazme sa stanoví v rôznych časových intervaloch. Výsledkom meraní je zvyčajne diagram s krivkovou progresiou, ktorý zviditeľňuje tok podávaného liečiva alebo účinnej látky. To, čo je pod krivkou, sa nazýva AUC a zodpovedá uzavretej „ploche pod krivkou“. Táto oblasť ukazuje proporcionálne správanie k príslušnému množstvu aktívnej zložky, ktoré sa dostalo do organizmu pri podaní. K dispozícii sú vzorce na výpočet absolútnej biologickej dostupnosti. Vzorec F = AUC (perorálne) / AUC (intravenózne) udáva absolútnu veľkosť. Pri liekoch je pri stanovení bioekvivalencie rozhodujúca veľkosť biologickej dostupnosti. Bioekvivalencia je termín používaný vždy, keď dva lieky majú rovnakú aktívnu zložku a sú navzájom zameniteľné, aj keď sa líšia výrobným procesom alebo pomocnými látkami. Ak majú obidve lieky rovnakú účinnú látku, ale rôznu biologickú dostupnosť, nie sú bioekvivalentné, a preto ich nemožno zameniť. Pre farmaceutický priemysel sú k dispozícii takzvané biologické zosilňovače, ktoré ovplyvňujú biologickú dostupnosť. Zvyšujú biologickú dostupnosť zvyšovaním vstrebávanie určitých látok v čreve. Okrem toho inhibujú odbúravanie látok vo vnútri pečeň a zlepšiť väzobné možnosti aktívnych zložiek na zamýšľaných väzobných miestach. Ďalej niektoré biologické zosilňovače zvyšujú schopnosť aktívnych zložiek prechádzať cez krv-mozog bariéra.
Choroby a choroby
Za určitých okolností môže byť biologická dostupnosť určitých látok alebo liekov znížená. Napríklad liečivá a aktívne zložky sa môžu štiepiť, keď liečivo prvýkrát prejde cez pečeň keď sa podáva orálne. Tento efekt je známy ako efekt prvého prechodu. Po vstrebávanie, účinná látka sa dostane do pečene cez portál žila. Tam sa čiastočne metabolizuje bunkami pečene. Týmto spôsobom sa iba dolná časť účinnej látky skutočne nachádza v spodnej časti dutá žila. Systémovo je teda možné použiť iba zvyšnú časť liečiva distribúcia. Účinok prvého prechodu sa obvykle obchádza parenterálnym, sublingválnym, rektálnym alebo bukálnym podaním lieku. Ďalšou možnosťou je administrácia tzv prodrugTieto lieky obsahujú neaktívne alebo aspoň menej účinné látky, ktoré sa dostanú do aktívnej formy až po metabolizácii v pečeni. Proliečivá majú vždy veľký význam, keď skutočne účinná látka nedosahuje vôbec požadované miesto účinku alebo sa k nemu dostane orálne alebo redukovaným alebo nedostatočne selektívnym spôsobom. Koncept proliečiva zlepšuje farmakokinetické vlastnosti aktívnych zložiek a pri orálnej absorpcii tiež zlepšuje biologickú dostupnosť liekov znížením účinku prvého prechodu alebo umožnením prechodu určitých liekov cez hematoencefalickú bariéru. Biologická dostupnosť lieku sa môže líšiť od človeka k človeku. Napríklad pre každé liečivo podiel systémovo distribuovaných účinných látok silne závisí od konkrétnej funkcie pečene a nie je ovplyvnený iba chemickými vlastnosťami liečiva. Napríklad biologická dostupnosť sa automaticky zvyšuje u ľudí s určitými ochoreniami pečene. To isté platí pre starších ľudí, ktorých pečeň je z fyziologických dôvodov súvisiacich s vekom schopná fungovať iba v obmedzenej miere. U pacientov s ochorením pečene tak môže byť štandardná dávka určitého lieku viesť na nebezpečné koncentrácie aktívnych zložiek v plazme a týmto spôsobom spôsobujú nežiaduce účinky. Znalosti pacientov pečeňové hodnoty je preto jedným z najdôležitejších základy za rozhodnutie o konkrétnom lieku terapie alebo drogový manažment.
